M4rt1n0v b10g

Bialetti Moka Express

2011-07-25T06:46:00.021+02:00

Nie že by som bol veľký milovník kávy, ale mám ju rád. Resp. stále sa ju učím piť spôsobom, aby som nebol na nej závislý a aby káva mi chutila ako nápoj. Našťastie viem, že je to možné.

V byte máme stroj Braun na prekvapkávanú kávu cez papierový filter a po pár mesiacoch používania som zistil, že mi tá káva z neho vôbec nechutí. Vyriešil som to pridaním mlieka (laktosefrei) alebo umelým sladidlom. Doma na Slovensku máme jednoduchú malú espresso mašinku a pri troche neskromnosti poviem, že s ňou viem spraviť celkom dobrú kávu na nedeľné poobedie.

Dobré espresso je ale dosť drahá záležitosť a preto som občas nejak pretrpel tú šálku kávy, ktorú som preplnil umelými sladidlami. Minulý týždeň som si povedal, že umelých sladidiel mám dosť. Nerobia dobrotu môjmu tráviacemu traktu. A hneď nato mi došlo, že budem musieť vyriešiť prípravu kávy tak, aby mi chutila bez prísad.

Narazil som na dobrý blog Viktora Klima (aj a hlavne o káve). A narazil som naňho tak, že som zadal do Google výraz - koťogó. Moja teta mi občas robila kávu v tomto prehistorickom prístroji - a nazývala ho týmto maďarským názvom. Nechutila najhoršie a páčilo sa mi ako tento stroj funguje. I spomenul som si vtedy naň.

Chcel som originálny Moka Express od firmy Bialetti, ktorá ako prvá začala s jeho výrobou veľa rokov dozadu. Kúpil som ho vo Viedni v obchode Cuisinarum za 25,80 € - na 3 šálky (menšia konvica sa mi zdala príliš malá). Keď som robil kávu na ňom prvý krát, dal som tam kávy čo sa tam zmestilo a dostal som objem asi na jednu malú šálku (čomu aj zodpovedá veľkosť spodnej nádoby na vodu). Ale brutálne silnú. Mal som pocit, že účinkovala asi 12 hodín.

Používam Moka express sám a teraz doň dávam menej kávy a kávu potom riedim vodou - dostanem tak 2,5 dcl kávy - akurát na moju šálku. Ešte stále experimentujem. Používam pomletú kávu Jacobs Espresso Auslese, ktorá je určená do Moka Express (espresso kanvice). Chuť kávy je skvelá, nepridávam do nej nič a veľmi mi chutí ako nápoj. Možno viac ako naše domáce espresso.

Motivačné video:

Bialetti Moka Express from ronald ch. on Vimeo.

Môj kávovar a zopár obrázkov z prípravy prvej kávy z neho:

Od Bialetti Moka Express

Bill Bryson: Appalačská stezka

2011-07-03T12:06:00.017+02:00

Knihu som dostal asi pred rokom a pol od môjho bratranca ako dar k meninám. Povedal som si, že sa nemám kam ponáhľať a prečítam si ju neskôr. A začal som ju teda čítať pred pár týždňami cestou do práce v električke.

O Apalačskej ceste - Appalachian trail - som nevedel doteraz vôbec nič. Na začiatku knihy sú o nej základné informácie a tiež ako ju prežiť, resp. ako ju úspešne prešli iní. Bryson ma super zmysel pre humor. Začiatok knihy som čítal vo vlaku a musel som sa nahlas smiať na celé coupé. Hlavne jeho postrehy, keď si človek plánuje cestu a kupuje výbavu. Našiel som tam veľa z mojich vlastných skúseností. Ďalej sa mi už nezdala taká vtipná.

V podstate si ani nespomínam, že by tam Bryson spomínal svoj život, zamestnanie, rodinu a iné veci zo svojho súkromia. Ide o hlavne o Apalačskú cestu.

Bryson si zavolal na trek jeho kamaráta, ktorý pôsobi trocha ako jeho protipól. Vybrali sa spolu na cestu z juhu z Georgie. Napriek odvážnym plánom, prechádzali cestu postupne. Často opisuje krajinu, jej históriu a zásahy človeka - premenu v priebehu niekoľkých desaťročí. Kniha nemá byť sprievodcom, ale príbehom. Nie sú v nej žiadne fotografie, len skice krajiny. Snažil som sa niektoré časti predstavovať, ale moc mi to nešlo. Dával som si dohromady Malé Karpaty a Nízke Tatry. Doteraz nemám dobrú predstavu, ako to na tej ceste vyzerá.

Páčila sa mi úprimnosť s akou je kniha písaná, keďže obaja Bryson a Katz nie sú vyslovene ostrieľaní horali. Na titulke stojí: "Poněkud neuctivá kniha o toulkách americkou divočinou". Celkom ju vystihuje. Dobré čítanie a motivácia ísť niekam na kvalitne dlhý trek.

MacBook Pro (late 2007) - benchmarks

2010-09-22T19:33:00.008+02:00

More about this MacBook Pro here.

Version of Mac OS X: 10.6.4

Cinebench 11.5

OpenGL: 7,55 fps

CPU: 1,22 points

Geekbench 2.1

Score: 3113

Doom 3 1.3.1.1304

(1440x900, High Quality, All effects on, No AA)

timedemo demo1: 49,4 fps

Peacekeeper

Safari 5.0.2: 4461

Chrome 6.0.472.62: 5926

Xbench 1.3

Score: 112

Stockholm a okolie

2010-09-20T14:23:00.032+02:00

Výlet za Lukášom do Švédska bol pre mňa celkom spontánny. Ak si dobre pamätám, tak SMS-ka o ceste do Stockholmu prišla ku mne od Evy, ako reakcia na moju SMS, že som zoštátnicoval. Bol som vtedy práve v kolibe pod matfyzom s čerstvými magistrami a magisterkami.

Potešil som sa tomuto výletu velice i zohnal som si o pár dní nato letenku od Ryanairu (BA - Stockholm Skavsta).

1. deň - 20. júla 2010 - utorok

Stretol som sa s Maťou v meste, kde sme si dali obed a potom sme sa doviezli na letisko z autobusovej stanice lukratívnym Shuttle Busom za 1 €. Na letisku nás čakal Lukáš a o chvíľu prišla aj Eva s mamou. Eva nezaplatila za batožinu, tak som jej vzal spacák a dáke iné vecičky do svojho batoha. Celkom sa to zmestilo, takže pre dvoch stačí možno iba jedna batožina.

Nezanedbateľným doplnkom k výbave bolo moje kašmírové sako. Dostal som ho asi pred dvoma rokmi a bolo mi dosť veľké. Krajčírka mi ho predtým zmenšila ako sa jej dalo. Stihla to na poslednú chvíľu. Cítil som sa v ňom o dosť lepšie a tešil som sa, že si ho môžem vziať na cestu. Vtip bol totiž v tom, že z vnútornej strany bola nášivka - Christian Berg Stockholm. Keď som si ju prvý raz všimol, povedal som si, že si toto sako vezmem keď pôjdem niekedy do Švédska. A tá chvíľa prišla.

Od Stockholm

Rozlúčili sme sa na letisku, prešli kontrolou, kde mi vyhodili nový šampón (> 100 ml) a preskenovali boty. Vonku bolo hrozne teplo a tak sme ešte pred odletom vypili všetku vodu. Let bol fajn, trocha som si pospal a už sme pristávali. Vedel som, že neletíme priamo do Stockholmu a tak sme pristáli v nejakej dedine menom Nyköping 100 km od mesta. Lukáš už kúpil lístky na autobus, takže bezstarostne sme sa odviezli priamo až do centra Stockholmu (a Eva nemala stále nič na pitie).

Na T-Centralen sme si kúpili 7-dňové MHD karty asi za 30 €. Nasadli sme na vlak k Lukášovi (vlaky sú na veľmi dobrej úrovni, podobne ako všetko ostatné). Krátky sightseeing domu, sprcha, postel, spánok.

2. deň

Doniesol som si z domu Lidlovské toasty, maslo a Popradský zelený čaj. To boli moje prvé raňajky. Lukáš - pracovitý doktorand - šiel pracovať a my s Evou sme mali na pláne okukať mesto. Treba povedať hneď, že náš pôvodný plán nevyšiel. So sebou sme mali free-mapu a sprievodcu Švédsko od Lonely Planet (3. vyd. 2006).

Od Stockholm

Tradičným vychádzkovým bodom bola stanica T-Centralen. Prešli sme sa po ulici a zabočili do kostola Klara kyrka. Vo vnútri ma úplne dostala organová hudba (pripravoval sa koncert). Prešli sme sa znova ku stanici a kúsok od nej sme navštívili radnicu - Stadshuset a prešli do starého mesta - Gamla Stan. Popozerali sme kostolíky (Riddarholmskyrkan - hrobka kráľov), uličky, obchodíky a prišli sme do najstaršej pekárne-cukrárne v Stockholme - Sundbergs Konditori. Asi za 9 € sme dostali výborné menu, malinovku a kávu. Kaviarní bolo v Stockholme strašne veľa a na každom kroku.

Pomotali sme sa na Stortorget, nakukol som do Nobelovho múzea a šli sme ďalej. Cez veľké námeste Sergels torg sme sa vydali pozrieť obchodnú ulicu Drottninggatan. Aj sme mali VEĽKÉ oči, našli sme fajn veci, ale kúpili sme akurát čerešne (a nejaké tričká). Vedeli sme, že sa sem ešte v iný deň môžeme vrátiť.

Po výlete mestom, sme boli unavení a stretli sme sa s Lukášom na KTH. Stavili sme sa v potravinách, aby sme videli, že sa tu žije naozaj draho, kúpili sme nejaké potraviny a švédske pivo.

3. deň

Znova s Evuškou v meste. Začali sme ho v kaviarni pri radnici, kde sa nám z ničoho nič rozpadol stôl.

Od Stockholm

Tentokrát sme Gamla stan prešli durch na juh do Slussenu. Vyšli sme na vyhliadku Katarinahissen, kde sme si obzreli staré mesto z iného uhla.

Naša ďalšia zastávka bola vo Vasa múzeu. V tomto múzeu je vystavená loď Vasa, ktorá sa potopila po pár metroch ako opustila prístav. Veľa z nej sa zachovalo vďaka konzervácii na morskom dne a vďaka šikovným vedcom, ktorý na jej zachovanie používajú najmodernejšie technológie, že by mohli popri tom vynájsť aj liek na rakovinu. Napr. s vysokou pravdepodobnosťou vedia určiť akými farbami boli natreté sochy na korme. A to len z chemickej analýzy rozpadnutého dreva. Múzeum má veľa poschodí a okrem toho, že sú jednotlivé úrovne venované tejto lodi, sú spomenuté aj okolnosti za ktorých bola postavená. Z kostí námorníkov vytvorili rekonštrukcie tvárí, zachovalo sa oblečenie, náradie z kuchyne a pod. Fascinujúci je aj proces ako vyťahovali loď z vody a to postupne počas niekoľkých rokov. Expozícia je veľmi rozsiahla a pre každého. Jedno z najlepších múzeí kde som bol.

Eva furt vymýšľala, že sa dá ostrihať. Hľadala každý deň nejaké kaderníctvo. Prešlo ju to až na letisku o pár dní neskôr, keď sme leteli domov.

4. deň

Piatok si vzal Lukáš voľno a šli sme výletiť do Uppsaly. Kúpili sme lístky cez internet, nalodili sme sa do zvonka starého vlaku a vyrazili sme. Mesto nepôsobilo rušným dojmom. Asi sa zaľudní až pri začiatku semestra, keď začne škola. Zo stanice sme šli na kávičku do eko-kaviarne, ktorá bola zavretá a tak sme našli inú.

Pokračovali sme do najväčšieho kostola v škandinávii - Uppsala domkyrka. Skutočne bol impozantný. Tehly, z ktorých bol postavený, mu dodávali škandinávsky vzhľad. Veľa nápisov bolo v švédštine, teda z histórie som si nič moc nevzal.

Prešli sme do botanickej záhrady, kde bolo celkom fajn miesto na jedenie. Kúsok odtiaľ je múzeum evolúcie, ale bohužiaľ vtedy bolo zavreté. Vrátili sme sa do mesta pozrieť slávnu Univerzitu v Uppsale. Našli sme jej hlavnú budovu, kde tuším nebolo živého človeka, ale bola krásna. Najmä jej prednášková sála.

Z mesta sme si vzali bus do Gamla Uppsaly, kde sme pozreli kostolík, miesto, kde Ján Pavol II. slávil v roku 1989 omšu (konajú sa tu púte), tri kopce a hádzali sme si frisbee disk.

Uppsala je celkom pekné mesto, ale bolo trocha nudné.

Večer sme šli do klubu Fabriken. Headliner bol Youngster, ale veľmi mi to nič nehovorilo. Okrem drahého piva tam mali aj ping-pongový stôl. Atmosféra klubu bola dobrá, aj ľudia celkom. Hudba bola raz skvelá, potom zase dosť slabá. V každom prípade som sa v tú noc veľmi nevyspal.

5. deň

Na víkend sme mali v pláne kempovať na ostrove Utö. Cez týždeň bolo skvelé letné počasie, no teraz sa začalo kaziť a podľa predpovede malo už dnes pršať. Stan sme teda nevzali a šli sme na jednodňovku.

Autobusom sme prišli do Söderby (tu som stratil svoju čiapku z Pohody 2009). Nalodili sme sa na loď a plavili po Baltskom mori. Už počas plavby sa dosť zatiahlo a čakali sme čo bude. Dali sme si tradične kávu, pospali si. V prístave to už vyzeralo, že začne prsať a tak žačalo pršať. Utiekli sme do reštaurácie, kam všetci, a dali sme si menu. Po mojom príchode z toalety som zistil, že nemám foťak (v ten deň som zabúdal na niečo stále = málo spánku).

Vrátil som sa a čakal, až niekto vyjde von. Vyšiel vysoký chlap a keď ma zbadal, hneď mi podával môj foťák. Napadlo ma, že si asi pozrel nejaké foto na toalete, keď spoznal moju tvár. Zistili sme, že on si pozrel asi 200 fotiek. Neviem čo tam hľadal, na toalete bol dosť dlho.

Prešli sme na druhú stranu ostrova a vykúpal som sa s Lukášom v sladko-slanej vode. Našli sme peknú kamennú pláž a nedalo sa jej odolať aj keď trocha mrholilo. Plaž - kopa veľkých kameňov - bola veľmi šmykľavá a tak Lukáš vnikol do vody poľahky padajúc ako prvý.

Keď sme vyšli z ľadovej vody, začalo pršať aj naozaj. Išli sme cez lesy na ďalšiu pláž a potom späť k prístavu.

Lukáš pred pár dňami pustil skladbu Dr. Alban - Sing Hallelujah. Pustili sme si ju pár-krát, ale až tu na ostrove sme ju spoločne s Lukášom dokázali dostatočne prežiť na vlastnej koži.

Ochladilo sa a keďže Eva nemala so sebou dostatok teplých vecí, požičal som jej niečo zo svojho. Vonku na lavičke som zbadal čiernu deku a nikoho naokolo. Tak som si ju vzal, aby som neprechladol a zohrievala ma až k Lukášovi. Odvtedy ju nosím so sebou keď sa dá.

6. deň

Dospali sme piatok a zmysleli sme si uvariť nedeľný obed - plnenú papriku s köttbullar a ako prílohu sme podávali zemiakové pyré. K tomu káva so zmrlinou. Poobede návšteva najväčšej IKEA na svete.

Večer sme sa prešli znova po starom meste. Pri Slussene sme si dali jedno pivo a druhé v Irish Pube v Gamla stane. Veselo sme šli na stanicu a neviem ako sa mi podarilo odfotiť radnicu v noci.

7. deň

V pondelok sme zostali znova bez Lukáša a šli sme na nákupy do mesta. Inak v Stockholme je možno úplne zbytočné si brať so sebou hotovosť alebo meniť peniaze. Všade sú terminály na karty. Ja som používal Maestro a VISA Electron takto celý týždeň. Keď sme nakúpili, obzreli sme si parlament, prístav a posedeli ešte v Gamla stane. Pekný zážitok som mal z hudobníkov, ktorý na dychových nástrojoch hrali ABBU.

Poobede sme išli na menší výlet do kráľovského sídla Drottningholm. Neboli sme vo vnútri, prešli sme sa po pekných zelených záhradách. Záhrady sú rozľahlé a sú v nich voľne sa pohybujúce zvieratká. Tu sme sa stretli s Lukášom a šli sme večerať.

8. deň

Ráno sme sa zbalili, najedli a vypadli. S Lukášom sme sa rozlúčili na stanici a nastúpili sme do busu smerom Nyköping. Otrieskali sme posledné švédske drobáky na sladkosti a kávu. Eva si zabudla pri RTG kontrole pas a keď sme už mali prejsť poslednou kontrolou, znelo jej meno v rozhlase na letisku. Dal som si salmiakovú žuvačku, aby som si ešte pripomenul náš pobyt a nastúpili sme do lietadla.

Šťastne a spokojne sme doplávali a doma na letisku ma čakalo príjemné prekvapenie :-). Mal som večeru v bratislavskej IKEA.

Fotoalbum:

Stockholm

Ian McEwan: Na pláži

2010-09-14T15:07:00.005+02:00

Cestujúc vlakom do Viedne som našiel na sedadle túto knihu. Nikto sa k nej počas celej cesty nehlásil a tak keď som vystupoval, vzal som si ju so sebou. O tejto knihe ani autorovi som nič nepočul, ale mala zaujímavý popis na zadnej strane.

Na poličke ležala dlho. Je veľmi útla a tlačená veľkým písmom a tak som si ju jedno popoludnie vzal a prečítal.

Je o novomanželoch, ktorí sa nachádzajú na svojej svadobnej ceste v hoteli. Kniha rozpráva o ich láske, rodine a o nich samých. Ťažisko sa postupne prenáša k otázke ich sexuality a tam vzniká aj "zápletka". Niekoľko okamihov, ktoré zmenia ich životy.

Pre mňa bola kniha smutná. Pocit skľúčenosti, odluky, chyby v komunikácii, rýchle závery - to mi veľmi nesadlo. Autor intenzívne až s vášňou vykresľuje sexuálne napätie a strach. Navodilo mi to dosť schizoidný pocit. Každá strana s odlišnými pocitmi a prístupom a k tomu žiadne premostenie.

Viac ako takmer celá kniha ma nadchol záver. Tých pár strán. Azda kvôli nim sa ju oplatí prečítať.

MacBook Pro (late 2007)

2010-09-13T23:17:00.012+02:00

After one year, when I have bought old iMac G3, my thinking about computers has changed. I knew that my next computer will be an Apple one. After finalization of my diploma thesis, my HP laptop has broken down. Since then I was using desktop. Thinking about buying a new laptop came when I decided to go study in Vienna. I needed some portable and not expensive computer.

So I started looking for some Apple Macbook. Actually MacBook Pro. Mainly because of the graphics and body. After few days of exploration I realized that I can afford MacBook Pro 3,1 late 2007. 3 years old machine but still very nice and solid computer. First times I was unsuccessful. But once I was lucky. I was sitting in the train to Vienna and I browsed web on my mobile phone. I opened Google and typed "macbook pro 2007 wien". And a fresh advertisement appeared! I wrote down the telephone number and called immediately after I came to Südbahnhof. We arranged meeting in Hütteldorf and the next day the MacBook was mine for 650€.

Here are the specs: http://www.everymac.com/systems/apple/macbook_pro/stats/macbook-pro-core-2-duo-2.2-15-santa-rosa-specs.html

+ currently installed 4 GB RAM

- battery lifetime is approx. 25 min

- only one small scratch (previous user was a woman :-))

+ OS is Snow Leopard 10.6.

After three weeks of using it works great. I had some experience with Mac OS X from iMac G3 so migration to this platform was painless.

Until today - worth it!

C. S. Lewis: Hovory

2010-09-13T21:44:00.005+02:00

Kto niekedy čítal nejakú populárnu alebo aj hlbšiu teologickú literatúru, je veľmi málo pravdepodobné, že nenašiel referenciu na túto knihu. Jej pôvodný anglický názov je Mere Christianity.

Nové slovenské vidanie som našiel v Trnave úplnou náhodou. A jednoducho som si túto knihu už konečne musel kúpiť.

Od Lewisa som čítal ešte na gymnáziu Korniky Narnie a veľmi sa mi o páčilo. Bolo to také detské ale pritom zaujímavé a mal som pri týchto knižkách príjemný a hrejivý pocit.

Oveľa neskôr som zistil, že Lewis je jedným z najvýznamnejších kresťanských apologetikov 20. storočia. Viac o Lewisovi som sa dozvedel z tejto diplomovej práce. Fajn film o Lewisovej láske je Shadowlands s Anthony Hopkinsom.

Doteraz som ju prečítal 2x a stále si nepamatám ani štvrtinu toho čo je tam napísané. Je toho na mňa veľa, aby som si to skutočne uvedomil. Ale asi ťažko nájsť takú knihu, ktorá vtipne, zrozumiteľne a pútavo podá hocikomu informácie o kresťanstve. Sám Lewis bol predtým ateistom a preto sú jeho otázky celkom racionálne a podobný charakter majú aj jeho odpovede. V podstate už v úvode je jasne napísané o čom jeho kniha je a o čom nie je.

Podľa mňa naj knihy je v tom, že dokáže uviesť kvalitné príklady. Jeho "morálny zákon" v prvej časti, na ktorom jeho vysvetľovanie stojí, je skvelo napísaný a vysvetlený. Je to ten princíp, pre ktorý vlastne človek hľadá (alebo cíti) dobro a zlo, čo vyústi v hľadaní Boha v nejakej forme. Ak v tejto časti nie je niečo v poriadku alebo čitateľ nesúhlasí, asi nemusí ani čítať ďalej.

Je to kniha, ktorú by som odporučil každému kto sa trocha zaujíma o duchovný život. Ale aj všetkým ostatným, ktorí sa chcú z času na čas zamyslieť.

Prečítam si ju znova, keď mi ju Maťa vráti B-).

Anton Hajduk: Boží vesmír

2010-06-20T08:40:00.005+02:00

Zaujímalo ma ako autor tejto knihy pristupuje k Biblii a otázke Boha, pretože jeho vedecká činnosť je celkom pôsobivá. Ako fyzik a astronóm získal vzdelanie v prírodných vedách a získal titul profesora. Bol rektorom Trnavskej univerzity a venoval sa kresťanskej filozofii. A bol Slovák :-).

Úvodom je spomenutá hranica medzi vedou a Bohom, kam obe siahajú, či majú spoločné smerovanie alebo či je možné pristupovať k nim rovnakou mierou. Spoločná otázka bytia a života je tu položená ako výzva pre človeka, pretože vedie k jeho postoju k životu.

Ďalšie dve kapitoly hovoria o vzniku a štruktúre vesmíru. Štvrtá kapitola rozoberá život vo vesmíre, rôzne možnosti vzniku života, antropický princíp a podobne. V tejto kapitole autor prezentuje svoj pohľad na túto problematiku s dávkou logiky a s dobrou argumentáciou. Postupne sa nevtieravo objavuje aj jeho kresťanský pohľad.

Posledná kapitola je už viacmenej konfrontácia Biblie a vesmíru. Je to podľa mňa najzaujímavejšia kapitola. Nejde len o samotnú Bibliu ale aj postoj Cirkvi, poukázanie na chyby, interpretácie. Veľmi na zaujala časť od Josepha Ratzingera a jeho vysvetľovanie a filozofia (moja ďalšia kniha, ktorú čítam je preto práve od neho). Mal som predtým pocit, že sa viera mení kvôli novým poznatkom o svete, o človeku. No terajší vývoj aj vďaka Ratzingerovi zdá sa nie je o dogmatickom priesviedčaní ale o skromnosti a rozvážnosti pred novými poznatkami. Každá kniha, podobne ako aj táto, ktorá uvádza aj iný pohľad, v tomto prípade ateistický a to hlavne Weinbergov, ma dokáže veľmi osloviť a ak autor aj racionálne vysvetlí a dokonca rešpektuje iný názor, považujem to za kvalitný odborný prístup.

Rozhodne dobrá knižka. Autorov štýl mi bol celkom blízky a mal štruktúru v ktorej som sa ľahko orientoval. V knihe je aj krátka obrazová príloha.

Desmond Morris: The Naked Ape

2010-06-06T13:24:00.006+02:00

Knihu mi odporučil požičal kamarát, že je vraj výborná. Autor ju napísal v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a vydávaná je dodnes. Už to je celkom zaujímavé.

Autor je zoológ, ktorý sa podujal študovať človeka a jeho správanie z pohľadu jeho vedeckého oboru. Tento prístup sa mi zdal strašne zaujímavý a brilantný. Kniha je písaná veľmi jasne, zrorumiteľne a povedal by som, že až skromne. Nechýbal mi skeptický a racionálny pohľad.

V podstate tam nie je hluché miesto a postupne ma kniha k sebe pripútala. Čítať o tom, prečo sa ľudia správajú tak ako sa správajú alebo prečo vyzeráme inak, čo nás od zvierat odlišuje a ktoré pudy máme stále spoločné, je asi pre každého dôležitá a poučná téma.

Nedá sa povedať, že by v knihe človek našiel opdoveď na všetko, ale na hlavné otázky, ktoré trápia nielen nás, ale aj zvieratá, nájde možné odpovede nad ktorými sa musí aspoň trocha zamyslieť. Páčili sa mi najmä kapitoly Origins, Sex a Exploration.

Musím sa priznať, že koniec knihy som veľmi rýchlo prešiel, pretože mi bolo treba čítať literatúru na skúšky.

Najväčším prínosom pre mňa bol pohľad, ktorým autor človeka opisoval a porovnával s inými cicavcami. Tieto spoločné a odlišné znaky mi pomohli pochopiť nielen niektoré situácie správania sa ľudí, ale v neposlednom rade mi ponúkli aj iný pohľad na život.

iMac G3: 1 GB RAM

2010-06-05T19:50:00.005+02:00

I use my iMac during weekend because I leave my laptop (for work and school) in Bratislava. I noticed that sometimes it needs more RAM - especially during browsing and listening to music, reading e-mails, etc.

So I have bought another 512 MB SDRAM module for my iMac G3. Now I have 2 x 512 MB SDRAM Kingston modules inside.

After few hourse of using full capacity of RAM I can say it is a bit helpful. Geekbench score is higher about 6 points - 266.

Dashboard is still off because it needs a big amount of RAM and I don't need it, but with 1 GB RAM it can be turned on without a significant lack of RAM.

iMac is now almost in its full potential (no Wi-Fi card). It makes a good service for me. For easy browsing, listening, reading, watching - it is a truly good machine.

Gary Chapman: Päť jazykov lásky

2010-06-05T19:25:00.003+02:00

Autor Gary Chapman je poradca v oblasti manželských vzťahov a aj táto kniha má asi skôr hľadať lásku v manželstve, v ktorom chýba. Aj tak som si ju prečítal.

Kniha je celkom tenká a priznám sa, že niektoré časti som rýchlo prešiel. Manželské krízy ma príliš nezaujímali. Možno boli poučné, ale nie pre mňa keď som o nich čítal.

Pretože autor je nepochybne kresťan, občas ma napadla myšlienka (v podstate úplne zrejmá), že si plní svoju prácu poradcu (na diaľku) aj v tom, že sa snaží držať manželstvo pohromade, aby to bolo v súlade so sviatosťou manželstva.

Teória piatich jazykov lásky je však celkom zaujímavá, len to ohraničenie na päť jazykov môže byť pre niekoho zjednodušené. Hovorí približne a zjednodušene o tom, že každý prejavuje a prijíma lásku iným spôsobom a keď sa ľudia naučia, aký je jazyk lásky toho druhého, budú šťastný až kým neumrú :-).

Josemaría Escrivá: Cesta

2010-05-30T21:33:00.007+02:00

Už ma nebavilo čítať knihy na skúšku tak som sa v pracovni môjho uja začal prehrabovať v knižnici (túto činnosť robím dosť často, má veľmi dobrý výber kníh).

Našiel som malú útlu knižku. Už z prvého pohľadu mi bolo jasné, že ide o kresťanskú literatúru. A taká ma celkom teraz zaujíma a začal som čítať. Autorom Cesty je zakladateľ Opus Dei - Josemaría Escrivá.

V knižke je 999 zamyslení na rôzne témy zo života - práca, viera, láska, ... Vlastne to nie sú až také zamyslenia, ale skôr dokonca provokujúce rady a podnety na zamyslenie. Občas som mal pocit, že niektoré boli až veľmi prísne. A neviem prečo, ale celá knižka bola ladená skôr pre mužov, niekedy som mal pocit, že pre kňazov.

Niektoré zamyslenia sa mi veľmi páčili a dostal som inšpiráciu, iné sa mi zdali na môj vkus príliš nábožensky fundamentálne - to neznamená zlé, ale ja som im nerozumel. Kniha sa mi páčila v tom ohľade, že robila človeka malým a učila byť pokorným a zároveň mu chcela pritom dodať odvahy, sily a chuť žiť. Nie som si celkom istý ako to všetko má do seba zapadať, no páčilo sa mi to. Napadlo ma, či by som v nej nenašiel dva protichodné body, aj keď neviem či by to malo zmysel, pretože táto téma nie je racionálna a vysvetliť by sa to dalo všelijako.

Teória ukladania nôh pod stôl

2010-05-21T23:25:00.006+02:00

Táto teória hovorí: Nohy ukladáme rovnobežne (paralelne) s vonkajšou normálou obvodu stola.

Vznikla na prednáške z patologickej fyziológie na LF UK na jeseň 2008. Je to jedna z prvých formulácii. Akékoľvek pripomienky a kritika sú vítané.

LaTeX float

2010-05-05T22:08:00.003+02:00

Pre všetkých ktorým LaTeX-ový float obrázkov spôsobuje nepravidelné tachykardie.

Do preambuly pridáme:

\usepackage{float}
\restylefloat{figure}

Namiesto h alebo !h použijeme H a hotovo!

\begin{figure}[H]
\includegraphics[width=0.6]{meno_súboru_obrázku}
\caption{popis_obrázku}
\label{img:meno_obrázku}
\end{figure}

Zdroj

iMac G3: Replacing logic board

2010-02-01T09:54:00.019+01:00

Since I have bought my iMac I knew that it is not a very fast version. But because of availability of 350 MHz G3 CPU's I decided to buy this one and see how does it work. After a while there was one thing I didn't like. No FireWire means no Mac OS X Tiger. I used XPostFacto, but still it was not something I like.

I looked for many sites how to upgrade your old iMac. CPU upgrade is not reasonable these days - it is very expensive, you can buy a better machine for that price. So only option for me was to find a cheap logic board and replace the old one. I knew about the issues with incompatibility but I risked it. I found one logicboard in NYC. But after a few days, it was only 400 MHz instead of 600 Mhz and I didn't want so little increase of power. Then I found 500 Mhz G3 on eBay in Canada only for 35$.

My friend in the USA bought it for me and I waited until Christmas for this delivery. I was not sure if it will work but I wanted to risk it.

The most important thing for me was this iMac G3 Disassembly Guide. I followed the instructions and replaced the logicboard. It was not very complicated but you have to be careful with the screws. If some of them falls inside the case - then prepare for opening the whole case.

And that was my case. Replacing the logic board was not difficult, the most difficult in this process was bring it to life. The first problem was that the power button has been lit very low. Another thing that OS X was not booting. At first I thought the logicboard is broken or there is not enough power for this type or CPU was overheating.

The worst of all, I was ill that time and instead of lying in bed I was doing "devilry" with iMac. I replaced also HDD with my old DeskStar 120 GB. I formatted whole drive and tryied to install Mac OS 9 but without success.
After fifth time I was a bit desperate what to do next. I almost decided to install the old logic board and live with it like it was before but with OS X Panther.
But after one great SMS I decided to try it once more time. But this time, with the old logic board inside, I installed Mac OS X 10.3 and then replaced the new one. And ... it worked!

I was very surprised. I couldn't believe it. Everything worked perfectly and after a while I installed Mac OS X 10.4 finally. But my body temperature raised and I have finished installations later.

GeekBench score: 260

I can say it runs far more better with 500 Mhz CPU, it is possible to watch normal avi videos, browse the web with Safari 4 (playback of flash videos is still bad of course) and with new 7200 rpm hardrive booting time is shorter and work with files is improved. There is also possibility to install Airport card but I use only ethernet connection now.

Åke Leijonhufvud: Anna a Christian

2009-10-14T22:46:00.005+02:00

Zaujalo ma meno autora. Ku Škandinávií prechovávam svoje sympatie a tak som si túto knižku v antikvariáte kúpil. Ani som nevedel o čom je. Až po roku som ju v jeden večer na intráku otvoril a začal čítať.

Celý román je o manželskej kríze dvoch úspešných ľudí a je písaný striedavo z pohľadu muža a z pohľadu ženy. Začal sa hádkou a pôsobil na mňa trocha depresívne a tak som knihu po 50. stranách zavrel. Vrátil som sa k nej o ďalšie 4 mesiace.

Nejak som cítil, že ju chcem čítať ďalej. Pamätal som si takmer všetko čo som si pred mesiacmi prečítal, čo sa mi často nestáva. A potom som ju čítal až do konca. Počas tohto obdobia som sám zažil dosť búrlivé obdobie v mojom živote a pochopil som niekoľko dôležitých vecí v medziľudských vzťahoch. A som tomu veľmi rád.

Keď som čítal Christianovu a aj Anninu časť, mal som pocit, že ich oboch chápem. Tým že sami seba hodnotili a pozerali sa na seba a svoju rodinu z tej dobrej aj zlej strany, mi boli obe postavy tak blízke, že som ich príbeh naozaj prežíval. A pôsobili veľmi úprimne a otvorene. Zato ich dialógy medzi sebou a inými ľuďmi boli plné skrytých výčitiek a narážok a často aj nepochopení.

Pre mňa bolo čítanie tejto knihy silným zážitkom. Miestami až nečakane silným.

Boro Tomis: Kapor fatranský

2009-10-14T22:35:00.005+02:00

Knižku sme dostali pod stromček na vianoce. Mne sa do ruky dostala až dakedy v auguste. Príbehy o ľuďoch, o prírode a o ľuďoch v prírode mám veľmi rád. A toto bola takáto knižka.

Najsympatickejšie mi na nej bolo, že je písaná naozaj úprimne a od srdca. Určite si treba prečítať úvod, kde je jasne napísané o čom to celé je a o čom to teda nie je vôbec.

Jednu vec som ale neprekusol a tou bol alkohol. Niekedy mi tam doslova vadil. Viem ako to chodí na horských chatách a sám nie som abstinent, ale na môj vkus ho tam bolo až priveľa. Nie je to žiadne veľké mínus, len moja pripomienka :-).

Z poviedok sa mi páčili najviac: Elixír, Mystérium vesmír, Amazonka, Zlato, len zlato, Tetka z vlaku a tie na ktoré som už zabudol.

HIMYM S02E07 - Knižnica

2009-09-21T13:04:00.003+02:00

V tejto epizóde ("Swarley") som si všimol celkom zaujímavú vec. Keď sa Lily v noci vkradne do Tedovho a Marshallovho apartmánu, aby hľadala nejakú ich spoločnú fotku s Marshallom, hľadá v knižnici kde si myslím, že sa nachádzala kniha - PHYSICS. Nie je to veľmi dobre čitateľné, ale nič okrem fyziky ma na tom názve nenapadá.

A celkom je mi to sympatické, že sa tam taká kniha nachádza.

Toalety v Pezinku

2009-09-13T23:14:00.013+02:00

Dnes ráno som vlakom prišiel po prebdenej a pretancovanej noci v Bratislave do Pezinka. Všeličo som popil a tak ma už vo vlaku začalo bolieť brucho a hnalo ma to dosť na toaletu. Myslel som si, že na stanici nejaké budú a tak som sa na to dosť spoliehal.

Toalety tam boli, no zatvorené. Myslel som, že si treba vypýtať kľúč a tak som šiel za tetou, ktorá predáva lístky na vlak. Tá mi však povedala, že ona s toaletami nemá nič spoločné a tvárila sa ako keby ani nevedela, že na stanici nejaké sú. Tu už som mal dosť silné nutkanie a brucho ma začalo bolieť ešte viac. Povedal som si, že aj keď o žiadnych verejných toaletách v Pezinku neviem, pôjdem cez námestie a možno tam nejaké predsa len budú.

No neboli. Tak som začal uvažovať že pôjdem niekam do parku, už sa to nedalo vydržať. Potom mi napadlo, že skúsim Zámocký park. Tak som sa pomaly horko-ťažko dostal až k parku, kde som skutočne našiel toalety. Ale zavreté. Vedľa stál nejaký chlapík tak som sa ho spýtal že teda kam ďalej. Povedal mi, že verejné toalety na námestí skutočne zrušili. Nech skúsim jednu kaviareň, vraj možno otvárajú už o siedmej. Bola nedeľa ráno.

Kaviareň som nenašiel a už cestou som si vyhliadol zopár miest, kam by som šiel ak žiadne toalety nenájdem. Skutočne mi bolo dosť zle. Nepamätám sa, že by som niekedy takto akútne vyhľadával toalety a nadával na žiadne možnosti kam ísť, keď to na človeka príde. Trebárs aj v také nedeľné ráno.

Vtom som zbadal tabuľu jedného nového hotela. Okamžite som šielna recepciu a ponúkol recepčnému peniaze, len nech ma pustí na záchod. On však veľmi chápavo odvetil, že netreba nič platiť, toalety sú hneď vedľa a môžem ich použiť. O pár sekúnd sa na recepcií zjavila aj jedna dáma v slušivom kostýme s čerstvou kávou v šálke. Zrejme to bola vedúca alebo majiteľka hotela. A ešte tá mi s úsmevom ukázala ako sa dostanem na toaletu.

Skutočne nečakaný zvrat. Ešte pred pár sekundami som nevedel kam a myslel že mi exploduje brucho a potom neskôr som sedel na luxusnom záchode vo štvorhviezdičkovom hoteli. Mal som šťastie a bol som príjemne prekvapený, že aj u nás sa nájdu takíto ľudia. Zlepšili mi celý deň. Bohužiaľ som ich cestou z hotela už nestretol, takže som im ani nepoďakoval za záchranu môjho života.

Celý šťastný som sa potom vybral na autobusovú zastávku, z ktorej mi asi pred minútou ušiel autobus. Šiel som teda do kostola, z ktorého sa do tichého námestia šíril spev a modlitby. Ostal som na skorú nedeľnú omšu a počkal na ďalší autobus domov.

Hrad na Pohode

2009-09-07T23:40:00.006+02:00

V telefóne som dnes objavil fotografiu, ktorú som zhotovil na tohtoročnej nešťastnej Pohode. Cestou do stanu som našiel na letiskovej ploche vysypané uhlie na kreslenie. Síce som sa ponáhľal, no neodolal som, vzal som si zopár do ruky a začal kresliť. Ako prvé som nakreslil čosi ako vodopád od Eschera a potom tento hrad. Dlho som nič nekreslil a za krátku dobu ma to úplne pohltilo. Medzitým sa už slušne rozfúkalo a tak som niektoré čiary musel viackrát obtiahnuť. Okolo mňa sa začali schádzať ľudia, cítil som sa diskomfortne a tak som sa radšej pobral ďalej, aby som stihol to čo som chcel.

Nikto vtedy ešte nemohol tušiť, aj keď vietor stále silnel, že približne o hodinu a pol neskôr sa začnú rúcať stany.

Diabetes testing sites

2009-09-06T20:57:00.004+02:00

Stredajšie rána v našej dedine

2009-08-19T21:07:00.005+02:00

Už takmer pol roka (tuším až na 2 výnimky) som sa nezobudil v stredu ráno vo svojej izbe. Tento týždeň som kvôli chorobe zostal doma, aby som sa vyliečil a najedol dobrej domácej stravy, lebo mám nejaké divné trávenie.

A tak som sa po včerajšku, ktorý som prežil v horúčke a pri bolestiach brucha, dnes ráno, v stredu, zobudil. Nezobudil ma budík, ani rodičia, ani sestra a ani brechot psa. Zobudil ma Robo Kazík, ako to už len on vie v stredu ráno. Samozrejme prostredníctvom nášho dedinského rozhlasu.

Rozospatý som vstal, šiel najskôr do kúpelne, kde som stretol svoju sestru, ktorá odchádzala do práce, a niečo som zanadával, ale určite mi nerozumela, lebo ani ja som si nerozumel. Vtedy som si uvedomil, že som doma a je streda ráno - čas oznamov a ľudovej hudby v rozhlase. Utekal som teda k oknu (cestou som sa potkol o debnu plnú knižiek) a rýchlo som zavrel okno. Hudba utíchla, ale tú melódiu a hlas som už mal v hlave, takže som už ďalej nezaspal.

Na druhej strane, táto hudba nie je nejak neznesiteľná. Viem pochopiť, že sa niekomu páči. Texty sú celkom milé a spieva sa tam o priateľstve a láske, čo je príjemné. Navyše v dedine je to už pomaly mainstream. Čo sa mi ale nepáči, je tá divná minulosť Roba Kazíka s Štb (prvý riadok) a neviem čo ešte.

V skratke - neznášam dedinský rozhlas v stredu o ôsmej ráno! Fakt neviem na čo je to dobré. Bežne sú už ľudia z dediny v práci alebo na ceste do práce v inom meste, takže si to nestihnú vypočuť. Pokojne môžu vysielať aj poobede. Alebo zverejniť najdôležitejšie oznamy na webovej stránke obce.

Bežne cez rok mi to zase až tak veľmi neprekáža, pretože som v škole, prípadne v práci ak nejakú mám. No cez prázdniny je to tu zase - syndróm Kazíkove ráno a ja už som to niekde musel napísať. A nie som sám s týmto problémom, aj Peter ho má.

Web-browser benchmark (still updating)

2009-08-16T23:26:00.034+02:00

I have used Peacekeeper by Futuremark (before MadOnion) for benchmarking on my laptop (HP Compaq nx6110). Every browser was tested once (and sometimes more times) and these are my best results:

Windows XP SP 3

Google Chrome 6.0.401.1 - 2769
Opera 10.51 - 1890
Google Chrome 5.0.307.1 - 1813
Google Chrome 4.0.213.1 - 1641
Apple Safari 4.0.3 - 1562
Google Chrome 3.0.195.6 - 1553
Mozilla Firefox 3.6 - 1452Mozilla Firefox 3.5.2 - 1060
Arora 0.8.0 - 1023
Opera 10.00 beta 3 - 921
Microsoft Internet Explorer 8.0 - 393

Ubuntu 9.10

Chromium 6.0.417.0 (39184) Ubuntu - 3025
Chromium 5.0.330.0 (39184) Ubuntu - 1860
Mozilla Firefox 3.5.8 - 819

Ubuntu 9.04

Opera 10.00 beta - 728

Arora 0.5.0 - 707
Mozilla Firefox 3.0.13 - 479

Gustáv Murín: Tak ako bohovia

2009-08-10T20:50:00.006+02:00

Túto knihu som si kúpil vďaka Meďovi, inak by som ju bol prehliadol. Povedala mi, že je tam niečo o Biblii či čo a to ma zaujalo. No o Biblii táto kniha nie je vôbec, resp. určite nie explicitne.

O autorovi som dopredu nič nevedel. Neskôr ma bratranec upozornil na jeho blog. Kniha je napísaná celkom sympaticky. Mal som pocit, že sa autor v danej problematike dosť vyzná alebo sa aspoň o ňu dosť a dlhodobo zaujíma.

Hlavné témy sú viacmenej genetický výskum, medicína, moderná spoločnosť a všeličo s tým späté. Ani to neviem vymenovať, nemám knihu pri sebe takže nemôžem nahliadnuť do obsahu (a mám biednu pamäť).
Možno by sa dalo povedať, že kostrou knihy je biologický výskum a jeho dopad na našu civilizáciu. Akým spôsobom sa vysporadúvame s kŕmením 6 miliárd ľudí, čo ak sa dospelý otec rozhodne stať ženou a jeho manželka jeho mužom, prečo aj v súčasnosti bojujeme s mikroorganizmami ktoré sme už dávno "vyhubili", či je eutanázia OK alebo aj nie a ďalšie zaujímavé veci. Náš svet sme totiž už celkom dosť pozmenili a príroda nám to vracia. Chceme mať všetkého dosť, chceme byť všetci zdraví a dlho žiť. A to sa nedá získať zadarmo a možno pre to robíme až príliš bez toho aby sme sa nad tým viac zamysleli.
A páčila sa mi jedna z posledných kapitol o "sebeckej" DNA. Veľmi zaujímavý pohľad na život.

V každom prípade príjemné letné čítanie, rád som sa nad rôznymi vecami zamyslel a dozvedel nové veci. Prečítal by som si aj ďalšie podobné knihy.

iMac G3: Mac OS X 10.4.11

2009-06-05T22:28:00.015+02:00

So my goal to install Mac OS X Tiger has come true. Firstly I needed Tiger on CD's and that was a big problem because you can buy Tiger mostly on DVD although there are also some CD versions but very expensive. But I was lucky because friend of my friend, Neuromanc, lent me this very rare 4-CD version. So thanks again :-).

My iMac is not officially supported because it has no FireWire. But you can override this with software XPostFacto. I downloaded and installed the latest version so I could use it with Mac OS X 10.3 (the previous versions worked only with OS 9).

I erased HDD entirely before the installation just to be sure. After first restart the installation continued from other CD's. The installation process took approximately one hour and ran without problem.

After registration the update process started-up and took another hour or more. It was repeated several times mainly due to Java updates. Then finally I could download software and this time the latest versions. I browsed the net with Safari 3.0.4 and I was surprised with its speed, definitely it was better than version in Panther. I have downloaded also Camino and this time I was not so impressed, because of speed of Safari. I think, they are equivalent now. I used only Safari later on.

What I noticed during downloading and browsing was slow-down of the system. I checked the RAM and - only 8 MB free. I thought it could be because of Dashboard or Spotlight - two main features of Tiger (and differences between Panther and Tiger). I think spotlight is great and very useful, so I decided to turn the dashboard off. It was easy to google it, e.g. here. All I had to do was write this command to console:

defaults write com.apple.dashboard mcx-disabled -boolean YES

and restart Dock:

killall Dock

And voila! More than 200 MB free! But with browsing the net or running a lot of apps this amount of free RAM can decrease very fast. So maybe 1 GB RAM is good choice.

I have installed Adium, OnyX, Cog (nice music player) and because I was curious about speed and performance of Tiger I have installed also Xbench. Benchmark results with Panther were about - 9,48 and with Tiger - 10,75 - so more than 1 point increase. After turning off dashboard Tiger seems to be very swift, at least as Panther.

I made also one benchmark with Geekbench and the score was - 190. Now I can compare my result with Mactracker.

I tried Boxer - application for DOS games based on DOSBox. But I had no success, then I tried DOSBox only but still nothing. I didn't want to spend too much time with it so I gave up quickly. Instead DOS games I have installed these two Gomoku and Goban - two traditional Chinese/Japanese games for Mac OS X.

Because of my family, I tried to find localization for Mac OS X. Unfortunately there is no Slovak localization but at least Czech is available. It is for free and not only for the system language but also for many other applications like iWork and iLife. You can download it here - http://lokalizace.apple.cz. Installation was easy but it is recommended to install it right after Mac OS X installation.

I like Tiger very much. I can experiment with the newest apps and it seems that they are faster than their previous versions. We live in era of optimization now and that's very good for older computers.
I think Tiger is better than Panther and the best and latest OS for iMac G3. Of course it depends on requirements of every user, but in my opinion it is the best OS X for G3 and far more better than OS 9.

So that were almost 2 weeks of experimenting with my iMac. And finally I can prepare for my exams now :-).

Windows 7: Intel GMA and localization

2009-06-05T20:11:00.009+02:00

There was a huge discussion between Intel company and owners of laptops with Intel Graphics Media Accelerators. Because lack of Intel drivers for Vista and therefore also for Windows 7 there was problem with video playback and hardware acceleration. But it seems that this problem can be over.

Just for fun I started Windows 7 today on my laptop and I checked actualizations. I was very surprised when I saw I Intel driver and Slovak localization in updates. I have downloaded and installed them. I restarted and everything seems to be OK. Of course there is no Aero theme, but video playback works and I launched Quake III Arena without problems.

I have made a screenshot with full localization and "Graphics Properties" window:

You can see that the Intel Graphics window looks like in Windows XP and I think there is no big change, it just works under 7.

Windows 7 is on my laptop even more usable now. In fact, everything works fine just like in XP. I benchmarked both systems with Geekbench and Quake III Arena and the results were almost the same.
I think that Microsoft is doing very good operating system this time.

Krivky zmeny

2009-06-03T22:43:00.007+02:00

Seriózne som sa nad zmenami všelijakého typu, hlavne však psychiky, pozastavil asi pred troma týždňami na posvadobnej párty a po dvoch štamperlíkoch pálenky. Hneď ako som dostal túto nebezpečnú myšlienku, šiel som do izby a načrtol som si niečo na papier a potom som na to zabudol.
Dnes som úplnou náhodou narazil na túto krivku:

Našiel som ju na tomto blogu a týka sa "nálady" na trhu. Celkom ma to zaujalo, pretože podobné nálady zažívam občas aj ja.
Nemusel som dlho hľadať a našiel som ďalšiu krivku, tento krát už z oboru psychológia z tejto stránky. Týka sa nálady pri nejakej ťažšej strate.

A našiel som aj "klasickú" krivku niekde.

Občas sa nad tým treba zamyslieť. Myslím, že veľa ľudí prežíva tieto periodické výkyvy - ja dosť často, individuálna môže byť asi akurát dĺžka periódy a amplitúda krivky.

iMac G3: Mac OS X 10.3.9 - Internet browsing & other applications

2009-06-03T20:36:00.007+02:00

Software for Mac OS X 10.3.9 is usually old and not supported. That was the first thing I noticed. Another reason to go for Tiger. I had to search old releases and sometimes I found only Windows versions. And sometimes I had to experiment - will it work or not?

Internet

Of course I tried Safari in latest version for Mac OS X 10.3.9. The speed was accepatble but untill I visited pages with Flash (ver 9 for Panther) or JavaScript. I can say that the Safari was unusable. I had to wait too long. My next steps were of course for Firefox. Unfortunately I couldn't download latest version for Panther, only version 2. This version was slower than current version that I have on Windows, so I didn't dowload this old release. To the contrary, I could download the latest Opera browser. It worked well but still slow with Flash and JavaScript.

I searched again and I found Camino. It is something like Firefox but only for Macs. I could download the latest version again, what was great. I visited the same pages like with Safari or Opera and the speed with Camino was amazing. You can't expect 200% boost, but still - I could watch videos on YouTube (not 25 fps, but I got the idea from video :-)) and even use Gmail with JavaScript! Of course You should be still patient, but it is possible.

And I want write just one thing. When I compare web browsing with IE in OS 9 and Camino for example in Mac OS X, it is like ... I don't know, huge difference - and on the same machine!

For web browsing I'm using these two browsers: Safari with disabled Flash, Java and JavaScript - for fast browsing and Camino only with Flash disabled, but you can just click on any Flash object and it will run.

Applications

First of all, this is one of the first pages you should visit -> http://www.opensourcemac.org/. I have downloaded some apps, e.g. Seashore - very nice and fast image editor, Adium - must have IM, VLC and Mplayer - again old releases for Panther.

NeoOffice is OpenOffice for Mac, you can download version 2.2.5 for Panther here. Work with NeoOffice can be fine (I didn't work with it like I normal do with OpenOffice to be honest), but programs load slowly and you have to be patient.

For me very interesting applications were these two: TinkerTool and OnyX. Both are tweaking utilities, but OnyX can do more - clean and optimize system. I was curious about this optimization and I did two benchmarks with Xbench v1.3:

Before optimization: 9,47
After optimiation: 9,49

So no big difference. But the system was newly installed and clean and therefore results are very similar.

I could download QuickTime in version 7 but not the latest. I had some problems with codecs but I have found some old versions for Mac and finally I could play videos with QuickTime. The playback was not smooth. Maybe 20 fps, but not smooth at all.

Quake 3 Arena Benchmarks

I like do benchmarks with Quake 3 on any machine. For me it is very reliable result and I like watching the demos :-). And of course I was wondering about GPU performance on iMac.

If you want to know how to make Q3 benchmark on your own here is short guide:
1) Drop console - in windows version you just press ~, but where is tilda on Mac keyboard? Press F13 and console will magicly appear.
2) Type \timedemo 1
3) Type \demo four - you can use other demo as well but for compatibility or comparison with my results use four.

I have installed version 1.32c for Mac and used demo four. Game Options were like this: Simple items – on, Dynamic Lights – off, High Quality Sky – off; and System Setup: GL Extensions – on and Fullscreen. I changed resolution and some settings like this:

Benchmarks:
Resolution, Color Depth, Lighting, Geometric Detail, Texture Detail (%), Texture Quality, Texture Filter = Result in FPS
640x480, 16, Vertex, Low, 0, 16, Bilinear = 27,20
640x480, 32, Vertex, Low, 33, 16, Bilinear = 27,00
640x480, 16, Vertex, Low, 33, 16, Bilinear = 27,20
640x480, 32, Lightmap,Low , 33, 32, Trilinear = 25,60
640x480, 32, Lightmap, High, 100, 32, Trilinear = 7,30
800x600, 16, Vertex, Low, 0, 16, Bilinear = 27,10
800x600, 32, Lightmap, Low, 0, 16, Bilinear = 24,30

Very surprising results for 640x480 that were almost the same as for 800x600 - I could use only these two resolutions. On my laptop I got like 60 FPS for 1024x768 in high detail and I consider this performance as very good for gaming.
But you can get basic idea about GPU performance and that was the goal of this benchmark.

I can play Quake 3 on iMac but I wouldn't dare play it as internet multiplayer. iMac G3 is for older and more simple games.

Tomorrow I'm planning install Tiger (using XPostFacto) and I'm very impatient about the performance and usability.

iMac G3: Mac OS X 10.3.9

2009-06-01T22:36:00.012+02:00

Today is one week since I have bought my iMac G3. I tried to work with Mac OS 9 a little bit and I thought this system fits on old iMacs perfectly and also that it is the fastest option. After one day of using Mac OS X I can say that I was completely wrong.

I didn't like Mac OS 9. The main reason was that it was not an UNIX-like system. I didn't know that before and I looked for terminal and there was nothing. Although OS 9 was fast, web browsing was awful. Only one good web browser I had was Internet Explorer and the formatting was ... Well, current web or web 2.0 is something else than 10 years ago.

Before buying iMac I was decided that I want Mac OS X. I didn't know which version but I was aware that my iMac is really old machine and I didn't expect smoothness and speed. According to Apple, only 10.3 Panther is officially supported on my iMac. Mac OS X 10.4 Tiger runs also on G3 but it needs FireWire and usually it is on DVD. So I looked for some Mac OS X versions on eBay. But the prices were really high there. I wanted just try the system and I will see later if it is worth buying. Unfortunately there is no demo version so my choice was clear - download copy from the internet. I have found 10.3 Panther and downloaded 3 CD's and Xcode. I'm not very proud of this, but I'll discuss this later.

I was a bit unsure if I should install Mac OS X because I didn't have Mac OS 9 installation CD in case of problems. Actually I didn't have any software for Mac. But I didn't want to use OS 9 anymore and I like experiments so I started with installation.
Before installation is very important to check firmware. I did have the right version (4.1.9) so I wasn't afraid of any problems.

Installation process ran without problems, took approximately 1 hour. I was wondering about the system speed and compatibility during the installation process. Finally it ended and after classical Apple registration and setup I could use the system. Dock animations are smooth, but minimize the windows is a bit choppy (use Genie effect), expose as well but it is still fast. Font smoothing and colors are just beautiful.

My first reaction was - wow, that's fast! It really is, mainly if you didn't expect that speed. So I started with system update that took another hour. I was so impatient to explorer the system. But it was very late night or soon in the morning so I went to bed.

Today after school I had started to use Mac OS X and I have installed some useful applications. I will write about these applications and internet browsing later. So answer on question if install Mac OS X on iMac G3 or not is in my case YES and I highly recommend that. I have turned old iMac into even more beautiful and useful machine. Because Mac OS X is based on BSD/UNIX, there are many possibilities what can I do with iMac now.

Usability of iMac with OS X is incomparable to OS 9. And after all, I have written this entry completely on iMac using Camino browser.

ToneMatrix

2009-05-30T23:06:00.012+02:00

Dnes som klikol na tipy na víkendové surfovanie na sme.sk a to viacmenej preto, že som tam zbadal odkaz na komponovanie hudby. Kde-kto by si už myslel, že slávna formácia Fore-Boiler Band patrí dávnej minulosti, avšak je to pravda len z polovice. Presne z polovice, lebo polovica skupiny o tomto mojom počine (ak sa to tak dá nazvať) nemá ani tušenia - dokiaľ nepošlem odkaz na tento článok. Polovica skupiny sa rozhodla oprášiť hudobno-tvorivú časť svojho mozgu a tu je výsledok.

Podobne ako ostatní používatelia tohto flashového hudobného nástroja, aj ja som sa stal na pár desiatok minút na ňom závislý. Samozrejme tu je odkaz:

http://lab.andre-michelle.com/tonematrix

Ovláda sa veľmi jednoducho, pochopiť sa to dá hneď po prvých klikoch. Ako prvé ma napadlo vytvoriť obrázky a vypočuť si ako hrajú. Nebolo to zlé, ale mne sa to veľmi nepáčilo. Tu sú niektoré z nich:

Potom som náhodne klikal na maticu a počúval. Niektoré zvuky som zperiodizoval až mi to dávalo nejaký zmysel. Alebo som spravil presný vzor a ten som porozhadzoval.

Nevšimol som si, že sa dá použiť funkcia - copy/paste, tak som najprv robil screenshoty toho čo sa mi páčilo. Akonáhle som objavil túto funkciu, uložil som si niektoré vzory do textových súborov. Stačí skopírovať riadok s číslami a vložiť do matice.

Toto sú moje dnešné produkty:
- názvy som si vymyslel veľmi náhodne

Dry Drops: 65540,64,36864,18432,16,0,65536,
0,0,0,256,64,69888,0,4096,0
- môj prvý vzor, dosť jednoduchý

Aunts: 82052,2056,33796,512,16640,82440,260,
642,32772,328,81920,16544,4,648,32772,82240

Cute Pen:
65824,65680,65536,69960,69632,20624,33088,66048,
65536,2304,34848,35144,32800,41984,40992,74896

Desert in the Rain Forest: 32896,32768,40960,4096,16512,4160,8320,0,
33024,33280,33024,8704,4096,16640,4224,8256

Redtooth Artist: 40960,33280,33024,66048,1024,1024,8704,5120,8192,
41984,33792,33280,16640,512,10240,16384
- môj obľúbený, až som si ho dovolil zvýrazniť

Tribe of Wood: 65536,68224,32,32768,5248,0,32,
10368,0,8224,70720,128,0,18688,0,0

Unreasonable Deciding: 258,33280,264,8704,288,2560,384,512,256,
1664,2368,4640,8464,16904,33028,66050

Podľa mňa je tento online nástroj výborný nápad, zábava a skvelo sa ovláda. Dosť zaťažuje moje CPU, ale stojí to za to. Treba aspoň vyskúšať.

Additional RAM to iMac and installation of some software and games

2009-05-29T21:27:00.019+02:00

RAM upgrade

After Mac OS 9 updates I started to use this system. But after a short while I realized that I really need more RAM. It was almost impossible to work with more than one application. Therefore I was decided to buy 512 MB RAM.

I knew about one small shop with old computers on Favoritenstrasse (U6: between Taubstummengasse and Südtiroler Platz). I went there and asked about SDRAM PC100. Old but nice guy showed me some 512 MB modules for about 30 €. I didn't have so much money with me at that moment and I also wanted to visit that Mac shop once more. So I left the shop and forgot my umbrella there.

That Mac shop offered me the same kind of RAM for about 45-50 €. Hmm, .... No thanks. I went to my room and picked some money from bankomat. I returned to the computer shop and the seller offered me (except my umbrella - for free of course) one module for 24 €. It has not been tested yet. I have bought it and put in my iMac - and nothing happened. Bad, but I had to go to the school. After my lecture I went to the shop again and changed the module for another. This time it was Kingston for 27 €. But I didn't have to pay at that time. I inserted the RAM as before and it worked!

The RAM slots in the rear of iMac

I have 512 + 64 = 576 MB RAM now. For Mac OS 9 it should be enough. I have also turned the virtual memory off. The increase of speed is evident, especially when I use more applications at once. Now I can use Mac OS 9 with more pleasure or with pleasure.
(Of course I went to that shop once again on the next day and paid the rest :-))

Software

I don't like Internet Explorer but it seems that it is the fastest and most stable browser for OS 9. I tried iCab 3 and Mozilla but iCab was very slow and Mozilla very buggy. I have installed Internet Explorer 5.1 for mac and I use it as my primary web browser.

I have found iTunes 2 for OS 9 and installed it. It runs quite nicely and finally I can stream radio.

I have QuickTime 5 but what about Windows Media Payer 7? I don't know if I will have to use it but for every case.

Acrobat Reader 5 is also a good choice. It seems a bit faster than version 4.

Games

This iMac is not a gaming platform for sure, but I wanted to test and see the abilities of graphic card.

As a first game I tried Diablo II demo. I have adjusted the resolution and the video renderer as RAVE because of "3D" environment. Game runs smoothly at 800x600 resolution (millions of colors), it's quite playable.

Second game was Quake III demo. It is one of my favourite games and I was wondering about how will it run. I tried many settings and the best in my case is 640x480, 32 bit (16 bit is even faster but I don't like it), texture and geometric detail low. It can seem very ugly, but when you play it is OK on iMac display. Of course it is possible to have better resolution and image quality but I like Quake to run as fast as possible.

The third game I want to mention is Warcraft III demo. This game ran at 640x480 with 16 bit color depth. It was playable but not for me. Actually my iMac does not even fullfil minimum hardware requirements.

My first Apple computer - iMac 350 G3

2009-05-25T22:58:00.015+02:00

Why have I for God's sake bought an old slow iMac G3? 10 years old machine, small amount of RAM, CPU with insufficient speed, .... Well, because it's Mac. I made some hackintosh experiments with Mac OS X on my laptop, it worked but it was not Mac. At that time I started to like Apple.

I have found this iMac on Austrian eBay. But before that I had found a Mac shop with all kind of Macs and spare parts. The prices there were astronomical. My iMac costed 50 € and a week ago iMac 600 was sold for 74 €. The prices in that shop were approximately 200 € and more. I had to wait more than one week but I have read some articles about iMac G3 during that time.
Great website for every owner of old and/or low end Mac:

http://lowendmac.com/

So, what's the configuration of my iMac? CPU - Power G3 350 Mhz, 64 MB RAM, 7 GB HDD, Slot loading CD ROM D1-5.5.1 - more info on this Apple's page. And it's blue.
Body, keyboard and mouse look very nice, without scratches or visible damage. And it looks like this:

Mouse is not original by Apple but it's by Macally instead. It works, but my PC mouse works better - the sensor is better.

Display is splendid - according to its age. Very nice colours and contrast. Loudspeakers are above average and quite powerful. I played some mp3 with QuickTime 5.

I should also mention, that I had to pick it up in Vienna and the place was not very near. So I asked my friend Z. who helped me with the transportation a lot. iMac is not very light afterall.

Updates
The OS has been already installed in version 9.0.4 Deutsch. The next step was establish an internet connection and update the system. Connection speed was really slow (I don't know why for now), so I used my laptop and downloaded these updates for Mac OS 9.

Firmware
I have read, that also installation of new firmware is good idea so I have downloaded and installed this firmware.

I'm running Mac OS 9.2.2 Deutsch now. I haven't install new applications yet. Some apps have been already installed - IE5, MS Office 98 Mac Edition, Adobe Reader 4, Apple Works 6, ArcSoft Video Impression, Norton Anti Virus.

I'm glad that I have got my first Apple computer. I can use it for writing or mail, but I haven't bought this computer for work, but for fun and exploring Mac.
I'm going to write my experience with this beautiful computer. One of my goals is installation of Mac OS X, that will be fast and reliable. But for now I'm going to use Mac OS 9.

Windows 7 RC Ultimate on HP Compaq nx6110

2009-05-12T21:32:00.015+02:00

I have never tried Vista on my laptop, because it is well suited for WinXP and I don't like Vista. But what if you can download the new Win 7 RC for free?

I'm using Windows XP since I have bought my old laptop HP Compaq nx6110 (1,4 Ghz Celeron M, 768 MB RAM). WinXP runs on this laptop really fast and smoothly, but I have turned every "eyecandy" off and it looks like old Win95 now. But I like this neutral look.

Last week I was closed in my room for two days installing and trying different Linux distributions. After this time I ended with Arch Linux installed on my hard drive - system was stable and either WiFi worked well. Then I realized, that I have spent so much time and done nothing useful. So I decided to work with WinXP and don't bother with other OS (like 2 weeks with Mac OS X a month ago).

But NO. Incidentally I got to this website and started immediately download the iso image. The download process ran in Java and I had download speed about 800 KB/s, that's was very good speed. The image does have over 2 GB. I have burned it, restared laptop and booted from DVD. I had a Linux partition so I have just deleted that partition and made new with NTFS. I made this during installation process.

Before installation I tested my laptop with Windows 7 Upgrade Advisor. My laptop passed only with CPU, which is over 1 Ghz (I didn't have a free partition on HDD).

Windows 7 RC system requirements:

1 GHz or faster 32-bit (x86) or 64-bit (x64) processor (OK)
1 GB RAM (32-bit) / 2 GB RAM (64-bit) (Not OK, but with my 768 MB runs OK)
16 GB available disk space (32-bit) / 20 GB (64-bit) (OK)
DirectX 9 graphics processor with WDDM 1.0 or higher driver (Not OK, but runs without Aero)

Here's Windows 7 FAQ

For the first time I got an error about some CD-ROM drivers. So I rebooted again and then installation process ran OK.

Installation lasted for eternity, approximately 3 hours! But, it could be because my DVD-drive and small amount of RAM. At the end of the installation, when the first login window appeared, I removed installation DVD and system accelerated immediately. Dual windows boot was installed automatically.

After first boot, of course no Aero theme. I did expect that, because Intel GMA has no drivers for Vista. There are some issues in hardware acceleration, Intel GMA is an old accelerator and in spite of requests of many users, there are no official drivers available. But I have no problem with that, I have changed the theme to classic neutral look.

The Windows 7 runs very fast and smoothly on my laptop. Actually I'm writing this entry in Win7. I had no problems with connecting my camera through USB2, system has downloaded drivers for SoundMAX Audio and it could be used in seconds after installation. Everything works very well except this video driver. I do not plan to work with this system or play games, so it's not a big problem for me. Synaptics touchpad, battery meter, hibernation, DVD, my favourite Avira AntiVir, dual boot with WinXP work without problems.

I was wondering about performance of Search engine. It is not like Spotlight in Mac OS X but it's fast and accurate.

I don't see reason to buy Windows 7, because it has the same properties as WinXP for me. I can't use every feature because of my old laptop. But there are many differences between WinXP and Win7, but for me and my laptop is WinXP just OK.

SE K750i - 3,5 mm jack mod

2009-05-12T11:06:00.005+02:00

Môj starý ale stále jarý mobilný telefón Sony Ericsson K750i má jednu chybu. Nemá jack výstup na slúchadlá. Používa svoj vlastný konektor a tak som vyše dvoch rokov používal SE slúchadlá dodávané výrobcom. Zvuk majú síce dobrý, ale nedržia mi dobre v ušiach a celkovo nemám rád takéto mikro-slúchadlá.

Našiel som preto jeden veľmi dobrý návod ako spraviť jack výstup na originálnom kábli od SE. Začal som rozoberať mikrofón do najmenšej súčiastky, no potom som si uvedomil, že nemám jack výstup. Doma som nenašiel žiaden nepoužívaný a musel by som ho kúpiť. Na nete som našiel už hotový výrobok, stál približne 150 Kč + poštovné. Neviem presne koľko by stál samotný jack výstup, ale asi pár €. Spomenul som si na rakúsky eBay. Za pár sekúnd som tam našiel presne to čo som potreboval a stálo to 1,12 € + poštovné. Adaptér som objednal a spolu s poštovným ma to vyšlo na niečo cez 3 € a posielali to až z HongKongu.

Objednávku som odoslal 3.5. a prišla dnes ráno (12.5.). Najzvláštnejšie ale na tom je, že sa mi minulú noc dva krát snívalo, že som sa bol pozrieť do poštovej schránky, či objednávka dorazila. Hneď ako som sa ráno zobudil, bežal som pozrieť do schránky a bolo to tam!

Celkovo to posilnilo moju dôveru v eBay a PayPal. Adaptér funguje a už zase môžem počúvať hudbu na mobile. Chcelo by to ale trošku lepšie slúchadlá. Mám jedny veľmi staré Philips štuple a dosť šumia. No zatiaľ som spokojný.

Z Dubovej do Viedne

2009-05-10T23:06:00.010+02:00

Mesiac mi trvalo kým sa mi podarilo opraviť bicykel. Opravil som jednu časť a druhá bola pokazená a navyše som bol doma len na pár hodín cez víkendy. Našťastie mi pomohol otec a tento týždeň opravil ostatné veci a keď som včera prišiel domov, vymenil som len predné brzdy. Bol som sa previezť do Pezinka a zhodnotil som bicykel ako pojazdný. Dlhšie plánovaná cesta naspať do Viedne na bicykli už bola reálnejšia.

Chcel som vyraziť o 9:00, no vyrazil som až o 12:40. Snívali sa mi kadejaké bujaré sny a nedarilo sa mi z nich vymaniť. Vlastne som vyrazil o 12:25, no medzi Dubovou a Kráľovou som si spomenul, že som si nevzal zámok na bicykel. Tak som sa vrátil. Okrem zámku som mal so sebou asi 4 kg batoh, kde som mal všetky potrebné doklady, potraviny, 2l nápoja a iné potrebné veci.

Cesta do Bratislavy bola v pohode, o hodinu som bol dakde v Rači. Cestou som už mal príznaky hypoglykémie, tak som sa poistil niekoľkými tabletkami hroznového cukru a v Rači som zjedol asi polovicu zásob potravín. Na Google Earth som si deň pred cestou pozrel ako sa dá dostať cez hranice a najlepšie to vyzeralo cez Lafranconi.

Od MTB: Dubová - Viedeň

Na hranici Berg som bolo okolo 14:00. Tam som sa cítil trocha unavený a často som si robil prestávky s tým, že v Hainburgu si dám veľkú prestávku. Na Dunajskú cyklocestu (Donauweg) som sa dostal hneď z Lafranconi. Je to veľmi dobre značená a udržiavaná trasa. Dunajská cyklocesta vedie od prameňa Dunaja v Donaueschingen v Nemecku, cez Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko, až k ústiu Dunaja do Čierneho mora pri meste Tulcea v Rumunsku. Značená je číslom 6. (zdroj)

Od MTB: Dubová - Viedeň

Ako som sa tešil, že si v Hainburgu dám pauzu a nejakú zmrzlinu, vyšlo to na nič, pretože som preletel cez mesto a ani som si ho nevšimol. Zrazu som bol preč. Tak som si povedal, že to ešte vydržím a na najbližšej zastávke zastavím.

No zastávka stále nikde, prešiel som cez most a dostal som sa na trasu, ktorá viedla vyschnutým korytom. Tu som zažil asi najväčšiu krízu, pretože som bol hladný - zjedol som, až na hroznový cukor, všetko čo som mal, bol som smädný - vypil som, až na teplých 100 ml vody, všetko čo som mal a ukrutne ma bolela pravá noha. Zastavil som pri stole s lavicami a ležal som tam asi 20 minút a uvažoval čo spravím ďalej.

Rozhodol som sa pokračovať a tak som si ledva obul pravú tenisku a šiel som ďalej. Samozrejme asi 300 m od miesta kde som mal oddych, bol Hof s občerstvením. Dal som si zmrzlinu (obsluhu tam robili Slovenky) a šiel som ďalej. Odtiaľto bolo do Viedne 36,5 km. Že celkom v pohode. No cesta až do Viedne bola takáto:

Od MTB: Dubová - Viedeň

Stále to isté - cesta, tráva, stromy a sem tam nejakí cyklisti. Šiel som na celkom rýchlom prevode, no bol som prekvapený, keď po vyše polhodine som si prečítal, že ešte 23,5 km. Uvidel som tabuľu - Konditorei a tak som odbočil z cesty a asi 1 km ďalej bola cukráreň. Dal som si zmrzlinu a kúpil vodu. Po tejto pauze som pokračoval po stereotypnej ceste ďalej.
Už som skoro vôbec necítil žiadne bolesti, akurát ma stále viac a viac bolel zadok. Konečne som prišiel k niečomu, čo vyzeralo ako veľká čistiareň odpadových vôd. To už som bezpečne vedel, že som sa dostal do Viedne.

Šiel som po ceste, ktorá mi pripomínala Donauinsel, kam som sa nakoniec aj dostal. Z diaľky som zacítil klobásy a pečené mäso. A to už som začínal byť poriadne hladný. Prechádzal som totiž Grill zónou, kde si ľudia robili grill párty. A nebolo to len pár ľudí, ale celé rodiny s deťmi rozmiestnené asi 2 km popri brehu Dunaja. A tá vôňa ...

Od MTB: Dubová - Viedeň

Nechcel som sa už zastavovať, nebol som ďaleko od intráku, ale nakoniec som zacítil miernu slabosť a tak som sa zastavil v jednom občerstvení pre cyklistov. Vyzeralo to ako keby to patrilo nejakej rodine a všetci členovia (potetovaní a s riadnou dávkou piercingov) to tam riadili. Okrem občerstvenia tam bola opravovňa a predajňa bicyklov. A tak som si tam dal zmrzlinu. Veľmi sa mi tam páčilo, dúfam, že sa tam ešte niekedy zastavím.

Od MTB: Dubová - Viedeň

Z diaľky som už videl UNO-City, čo ma spravilo veľmi šťastným, pretože k intráku to bolo už len pár km. Išiel som po ceste tesne pri brehu Dunaja a zbadal som vodného lyžiara a žiaden čln. Už som si začínal myslieť, že mi šibe, no potom som zbadal lano, ktorým bol spojený s nejakým dômyselným navijakom, ktorý ho ťahal. Celkom fajn nápad.

Od MTB: Dubová - Viedeň

Kúsok ďalej som sa dostal do časti, kde boli samé taverny, kaviarne a vyzeralo to tam ako promenáda pri mori v nejakej južnej krajine. Dokonca aj tá vôňa a atmosféra mi to veľmi pripomínali. Niektoré boli postavené na hladine Dunaja, pretože na brehu už nebolo miesto. Tieto promenády boli na oboch stranách a spojené boli mostom. Nachádzajú sa hneď pri UNO-City.

Od MTB: Dubová - Viedeň

Aj keď to všetko bolo veľmi pekné, ponáhľal som sa ako som vládal a o 20:15 som bol na izbe. S Google Earth som približne zmeral celú trasu a vyšlo mi to na asi 95 km. Bol som trocha sklamaný, pretože som si myslel, že to bude cez 100 km a trvalo mi skoro 7 hodín. Síce to bola moja prvá cyklotúra tento rok, mohlo to byť ešte o trošku viac. O takých 5 km.

Od MTB: Dubová - Viedeň

Kussmaulopulos - 0. diel

2009-05-04T22:37:00.010+02:00

Tento nápad o legende menom Kussmaulopulos som dostal spolu s Mirom po jednej z mnohých edukačných besied na zimnom rekondičnom pobyte na Martinských holiach. Myslím, že som ho začal písať ešte na chate, no potom som naň zabudol.
Nedávno som ho však objavil v málo používanom adresári na disku a keď som si ho po roku prečítal, celkom som sa pobavil. Na príspevok do blogu je celkom dlhý, snáď to prípadného a náhodného čitateľa neodradí.
Ťažko povedať, či bude mať aj pokračovanie. Človek nikdy nevie, tak preto 0. diel.

Toto bol hlavný námet:
Kussmaulovo dýchanie (acidózne dýchanie) je abnormálne prehĺbené, ale pravidelné dýchanie. Vyskytuje sa pri metabolickej acidóze, napr. pri diabetickej alebo uremickej kóme. Telo sa vo zvýšenej miere snaží vydychovať CO2, aby sa upravila nízka hodnota pH. (wiki)

Snažili sme sa zitiť, kto bol Kussmaul a keďže sme nemali internet, rozhodli sme sa, že bude Grék a vymysleli sme si vlastnú postavu s nejakým príbehom.

Začiatok

V dávnych časoch ľudia dýchali celkom normálne. Normálne dýchanie sa chápalo presne tak ako dnes, teda nenásilné, prirodzené a pravidelné dýchanie. Rozdiel medzi dnešnými a tými dávnymi časmi bol v tom, že vtedy všetci ľudia dýchali normálne. Akékoľvek iné dýchanie vôbec nepripadalo do úvahy. V starovekom grécku však žil človek, ktorý sa celý svoj život venoval hľadaniu abnormalít. Možno nebyť tohto človeka, dodnes nevieme ako správne miešať horúcu kašu drevenou halúzkou alebo žmurkať na domáce zvieratá striedavo obidvoma očami. Tento príbeh sa však bude uberať iným smerom.

Volal sa Tertantis. Už v detskom veku sa vždy pozastavil nad vecami, ktoré mu boli podozrivo výnimočné. Tertantis však nebol obdarený vôľou zistiť pôvod týchto výnimočných vecí, ako a prečo sa dejú. Namiesto toho bol výborným pozorovateľom a neunikla mu takmer žiadna výnimočnosť v jeho okolí. Boli to aj rôzne výnimočné udalosti, ktoré sa k nemu dostali ústnym podaním. Všetko si dôkladne zaznamenával do knihy a mal v nej dokonalý prehľad. A tak sa raz stalo, že sa mu doniesla správa o mužovi, ktorý dýchal inak ako normálne. Tento muž sa volal Kussmaulopulos.

Tertantis bol práve na rybom trhu, keď sa dopočul o Kussmaulopulosovi. Ľudia vraveli o jeho nezvyčajnom dýchaní s nebývalým zanietením. Meno človeka, ktorý dýcha nenormálne sa šírilo rýchlosťou blesku. Vraj keď dýcha, vie o tom celý Peloponéz, vraveli. Dýcha pravidelne, ale veľmi nezvyčajne. Tertantis dlho nepremýšľal. Rozhodol sa zistiť pravdivosť týchto prapodivných rečí a vydal sa na cestu za tajomným Kussmaulopulosom. Vypátral, že žije v dedine menom Atény, ktorá bola od miesta, kde Tertantis žil, poriadne ďaleko. Pobalil si teda svoje veci a vydal sa na dlhú a nebezpečnú cestu.

Tertantis žil sám, preto mu nerobilo problém odísť tak rýchlo ako sa len dalo. Za pár gréckych peňazí si kúpil osla, na ktorého navešal svoje veci. Vybral si rušnú obchodnú trasu, ktorou cestovali prevažne rybári a ďalší obchodníci s hocičím. Z mesta odišiel za svitania. Na obed navštívil schátralú krčmu neďaleko od cesty a hladný vstúpil dnu. Sadol si za stôl pri ktorom sedelo zopár starých rybárov a jedna mladá žena. Pomaly uchlipkával z rybacej polievky a zrazu si všimol, ako debata pri stole utíchla a oči spolu sediacich sa upierajú iba naňho. Zvedavé zraky ho odmeriavali pár minút až sa ozvala mladá žena starým hlasom.
„Odkiaľ ideš cudzinec? Teba sme tu ešte nevideli.“
„Cestujem z mesta, kde žijem.“
„Obchodník?“ nedala sa odbiť mladá žena prešibanou odpoveďou.
„Idem do Atén. Hľadám človeka, ktorý nedýcha normálne.“

Ak bolo ticho len pri stole, kde sedel Tertantis, teraz už utíchla celá krčma. Dokonca krčmárovi vypadol pohár z ruky, mužovi v rohu zabehol chlebík a začal sa dusiť, dieťa ktoré behalo okolo stola sa potklo a začalo plakať, priviazaný osol vonku zahíkal a letiaci vrabec pred krčmou vrazil do stromu. Strom sa neuhol a vrabec zomrel.
„Počul som o ňom.“ Povedal starší rybár, ktorý sedel o stôl ďalej a zatváril sa veľmi tajomne.
„Jeho dýchanie pripomína dračí dych.“
„Ja som počula, že pripomína raneného osla.“ Vstúpila do debaty mladá žena.
„To nie je pravda! Môjho bratranca synovec má priateľa, ktorý pozná človeka, čo videl Kussmaulopulosov plášť a ten vravel, že dýcha ako vŕzgajúce dvere.“ Obchodník sa tak prezradil a teraz všetci civeli naňho.
„Volá sa Kussmaulopulos? Nie je náhodou rodina s Fediusopolusovcami?“ Rozbehla sa debata.
„Nie je to ten čo rozkrájal bochník chleba päsťou?“
„Určite sa nevolal za slobodna Persepoloidos?“
„To bude určite ten, čo pestuje paradajky na stromoch.“

V krčme sa strhla vrava, až nebolo počuť jediného slova. Možno by sa to skončilo strašnou hádkou alebo bitkou o to, či vôbec Kussmaulopulos dýcha. Tertantis však potreboval ďalšie informácie pre svoju púť a tak zakričal – „Ticho!“ – a v krčme vrava pokračovala ďalej. Nakoniec začal skákať na jednej ruke, ale ani to nepomohlo. Zakričal - „Aha! Zeus!“ V tom celá krčma stíchla a akoby na chvíľu skamenela. Nie že by to dávalo nejaký hlbší zmysel, dôležité bolo, že Tertantis bol teraz v centre pozornosti.
„Potrebujem sa dostať do Atén a každá dobrá informácia o Kussmaulopulosovi sa mi zíde.“

Koniec 0. dielu

Na stanici

2009-05-04T17:03:00.007+02:00

Už pomaly stereotypné cestovanie do Viedne mi dnes skrášlila celkom zaujímavá situácia. Na Südbahnhof som čakal na nástupišti 21 a zrazu ku mne prišli dve ženy s kuframi. Na batožine mali nálepky z letiska, tak som si hneď pomyslel, že turistky.

Jedna sa ma takou anglickou nemčinou spýtala, či tento vlak (na ktorý som čakal) ide cez Praterstern. Cestoval som až do Floridsdorfu, takže som odpovedal, že áno. Potom sme sa o niečom rozprávali a spýtal som sa ich, odkiaľ prišli. Pricestovali z Kanady a ja som im povedal, že som študent a normálne študujem na Slovensku. V tom jedna z nich začala rozprávať po slovensky a druhá, že sa narodila v Komárne. Bola to mama s dcérou a ako som sa neskôr dozvedel, boli vo Viedni na párdňovom výlete.

Dcéra už 7 rokov žije pri Stuttgarte a mama stále v Kanade, kde sa v 70. rokov presťahovali. Dozvedel som sa, že v Kanade pri Manitobe je mesto Komarno. Nachádza sa tam veľká socha komára. Keďže som si na túto situáciu spomenul, vyhľadal som ho teda.

Cestovali sme spolu pár zastávok a zhodli sme sa na tom, že okrem toho, že Viedeň je skutočne krásne mesto, stretajú sa tu najrôznejší ľudia z celého sveta.

Font rendering

2009-05-01T10:37:00.010+02:00

Asi mesiac dozadu som si na notebook (HP Compaq nx6110) nainštaloval hackintosh Mac OS X 10.4.8 [JaS]. Táto verzia je veľmi stabilná a existuje k nej veľa návodov pre rôzny hardvér. Mac OS X sa mi veľmi páči, preto som sa ani po dvoch týždňoch nevzdal a výsledom je skutočne dobre bežiaca verzia na mojom PC notebooku. Veľa vecí sa dá dodatočne upraviť, možno aj tieto moje problémy, ale vyžaduje to veľa času a ten momentálne nemám.

Tak som sa rozhodol, že ho začnem používať. Okrem zvukovky (nefunguje jack sense) beží všetko ako po masle - WiFi, hardvérová akcelerácia, USB, ethernet, atď. So zvukovkou som sa celkom zmieril, ide len o to, že po pripojení slúchadiel hrajú aj reproduktory.
Nezmieril som sa však s veľmi divnou akceleráciou myšky, ktorú som ani po nainštalovaní jednej fajn aplikácie nedokázal dať do mojich želaných hodnôt. Touch pad funguje lepšie a prirodzenejšie ako myš.

Potom mi však udrelo do očí zobrazovanie textu. Upravil som nejaké systémové nastavenia no písma sa renderovali otrasne. Resp. na mojom monitore 1024x768 som sa na to nemohol dlhšie pozerať. Vyčítal som niekde, že je na to častá kritika (aspoň pre Tigra). Apple používa iný rendering (AAT - Apple Advanced Typography), ktorý sa hodí viac na spracovanie grafiky (processing, DTP), kým Microsoft používa veľmi čistý a ostrý rendering na presné zobrazovanie písma napríklad pri prezeraní webových stránok.

Pre svoje potešenie som spravil 3 screenshoty z: Windows XP SP3, Ubuntu 9.04 a Max OS X 10.4.8. Nastavenia boli pôvodné, s minimálnymi zmenami (nastavenie pre LCD monitor). Vo Windowse som akurát aktivoval ClearType. Text je zväčšený na 200 % bez interpolácie.

Z tohto porovnania mi vychádza, že rendering od Microsoftu je veľmi presný a čistý, čo je aj vidieť na normálnom zväčšení a pri prezeraní webstránok. Ubuntu má tiež veľmi pekné zobrazovanie, niečo medzi ClearType-om a AAT.

Pre moje potreby je ClearType skutočne najkrajším zobrazením písma. Určite je to aj vec zvyku a veľkosti monitora. Na vyššom rozlíšení sa to až tak veľmi neprejaví a majitelia Leoparda túto dilemu možno vôbec nemusia riešiť. Pre mňa je to dosť podstatné a uvažujem že si znova nainštalujem namiesto Mac OS X Ubuntu 9.04.

Dodatok 19.5.: Dnes som pracoval s 24" polykarbonátovým iMac-om s Leopardom a tento rozdiel v renderingu som zbadal aj tam. Pri menších písmach sa to prejavilo aj na takom veľkom displeji.

51 dní

2009-04-21T18:46:00.006+02:00

Včera som asi prvýkrát v živote pocítil ako mi chýba moja rodina a priatelia. Okrem niekoľkých ciest domov na pár dní, som vo Viedni mesiac a 21 dní. Doteraz som bol najdlhšie z domu asi mesiac a tak som fakt nevedel čo sa tým myslí, keď je niekto dlho preč a začnú mu chýbať osoby alebo veci.

Tak moja doba, keď sa začnú objavovať prvé myšlienky na domov, je mesiac a 20 dní. Ešte, že je tu Eliza a Isabel, ktoré mi spríjemňujú tieto dni :-).

ELIZA

2009-04-19T23:16:00.004+02:00

Dnes večer som sa dozvedel o programe ELIZA, ktorý napísal v rokoch 1964 až 1966 informatik Joseph Weizenbaum. Je to primitívny program simulácie odpovedí psychoterapeuta na rôzne otázky.

Vyskúšal som pôvodnú verziu, ktorá bola preložená do javy a dá sa použiť online na tejto stránke: http://www.chayden.net/eliza/Eliza.html.

Najprv som skúsil normálny bežný rozhovor, ale dostával som dosť primítívne odpovede. Bolo vidno, že reaguje viac ako psychoterapeut než normálny človek. Tak som začal písať o myšlienkach, ktoré sa mi preháňajú hlavou už niekoľko dní a v tom bola Eliza celkom dobrá.
Viacmenej išlo o písanie pre seba, podobne ako keď je človek u psychológa a hovorí len on, psychológ občas položí dôležitú otázku a prikývne hlavou.

V tomto ohľade je to celkom zaujímavá alternatíva na dlhé večery plné objavovania vlastnej duše alebo čohokoľvek iného. A netreba k tomu ľudí, alkohol, ani iné drogy. Stačí len počítač, prípadne internet. No aj tak dávam prednosť ľuďom.

Ako som si hodinky opravil

2009-04-13T17:02:00.006+02:00

Presnejšie ako som opravil remienok na hodinkách. Pár týždňov dozadu som vystupoval z električky a hodinky sa mi zachytili o držadlo na dverách. Vyše mesiaca som bol bez hodiniek, stále som vyťahoval mobil z ruksaku. Našťastie tieto časy sú preč.

Najprv som šiel do značkového obchodu CASIO na Vajnorskej 47 v Bratislave, či to vedia opraviť. Predavač mi povedal, že opraviť sa to dá len tak, že sa vymení kryt hodiniek a nie je isté či sa kryt na môj starý typ dá zohnať. Poradil mi, že si to môžem skúsiť opraviť aj sám. Pre dobré služby v predajni som zverejnil jej adresu.
Potreboval som len jeden špendlík, zapaľovač a nejaký držiak, kliešte. Nahrial som špičku špendlíka, aby sa dostal cez kryt a spravil tak malý otvor. To som spravil na každej strane. Potom som cez oba otvory prestrčil špendlík.

Vyskúšal som to potom aj s remienkom.

Koniec špičky špendlíku prečnieval cez kryt a nechcel som sa náhodne na ňom poškriabať, tak som si vymyslel, že tam kvapnem trocha cínu. Pri mojej nešikovnosti to dopadlo takto:

Nič lepšie ma okrem cínu nenapadlo a celkom to drží. A konečne môžem znova používať moje hodinky.

Štúdium na TU Wien

2009-03-26T21:01:00.003+01:00

Doklikal som sa k možnosti zriadiť si na škole blog, tak som to využil. Nič extra, ale z času na čas tam snáď niečo napíšem. Adresa:

http://twoday.tuwien.ac.at/marts47/

Albert-László Barabási: V pavučině sítí

2009-03-09T23:11:00.006+01:00

Raz som čítal na stránke osel.cz článok o nervových spojeniach, ľudskom správaní a sieťach. Celkom ma to zaujalo, pretože už nejaký čas predtým som začal rozmýšľať o prepojeniach (sieťach) nielen v ľudskom organizme ale aj inde, napríklad v ekonomike alebo vo vzťahoch v spoločnosti. V článku bol odkaz na túto knihu, tak som si ju poznačil a keď o niekoľko mesiacov prišli Vianoce, poprosil som Ježiška o darček.

Meno autora mi nič nehovorilo, ale už po prečítaní prvých strán som si ho obľúbil a nevyzerá na nejakého zapadnutého vedca, skôr naopak. Rovnako preklad určite nerobil niekto neznalý problematiky, v knihe je veľa dobrých poznámok prekladateľa. Celkom mi bolo sympatické aplikovanie fyzikálnych javov do zdanlivo nesúvisiacich odvetví.

Problematika sietí začína zhruba od roku nula, pri rozšírení kresťanstva - efektívne rozširovanie evanjelií do hlavných sídiel apoštolom Pavlom. Pokračuje klasickým príkladom 7. mostov v Kaliningrade, cez náhodné siete, rovnomerné a mocninové rozdelenie až po bezškálové siete. Zraniteľnosť sietí je zvýraznená pri napadnutí Yahoo! Mafia Boy-om alebo rozosielaním vírusu Love Bug. Pri každom modeli sa uvedú problémy a nedostatky v porovnaní s reálnymi sieťami a navrhne sa riešenie, ktoré sa overí. Vedecký prístup. Viacmenej sa celá kniha odvoláva na internetovú sieť a jej správanie. Táto sieť poskytuje celkom dobré prostredie na vytvorenie modelu, ktorý by istým spôsobom mohol byť aplikovaný aj do iných oblastí.

Po teórii šiestich krokov sa predstaví ešte fantastickejšia teória a to koľko krokov delí ľubovolného herca (vo filmovej databáze) od Kevina Bacona. Môj ujo mal od neho 4 kroky, taká Zdena Studenková 3. Ide o vyhľadanie najkratšej cesty vďaka dobre zmapovanému prepojeniu filmového priemyslu. Orákulum Kevina Bacona je na tejto stránke: oracleofbacon.org.

Na konci knihy je celkom obsiahla časť, kde sú poznámky autora takmer ku každej strane. Dobrá recenzia knihy je na www.knihovnice.cz.
Táto kniha mi dala odpovede na niektoré moje otázky, prinútila ma premýšľať a ukázala nové problémy a prístupy. Možno sa ju oplatí prečítať aj viackrát.

CD do FLAC-u

2009-02-27T23:44:00.008+01:00

Odkedy mám slúchadlá Sennheiser, stal som sa prieberčivý v bitrateoch hudobných formátov. 128 kbps MP3 sú naozaj veľmi hudobne chudobné, v priemere mám asi 192 kbps MP3, nejaké Ogg-y a FLAC-y.

Pravdu povediac nedokážem rozlíšiť na svojich slúchadlách 256-320 kbps MP3 od FLAC-u, či CD. Aj Ogg-Vorbis, zhruba 100 kbps, mi znel v ušiach veľmi dobre. Miesta však mám celkom dosť a svoje obľúbené CD som sa rozhodol ripnúť do FLAC-u. Možno raz budem mať audio, keď ten rozdiel bude skutočne počuť a tiež mám pri počúvaní dobrý pocit, že zvuk je zhruba taký ako bol nahraný.

Klasicky softvér na ripovanie do FLAC-u je EAC (Exact Audio Copy) spolu so skriptom AutoFLAC. Slúži na konverziu stôp CD do wavu alebo iného formátu a jednou z jeho hlavných vlastností je oprava a úprava zvukových stôp. Keď som ripoval s EAC, FLAC-y zneli dosť tlmene oproti MP3 alebo CD. Boli o niekoľko dB tichšie a zdali sa mi aj menej dynamické a neviem čo to mohlo spôsobiť, pretože AutoFLAC používa originálny enkóder pre FLAC.

Nepáčilo sa mi to, tak som hľadal alternatívu a až neskôr ma napadlo, že možno to dokáže aj foobar. Prehrávač foobar2000 je jedným z najlepších prehrávačov a pre moje potreby je bezkonkurenčne najlepší. Po vložení CD som ho v prehrávači otvoril a vedľa tlačidla Play sa objavilo aj tlačidlo Rip, čo som si doteraz nevšimol. V ponuke kodekov je aj FLAC, takže stačí ho nastaviť ako treba a za pár minút je CD vo FLAC-u. A hrá presne tak ako originál.

Čo ma zaujímalo, boli rôzne úrovne kompresie. Tušil som, že súvisia s veľkosťou súboru a zaťaženia CPU, ale nevedel som ako. Spravil som si menší test kompresie. Zvolil som skladbu od The Prodigy - Out Of Space (4:58) na zistenie veľkosti súboru. Ripoval som cez všetky úrovne:

Level 0: 36,1 MB
Level 1: 34,9 MB
Level 2: 34,8 MB
Level 3: 33,4 MB
Level 4: 32,0 MB
Level 5: 32,0 MB
Level 6: 32,0 MB
Level 7: 31,9 MB
Level 8: 31,9 MB

Najvyššia kompresia od najnižšej sa líšia veľkosťou asi jednej MP3, čo v prípade celého albumu nie je zas až tak veľa. Na mojom Celerone M 1,4 Ghz sa CD oFLAC-ovalo asi za 10 minút na úrovni 2. Keby som mal veľa albumov vo FLAC-u, asi by som uvažoval o vyššej kompresií. Kvalita zvuku sa pri rôznych úrovniach nemení, len sa rôzne zaťažuje CPU.

Teória komentárov

2009-02-24T22:57:00.003+01:00

Z času na čas hodnotím filmy na csfd.cz. I zazdalo sa mi, že komentáre sa pri rôzne hodnotených filmoch rôznia. Myslel som si, že pri najlepšie hodnotených filmoch sú komentáre kratšie, pretože stačí napísať "geniálne", "vynikajúce" a je jasné, že väčšina vecí na filme je prevedená majstrovsky. Pri stredne hodnotených filmoch som si myslel, že tam bude komentár dlhší, pretože sa bude viac polemizovať a pri zle hodnotených filmoch bude komentár veľmi krátky ako "odpad", "omyl kinematografie", čo hovorí za všetko.

Tak som sa rozhodol, že vyrátam priemerný počet znakov na komentár pri rôznych filmoch. Keďže sa mi to nechcelo robiť príliš dlho, vzal som náhodne 5 filmov (tých známejších) rôznych hodnotení. Začal som pri 90 % a potom ďalej vždy o približne 10 % menej.
Snažil som sa nájsť filmy približne rovnajúce sa danému hodnoteniu. Potreboval som zistiť počet komentárov k filmu a celkový počet znakov. Urobil som to tak, že som skopíroval všetky komentáre do OpenOffice-u a dal som nahradiť text profil/všetky komentáre užívateľa prázdnym znakom a tak som zistil počet komentárov a zmazal som tak znaky, ktoré s komentárom nesúvisia. Z celkového počtu znakov som odrátal znaky hviezdičiek podľa hodnotenia a 7 znakov na 1 komentár, čo predstavovalo priemerný počet znakov v mene. Za znak sa považuje aj medzera (" "), ale medzery som neodčítal. Možno bolo treba odčítať asi 3 znaky na 1 meno kvôli medzerám.

Vyšlo mi niečo takéto - počet znakov na komentár:
90 % filmy: 365
80 % filmy: 321,5
70 % filmy: 360
60 % filmy: 338
50 % filmy: 320

... a ďalej sa mi nechcelo, pretože sa vôbec nepotvrdil môj predpoklad. Chcelo by to lepší štatistický súbor a tiež lepšie spracovanie komentárov, možno som sa niekde dopustil chyby, ale aj tak si myslím, že výraznejšie rozdiely počte znakov na komentár nebudú. Takto je priemerný komentár rovnocenný aspoň pre filmy nad 50 %.

Rana rán

2009-02-20T20:59:00.003+01:00

Tento týždeň boli hrozne bolestné rána. Ani neviem kedy naposledy som mal také s-nechuťou-do-nového-dňa rána. Vlastne viem, nedávno a ešte aj predtým. A to som tento týždeň jedol aj šunku a dal si aj deci vínka.
Najlepšie to vystihuje video zo zabava.sme.sk. A to bol aj vlastne stimul pre tento príspevok.

Rozvrh 2008/2009 - leto SK

2009-02-15T15:11:00.009+01:00

Môj približný rozvrh na letný semester:


     Pondelok        Utorok          Streda          Stvrtok         Piatok     
=======================================================================================
7 20 >           |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
  ---------------|---------------|---------------|---------------|---------------|
8 10 >p   F1-328a|               |p       LF-UPAk|               |               |
  Medicínska     |               |Patologická    |               |               |
  biofyzika      |               |anatómia       |               |               |
                 |---------------|(8.30-10.20)   |---------------|---------------|
9 00 >           |               |               |p        F1-377|               |
                 |               |               |Experimentálne |               |
                 |               |               |metódy         |               |
                 |---------------|               |lekárskej fyzik|---------------|
9 50 >           |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
                 |---------------|---------------|---------------|---------------|
10 40 >          |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
  ---------------|---------------|---------------|---------------|---------------|
11 30 >          |               |p        F1-328|               |               |
                 |               |Metódy         |               |               |
                 |               |spracovania    |               |               |
  ---------------|---------------|biosignálov a  |---------------|---------------|
12 20 >l  LF-UPAk|               |počítačová     |p       F1-328a|               |
  Patologická    |               |grafika        |Zdravotnícka a |               |
  anatómia       |               |               |medicínska     |               |
  (12.30-14.20)  |---------------|---------------|informatika    |---------------|
13 10 >          |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
                 |---------------|---------------|---------------|---------------|
14 00 >!         |               |               |p        F1-247|               |
     !           |               |               |Molekulárna    |               |
     !           |               |               |biofyzika      |               |
  ---------------|---------------|---------------|               |---------------|
14 50 >p! LF-UPAk|               |s       F1-328a|               |               |
  Patologická    |               |Odborný seminár|               |               |
  anatómia       |               |               |               |               |
  (14.30-16.20)  |---------------|               |---------------|---------------|
15 40 >!         |               |               |l       F1-328a|               |
     !           |               |               |Špeciálne      |               |
     !           |               |               |praktikum z    |               |
  ---------------|---------------|---------------|biomedicínskej |---------------|
16 30 >          |               |s       F1-328a|fyziky         |               |
                 |               |Odborný seminár|               |               |
                 |               |               |               |               |
  ---------------|---------------|               |               |---------------|
17 20 >          |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
  ---------------|---------------|---------------|---------------|---------------|
18 10 >          |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
  ---------------|---------------|---------------|---------------|---------------|
19 00 >          |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
                 |               |               |               |               |
  ---------------|---------------|---------------|---------------|---------------|

Betty MacDonald: Vajce a ja

2009-02-13T21:44:00.004+01:00

Túto knihu (okrem iného) nám na prednáške predstavil jeden skvelý kardiológ. Nikto z obecenstva (ja a spolužiak) o tejto knihe nepočul a vraj bola svojho času veľmi populárna. Až včera vo vlaku som sa dozvedel, že je to kniha pre ženy.

Tak som ju začal zháňať, ale spolužiak bol nakoniec úspešnejší a našiel ju v antikvariáte v Bratislave. Požičal mi ju a tak som sa ju chystal čítať. Zobral som si ju do Talianska, kde so mnou cestovala asi všade a tam som ju tuším prvý alebo druhý krát otvoril. Ale nie na dlho a tak potom ďalší mesiac ležala u mňa v izbe.

Napriek tomu ako som ju niekoľko krát začal čítať nechcelo sa mi prestať a stále ma zaujímalo ako to pôjde ďalej. Vajce a ja je celkom úprimným autobiografickým dielom a veľkou dávkou humoru. Čítal som ju nakoniec zase počas jazdy autobusom do a zo školy a niekedy som sa musel nahlas zasmiať. Toto mi zostalo ešte v pamäti a teraz odpisujem z knihy:

"Ale ženy ju nemajú v láske (Mary), lebo raz, keď načapala svojo starého so slúžkou, zapichla mu vidly do zadku tak hlboko, že museli zavolať doktora, aby ich vybral. Mary povedala, že aspoň to jej starého poučí, a ono ho to i poučilo, lebo z pichnutia ochrnul a umrel. Mary to hrozne dojalo, ale vyhlásila, že by to urobila zase, keby sa to opakovalo."

Príbeh je autorkin život od detstva, dospievania a ako sa vydala a odišla z mesta na druhý koniec krajiny, do hôr chovať na farmu sliepky. Stále sa objavuje protiklad mesto-vidiek a často z toho pochádza aj humor. Veľakrát som si pri čítaní knihy spomenul na moje detstvo na dedine a brigádu na farme vo Švajčiarsku. Veľa postáv z knihy by som ľahko priradil k niektorým ľuďom z môjho okolia alebo mojim známym. Je skutočne vidno, že autorka všetko prežila na vlastnej koži, hlavne ak čitateľ trocha pozná život na dedine alebo v horách.
A asi preto mala alebo má táto kniha taký úspech. Je to len vyrozprávaný jeden príbeh, ale vynikajúcim pútavým a vtipným štýlom. Hlavne žiadne zveličovania alebo neuveriteľné situácie.
Je to dobrá kniha, oplatí sa ju prečítať.

Komix II

2009-02-13T21:37:00.004+01:00

Našiel som ešte jeden v zošite.

Komix I

2009-02-08T21:02:00.008+01:00

Nechystám sa písať komix. Tieto cartoon-y sa mi počas minulého semestra objavili v zošitoch a zhodou okolností mi milá kamarátka požičala skener, tak som ich zdigitalizoval. Prepísal som texty počítačovým písmom, pretože originál bol málo čitateľný.

Do nadpisu som dal I, lebo možno sa mi v zošitoch ešte nejaké objavia.

Zástava srdca

Dodávka krvi

Z cesty

Hľadisko

Výsledok

Po nakliknutí sa obrázky zobrazia vo vyššom rozlíšení.

Roberto Saviano: Gomora

2009-01-19T22:14:00.001+01:00

Knihu som si kúpil na druhý deň ako som sa vrátil z Talianska. Na Neapolskom letisku si ju kúpil kamarát v originálnom jazyku a počas dovolenky sme sa o nej rozprávali. Chcel som ju prečítať ešte kým mám nejaké čerstvejšie spomienky na Neapol a jeho okolie. Začal som ju čítať asi 18.11. a dokončil dnes 19.1. a znova z veľkej časti počas cestovania autobusom.

Čakal som román, ako sa autor infiltruje do neapolskej mafie a kniha bude vlastne nejakým zobrazením vnútorného života kamorry, jej obchodov a prepojenia s talianskou spoločnosťou a ďalším zvyškom sveta.
Kniha sa tak aj skutočne začína, to je dosť pútavá časť, ale asi v tretej kapitole sa z toho stane len kopec mien a názvov, v ktorých som sa strácal a zapamätal som si z celej knihy aj tak asi dve mená. Ak sa v tom človek chce vyznať, treba to prečítať pozorne asi viackrát.

Nedá si nevšimnúť veľa gramatických chýb v preklade, ako keby to po prvom preklade nikto nekontroloval. Ale nie je to zase až také zlé, len si treba občas domyslieť vety. Trochu mi vadilo podľa mňa zbytočné filozofovanie a nejaké pokusy o opísanie atmosféry alebo osôb. Nie vždy to bolo presvedčivé. Zato niektoré udalosti, hlavne tie brutálnejšie, som si vedel dobre predstaviť. Niekedy boli napísané ako policajný záznam autor často používa fakty, čo len pridáva na vierohodnosti. Sú tam aj udalosti, kde autor ide na miesto činu ako keby spolu s políciou.

Páčilo sa mi ako je mafia zapletená do ekonomiky a ako získava peniaze a ľudí. Ako ovláda trh s oblečením, drogami, odpadom, ... . Akú úlohu hrá viera v mafií. Nečítal som podobnú knihu, tak ju nemám s čím porovnávať. Ako nedostatok považujem veľmi zvláštne rozčlenenie knihy, ako keby nemala nejakú pevnú dejovú súvislosť. Dobré na knihe je, že si čitateľ dokáže aspoň trocha utvoriť predstavu o kamorre a iných mafiánskych klanoch z možno nového pohľadu. Mne sa páčilo, že som v knihe našiel dôvod prečo ľudia chcú patriť do takej ilegálnej veľkej organizácie ako mafia.

Oheň a síra 2008

2008-12-22T21:58:00.000+01:00

Už skoro mesiac sa snažím napísať cestopis z dovolenky v Taliansku. Najprv som čakal týždeň - dva, že sa mi trocha ustália zážitky v hlave, aby som vedel zhruba čo napísať. O čom je dobré písať a o čom zase nie. V rámci abstraktu by som na začiatok napísal, že to bola skvelá a vydarená dovolenka. Nie všetko sa podarilo podľa predbežného plánu, ale čo sa podarilo, podarilo sa.

Myšlienku zúčastniť sa mi do hlavy dostal bratranec JanoS. Ideu celého treku predpokladám navrhol JanoB. Povedal mi to niekedy cez leto, ak sa dobre pamätám. Termín bol vtedy zvolený na november, čo bolo pre mňa dosť nevýhodné, pretože som si myslel, že vtedy budem vo Viedni. Počas leta sa však ukázalo, že Viedeň vyjde asi až na letný semester, tak sa mi myšlienka zúčastniť sa zdala celkom reálna. Čím viac sa blížil november, tým viac som sa stával potenciálnym členom trekového družstva. Nakoniec som nešiel na jazykový kurz, takže som už mal peniaze na letenku a ďalšie výdaje. Vtedy som sa oficiálne pridal ako ďalší člen, čo bolo pre ostaných výhodné ako ďalší platca požičaného auta a paliva. Termín treku bol nakoniec od 9.11. do 16.11.2008.

Nedeľa 9.11.
Leteli sme z Viedne priamo do Neapolu (SkyEurope). Cestovali sme traja - JanoS, Feďo a ja. JanoB už bol nejakých pár týždňov na Sicílií, kde sa učil taliansky. Na letisku sa stala menšia nepríjemnosť, keď JanoS stratil občiansky a nemohol tak dostať boarding ticket. Našťastie mal Feďo dobrý zrak a našiel ho kúsok od check-inu, na zemi. Splýval so vzorom na podlahe, ja som ho nevidel skoro vôbec. O pár chvíľ sme sa nalodili do lietadla a zo zamračenej chladnej Viedne sme sa o hodinu a pol prepravili do teplého a slnečného Neapola. Na letisku nás už čakal JanoB aj s požičaným autom - Renault Kangoo diesel. Proste luxus.
Rovno z letiska sme vyrazili smer Vezuv. Autom sme sa vyviezli takmer k vrcholu. Cestou som obdivoval roztrieskané autá, čo je v Neapole normálne. Vychádzalo to na každé druhé auto. Zaparkovali sme na parkovisku pod vrcholom. Za vstup až ku kráteru sa platí, mňa to vyšlo cez ISIC na 4,5 €. Vyšli sme asi 100 výškových metrov a prešli sa po hrane krátera. Pre mňa to bol zážitok, vidieť prvý raz sopku zblízka. JanoB mi vtedy vravel, že oproti ostatným je to len také nič a mal pravdu. Navyše bol odtiaľ krásny pohľad na Neapol, Salerno a ostrov Capri. Po dlhom čase som zvona videl more, čo bol tiež krásny zážitok. Urobili sme zopár fotiek, nabral som za hrsť šutríkov a šli sme dole. Na parkovisku sme sa najedli maminých rezňov, čo padlo mimoriadne vhod. Od Vezuvu sme cestovali na juh, smer Sicília.
Išli sme cez Costiera Amalfitana, malebnú letnú turistickú oblasť, kde malé dedinky sú umiestnené terasovito na strmých svahoch a cesta vedie dakedy doslova nad morom. Mali sme krásny pohľad na západ slnka, no kvôli narastajúcej tme sme neskôr videli len obrysi hôr. Zastavili sme sa v Amalfi, kde sme si dali prvú taliansku pizzu (aspoň ja). Nazrel som do chrámu Duomo di Amalfi, kde sa nejakí veriaci modlili v taliančine z čoho som mal zážitok. Poprechádzali sme si námestíčko, kúpil som tamojší citrónový likér limoncello a pokračovali sme ďalej. Napojili sme sa na autostrádu smer Reggio di Calabria a ňou sme sa mali podľa JanoB-vho plánu dostať na Sicíliu a na druhý deň ísť na Etnu.
Aj napriek rýchlosti 160 km/hod sa nám začal tento plán javiť ako nereálny a tak vznikla pamätná veta JanaB - "Plány su na to, aby sa menili" :-). Na ďiaľnici boli opravované niektoré úseky, čo nás zdržalo a tak po niekoľko hodinovom cestovaní po diaľnici sme zišli k pobrežiu na pláž postaviť stany. JanoB objazdil talianske pobrežia na svojej legendárnej Vespe, takže sa počas celého výletu vedel dobre orientovať a takmer vždy sme spali na dobre overených miestach. Prvú noc sme prespali niekde v okolí Marinelly. JanoB nám predviedol svoj rýchlopostaviacisa-stan, trvalo mu to 2 sekundy. JanoS a ja sme rozbalili jeho asi rok zbalený, zatuchnutý a špinavý tesco-stan, v ktorom sme prežili všetky mínus jednu noc v Taliansku.

Od Oheň a síra 2008 - Vezuv, Etna, Vulcano, Stromboli

Pondelok 10.11.
Po raňajkách (výborný makovník od JanaB) sme vyrazili smerom Messina. Išli sme pobrežím cez pekné starobylé mestečko Bagnara Calabra odkiaľ sme dovideli na Sicíliu a Liparské ostrovy. Vo Villa San Giovanni sme sa nalodili na trajekt za 53 € - spiatočný lístok. Z Messiny sme namierili na juh so zastávkou u Štěpána, JanoB-vho spolužiaka zo školy, v malej dedinke Milo. Dohodli sme sa, že na Etnu vyjdeme zajtra a zvyšok dňa cestujeme do Syrakúz. Pred Syrakúzami sme zastavili pri archeologickom parku s pekným gréckym aj rímskym amfiteátrom - vstupné - 4 €. V Syrakúzach sme si pozreli ulice, uličky, nejaké tie domy a nejaké to námestie. Zdržali sme sa asi hodinu, aby sme stihli byť navečer dakde pri Mile. Cesta späť bola strašne pomalá, vliekli sme sa za niečim čo vyzeralo ako 4. nosný stupeň rakety. Stanovali sme nakoniec v peknom lesíku medzi Zafferana Etnea a Milom.

Utorok 11.11.
Okrem toho, že som mal meniny, ráno bolo krásne (JanoB - gýčové). Naložili sme Štěpána a autom sme sa dostali do Rifugio Sapienza odkiaľ vedie cesta až pod vrchol Etny. Ráz prostredia pripomínal mesačnú krajinu, sem-tam nejaká rastlinka, inak sopečný prach a láva. Pre mňa z neznámych príčin boli na ceste lienky. JanoB sa odviezol spolu s nemeckými dôchodcami terénnym autobusom až pod lanovku. Jeho výhovorka s kolenami bola celkom dobrá, nikto nemal nič proti. Pod lanovku bola cesta trocha nudná, neskôr už bolo vidno vrchol, boli snehové bolia, samý prach a ochladilo sa. Na konci cesty už bolo dosť chladno, začal som si necítiť prsty. Vyliezli sme na menší kopec (dali kompletnú vrcholovku), ostatní išli pozrieť na nejaký vulkanický úkaz v kráteríku, ja som sa zatiaľ obliekol a zohrieval seba si.
Počasie bolo naďalej pekné, rozbalili sme jedlo a dali obed. JanoB sa spýtal ako je to so zákazom ísť na vrchol prítomného uja. Prítomný ujo, čo vyzeral, že sa vyzná, vravel, že je to na vlastné riziko. Rozhodli sme sa preto vystúpať ešte vyššie. Boleli ma trocha šľapy z obuvy, ale nejak som to časom rozchodil. JanoS mal však tú smolu, že mu bolo nejak zle a preto zostúpil dole a počkal nás v aute. Cestou hore som cítil, že sa mi dýcha nejak ťažšie, s Feďom sme si robili často prestávky. Vyšli sme na medzikráterie, kde sme sa stretli s JanomB a Štěpánom. Dosť sa zamračilo a bola už cítiť síra a zem pod nohami bola už celkom teplá. Pokračovali sme po vrstevnici južného kráteru ďalej, síra bola cítiť čoraz viac až sme začali kašľať a to bol ten správny moment sa otočiť a ísť odtiaľ preč. V kráteri to vyzeralo ako na úplne inej planéte, na láve bola vyzrážaná síra, zem pod nohami bola akoby dutá a od síri až štípali oči. Bohužiaľ sme navideli na dno krátera, vlastne sme videli asi tak na 10 m, v prípade dobrej viditeľnosti by to určite bol dych vyrážajúci pohľad. Kvôli pokročilému času sme sa aj tak nemohli dlho zdržiavať a tak sme zostupovali dole. Na konečnej autobusov už pomaly zapadalo slnko a kým sme prišli do Rifugia, bolo šero.
JanoS-ovi bolo stále zle, my sme boli hladní, rozhodli sme sa ísť smerom na sever cez Novara di Sicila, kde sme sa chceli najesť. Vysadili sme Štěpána a cez neviemkoľkoaleveľa serpentín sme dorazili do Novary, do rodinnej reštaurácie, ktorú nám odporučil JanoB. Samozrejme bola v reštaurácií celá početná rodinka a to pri večeri, takže sme chvíľku čakali kým dakto príde. Jedlo bolo skvelé a dokonca mali TV, takže sme sa mohli popri a po jedle pozrieť na veliny (ak som si to dobre zapamätal). Pri večeri sme sa mali rozhodnúť kam teraz. Bolo jasné, že nestihneme prejsť čo sme chceli, takže prišla voľba buď Liparské ostrovy alebo cesta cez Palermo a nejak naprieč Sicíliou. Dopadlo to tak, že JanoB rezignoval, JanoS povedal, že Stromboli a my dvaja s Feďom sme sa dobre najedli. Pokračovali sme teda na sever, do Milazza. Na tamojšej pláži sme postavili stany a zaľahli.

Od Oheň a síra 2008 - Vezuv, Etna, Vulcano, Stromboli

Streda 12.11.
Zobudili sme sa s nádherným výhľadom na Liparské ostrovy a Etnu. Pri prístave, v nejakej zašitej uličke, sme nechali auto, zobrali veci na 2 dni a naložili sme sa na rýchloloď Aliscaf smerom ostrov Vulcano. Vládlo tam dosť veľké teplo, teda aspoň oproti Etne a tak sme sa v prístave pripravili na zmenenú klímu. Z prístavu na Gran Cratere sme odchádzali v rôznych časoch, pri kráteri sme sa stretli JanoB, Feďo a ja. Cestou hore nás sprevádzal domáci pes Nemo. Jeho meno sme sa dozvedeli od domácich a bol miestnou celebritou. Veľmi milý havo. Pri kráteri však vyzeral, že má chudák už dosť. JanoS ho cestou napájal vlastnou vodou, čo nebolo bohviečo, keď nám dochádzala voda. Pohľad na kráter pripomínal sci-fi film, niečo ako pozostatok z odletu materskej lode mimozemskej civilizácie. V časti kráteru unikal oxid síry a tvoril tak kúdoli dymu. V tých miestach bola zem veľmi horúca, resp. skaly. Na nich sa síra vyzrážala a tvorila kryštály síry - sírne kvety. Samozrejme to všade páchlo od síry, ale nám ako zberačom sopečných kamienkov to neprekážalo. Aj tak sme sa chceli ešte vyválať v sírnom bahne. S Feďom sme sa vyštverali na najvyšší bod kráteru, kde sme zanechali názov našej expedície - Oheň a síra - Feďov copyright btw. Feďo cestou našiel nejaký šperk, ale neviem aký bol jeho ďalší osud. Bol odtiaľ nádherný výhľad na všetky z Liparských ostrovov, hlavne na Stromboli, čo bola naša ďalšia zastávka.
Zostúpili sme do prístavu a keďže sme mali nejaký čas do príchodu Aliscafu na Stromboli, išli sme sa okúpať na neďalekú pláž. Vyzerala ako z Havajských ostrovov, aspoň mne to tak pripadalo. Na pobreží vyvierala teplá až horúca sírna voda - vírivka v mori zadarmo, taký luxus to bol. S JanomB sme sa votreli do oddeleného bahnitého jazierka, do ktorého bol vstup mimo sezónu zadarmo. Voda s bahnom poriadne smrdeli, ale vraj to má liečivé účinky a bola tam sranda. Obahnení sme sa ešte okúpali v teplom mori a bežali na loď, ktorá už kotvila v prístave. Prelodili sme sa na ostrove Lipari na teraz už naozaj smerujúcu loď na Stromboli.
Po blafujúcom pristátí v prvom prístave ostrova, sme na druhý krát pristáli v hlavnom prístave dedinky či osady Stromboli. V prístave sme od chlapíka kúpili predraženú minerálku (Nemo) a nejaké ovocie do zásob. Neskôr nám ešte daroval celý trs vyzretých banánov, neviem či mu bolo ľúto nás alebo tých banánov. Slnko zapadalo za sopku, trebalo ísť kým je svetlo. Prešli sme peknou dedinkou, ktorá mi veľmi pripomínala Santorini, kde som nebol. Nachádzal sa v nej štvorhviezdičkový hotel a pláž s čiernym pieskom. V uličkách boli rozmiestnené malé tabuľky označujúce smer kadiaľ sa dá dostať do bezpečnej oblasti pri výbuchu sopky. So sebou sme mali malú mapku, kde boli vyznačené schodné cesty na ostrove. Vybrali sme sa smerom pod kráter, kde by mohli byť viditeľné erupcie. Pomali sme obišli observatórium a začali stúpať. Medzitým vyšiel mesiac, v ten deň bol spln, takže nám dobre svietil pod nohy. Nad observatóriom sme sa čakali, dali sme si niečo tekuté a v tom sme prvý krát v živote uvideli erupciu sopky. Z úst sa nám vydralo - uááááá, vóóóó a kukali sme jak oblbnutí. Bol to výtrysk rozžeravenej magmy, či teraz už lávy, sprevádzaný hlukom výbuchu a kúdolom dymu. Dúfam, že na to nikdy nezabudnem. O nejakých 10 minút to isté znova a to sa opakovalo stále. Sopečné erupcie sú tu na dennom poriadku zhruba každých 15 minút. Pri výstupe sme otáčali hlavy smerom ku kráteru, kedy bude sopka znova chŕliť.
Terén začínal byť strmý a žiadna rovinka na stany. Nevedeli sme, kde sa chodník končí, tak som vybehol ďalej, či nenájdem lepšie miesto ako strmý svah s kamením. Zvyšok filmoval a fotil vybuchujúcu sopku. Kúsok vyššie sa nachádzal heliport s tabuľou, že vyššie už to nejde kamoško. Bolo to najfantastickejšie miesto, kde som kedy postavil stan (postavili sme ho spoločne s JanomS správnejšie). Navyše pristávacia plocha bola z kovovej konštrukcie a dali sa tam vyrovnať kolíky na stan. Konečne už žiadne J-čka a U-čka!
Heliport bol na hrane sopky, na druhej strane bol dosť strmý zráz, preto sme sa rozhodli postaviť vchod od chodníka, JanoB s Feďom si ho sofistikovane otočili na kráter, takže mohli pohodlne a z teplúčka fotiť a filmovať erupcie. Medzitým sme mali ohromné šťastie na mesačné halo, ďalší úkaz, ktorý nevidieť veľmi často. Na večeru som vtedy dosť nešťastne zvolil fazuľu v konzerve. Ľúto mi ju bolo vyhodiť talú dobrú fazuľu, tak som ju celú zjedol, čo malo následky hneď na druhý deň ráno. Navečer sa trochu rozfúkalo, vyústilo to do silného vetra a dažďa počas noci. Spal som práve na strane, na ktorú najviac fúkalo, takže som mal v tvári nosnú konštrukciu stanu a občas som pobozkal vnútornú textíliu, ktorá mala byť asi 1 m odomňa. K tomu výbuchy sopky každú štrťhodinu. Cítil som ako studený vzduch prechádza cez obe vrstvy stanu, cez spacák a pyžamo. Nemal som síl sa v noci preskupiť na iné miesto, tak som prežil na Stromboli najdivokejšiu noc v stane.

Od Oheň a síra 2008 - Vezuv, Etna, Vulcano, Stromboli

Štvrtok 13.11.
Ráno po fazuľovej konzerve vyzeralo ako ráno s natrávenou fazuľou pripravenou opustiť v nečakané okamihy tráviaci trakt. Ako som vyšiel zo stanu, dážď aj vietor ustali, bolo počuť čajky. Mali sme nejaký čas do odchodu lode a aj keď počasie nebolo najlepšie, s Feďom sme sa rozhodli vyštverať pokiaľ sa podarí. Podarilo sa vyjsť kúsok od krátera, ale začalo pršať, terén bol skalistý a šmýkalo sa. Radšej sme preto zostúpili dolu. Podľa pohľadnice sme neboli ďaleko od výhľadu na celý kráter, iba niekoľko desiatok výškových metrov. Mali sme aspoň pekný výhľad na stany na heliporte a pocit, že sme vyššie ako ostatní - bwahaha. Z heliportu sme sa ponáhľali do prístavu a obzerali sme sa po sopke, tentoraz ako dymí. V meste sme našli malé potraviny, doplnili sme zásoby. Dosť nepríjemná správa nás čakala v prístave. Loď nepripláva, pretože je silné vlnobitie a rýchlolode nemôžu v takomto počasí pristáť k mólu. Posadili sme sa do baru a premýšľali čo s nami bude. Na ostrove sme nejak extra nemali veľa možností, tak sme čakali, pretože existovala ešte možnosť, že Aliscaf nakoniec pripláva alebo príde kompa, ktorá je síce veľmi pomalá, ale lepšia ako žiadna. Poflakovali sme sa na pláži s čiernym pieskom až sa na horizonte objavila kompa. Prišla pomerne neskoro a naše plány stihnúť Palermo už dávno stroskotali. Na palube sme si pozreli talianskych Simpsonovcov, vypili pivo, kávu a hodiny a hodiny sme sa plavili do Milazza.
Auto sme našťastie v Milazze našli, najedli sme sa v tamojšej reštaurácií (v reštauráciách účtujú 2 € za príbor) a vydali sme sa po diaľnici smer Palermo. Stany sme rozložili na pláži pred Cefalù.

Piatok 14.11.
Vyrazili sme do Cefalù, pozreli sme si Duomo di Cefalù (s mozaikou Krista, ktorá patrí k najväčším na Sicílií) pri ktorom je podľa mňa sicílske námestie, aké by som si predstavil, keby niekto povedal sicílske námestie. V strede stoly a stoličky patriace reštauráciám a kaviarničkám, okolo obchodíky a nad tým všetkým chrám. Opantala ma tá atmosféra, až som si tam kúpil tričko s motívom Krstného otca. Dal som si fantastickú taliansku zmrzlinu, ostatní zákusky a šli sme ďalej, presnejšie smerovali sme do Neapolu. Cefalù bolo najzápadnejším miestom, kam sme sa na Sicílií dostali. Cestou sme sa zastavili v Tindari, obkuknúť zaujímavý kostol. Kúpil som si tam najdrahšie oriešky v mojej histórií.
Smerom do Neapolu sme prešli cez Messinu, no nešli sme rovnakou cestou ale vydali sme sa západným pobrežím. Bola to dosť dlhá a únavná cesta. Tak ktosi (najskôr JanoB) vymyslel naľakať spiaceho Feďa dupnutím na brzdy. Cestu nám spestrili aj policajti, prebehlo to hladko vďaka JanoB-vej taliančine. Posledný camp bol pri Palinure. Z mora sa večer približovala búrka, našťastie nás nakoniec len lízla. Ten pohľad na more a búrku bol dosť pôsobivý. V stane sme Sicíliu zapili vínom, pivom a JanoS-vým Jamesonom, ktorý bol s nami po celú dobu od viedenského letiska. Mal som pocit, že chutí len JanoS-ovi.

Sobota 15.11.
Na pláne bolo čo najskôr prísť do Pompejí a večer byť v Neapole. Vstup do vykopáviek v Pompejách ma vyšiel na 5,5 € - študentský lístok. Vykopávky sú celkom fajn, ale začal som sa nudiť už po 20. minútach. Za pozretie stoja amfiteátre a pozostalé telá, ak ich tam nájdete. Zážitok som mal z pizze, ktorú sme si dali ešte pred vstupom - moja najlepšia pizza. Ku koncu začalo pršať, JanoB nás čakal s peknučkým čistým autom (ktoré dal medzitým vyčistiť) na parkovisku a vyrazili sme do Neapolu. Auto sme odovzdali na letisku a tam aj JanoB vyzistil nejaké ubytovanie. Nejaké ubytovanie bol hostel Bella Capri, kam nás zaviezol a ukázal cestu vodič MHD. Bol v takmer v centre pri mori.
Večerný flám v Neapole sme začali večerou v nejakej reštaurácií o ktorej asi bežný turista vôbec netuší a ani nikdy nebude tušiť. V tých úzkych uličkách, kde nás JanoB vodil, som sa fakt bál. Všade tma a zrazu sa objaví nejaký človek alebo motorka, ktorá len tak nezastaví. Večera stála za to, hlučný personál, ktorý občas narazí do stola alebo nič netušiaceho jediaceho. Jedlo bolo super a celá reštaurácia tiež, aj keď sme zaplatili asi o čosi viac - ujo povedal sumu len tak z brucha. JanoB sa odpojil a my traja sme sa začali flákať po meste s tým, že Feďo a ja chceme pivo. Netušim kde sme všade boli, ale nič čo by sa dalo prirovnať baru sme nenašli. Všade reštaurácie a nejaké divné bary. Čo bolo však horšie, nenašli sme ani JanaS, ktorý šiel za nami. Tak sme s Feďom zvolili stratégiu hľadania podľa pamiatok a hneď pri prvej pamiatke sme sa našli. Bolo to pri Castell dell'Ovo. Vysmädnutí sme nakoniec našli nejaký Irish Pub. JanoB nás našiel a zapili sme našu dovolenku.

Od Oheň a síra 2008 - Vezuv, Etna, Vulcano, Stromboli

Nedeľa 16.11.
Hostel Bella Capri bol celkom fajn, príjemná atmosféra a dobré raňajky. Pobalení sme sa pobrali čakať na autobus na letisko. Čakali sme zopár desiatok minút a stále nič. Doprava takmer žiadna, pred nami pobehovali ľudia s číslami. JanoB sa spýtal strážmajstra čo sa deje a dial sa mestský maratón, ale vraj doprava sa čoskoro obnoví. Ďalej sme čakali a stále nič a čas odletu sa blížil. Viacerí spolučakajúci si už medzitým objednali taxíky a tak sme spravili nakoniec aj my. Na letisko sme po krkolomnej jazde dorazili včas. Na palube sme ešte s Feďom spravili účet za dovolenku a ja som neodolal dať si sendvič s mozzarellou pár tisíc metrov nad zemou. Bol to super sendvič, bola to super dovolenka.

Zozbierané a spracované videá z nášho treku:

Fjodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest

2008-11-22T14:44:00.000+01:00

Čítanie povinnej literatúry som na strednej škole zanedbával, možno až na Otca Goriota od Balzaca. Radšej som si prečítal Tolkiena alebo Asimova a nie tie "divné psycho-drámy", ktoré majú veľa strán a dej, ktorý sa dá napísať v skratke na tri strany.
S postupom času som sa k niektorým dielam vrátil a na Zločin a trest som sa chystal niekoľko rokov. Myslím, že bolo dobré sa k tejto knihe dostať neskôr.

Knihu som dostal do daru, asi pred dvoma alebo troma rokmi. Je to staré slovenské vydanie z roku 1965 - SVKL. Celú knihu som prečítal asi za dva mesiace a čítal som ju v autobuse do a zo školy.

Dej som samozrejme zhruba poznal zo strednej školy. Hlavná zápletka je v knihe síce veľmi dôležitá, no popri nej sa deje veľmi veľa vecí, ktoré rozvíjajú postavy a lepšie sa chápe ich charakter. Páčil sa mi motív, ktorý donútil Raskoľnikova spáchať vraždu. Zaujímavý je článok, ktorý vyjadroval jeho postoj k činu, ktorý spáchal. K tomuto článku sa dostal vyšetrovateľ Fomič, ktorý je podľa mňa asi najzaujímavejšia postava v knihe. Brilantne drží Raskoľnikova v šachu a on je tak odsúdený na trýznivé myšlienky svojho svedomia.

Nerobím si poznámky z knihy, ktorú čítam, ale pri tejto ľutujem, že som tak nespravil. Našiel som tam veľa pekných viet a keďže má veľa strán a čítal som ju celkom dlhú dobu, tak ľahko som ich znova nenašiel.

Dostojevskij je asi fakt dobrý v psychike postáv. Veľakrát som si domyslel, ako sa môže postava naozaj cítiť. Tá duševná ťarcha, ktorú Raskoľnikov nesie, je prítomná skoro všade. Naopak, jeho priateľ Razumichin je potešením vždy keď sa objaví a je ako protipól (to mám z knihy). Páčilo sa mi aj ako sa Rozumichin zoznámi s Duňou, Raskoľnikovou sestrou. Ku koncu knihy sa Raskoľnikov zblíži so Soňou, s ktorou sa podelí o svoje útrapy. Koniec knihy je dosť smutný.

Bol to pekný zážitok. Nečakal som, že ma to bude tak zaujímať. Hlavne pri takom rozťahanom čítaní. Povedal som si, že Zločin a trest je dobré prečítať raz za 10 rokov. Vzhľadom na vek knihy - Dostojevskij ju dopísal v roku 1867 - je to obdivuhodné dielo.

Patrón internetu

2008-11-02T21:47:00.000+01:00

Najpr som si myslel, že je to vtip. Myslím si, že cirkev sa snaží ísť s dobou aj keď tradičný konzervatizmus je stále prítomný. Nemá to ľahké v dnešnom svete lacných českých DVD-čiek. Ale keď majú patróna aj ihliari (sv. Helena), lahôdkári (sv.Anton Pustovník), prírodovedci (sv. Albert Veľký) alebo výťahári (sv. Krištof), prečo nie aj internet. A tak patrónom internetu je sv. Izidor.

Modlitbu k patrónovi internetu nájdete tu.
Zoznam rôznych patrónov som našiel tu.

Pre poriadok, patrón telekomunikácií je sv. Gabriel, archanjel. Celkom trefné.

3D matematika

2008-10-31T16:03:00.000+01:00

Správne by som mal napísať asi zobrazenie algebraických plôch v troch rozmeroch. Náhodou som si kúpil slovenské GEO (november/2008), tuším, že prvé odkedy vychádza, a bol tám článok o Gaussovi (kúpil som si ho kvôli téme čísla - globalizácia). Ilustrovaný bol krásnymi "figúrami", ktoré sa mi veľmi páčili, tak som si chcel aj ja niečo vytvoriť. Na stránke www.imaginary2008.de je slušný počet odkazov na softvér a potrebnú matematiku. Ako prvý a zatiaľ posledný soft som vyskúšal 3D-XplorMath-J. Zvláda všetko, čo som potreboval. Chcel som vytvoriť bodliak podľa rovnice: x^2 + y^2 + 1000*(x^2 + y^2)*(x^2 + z^2)*(y^2 + z^2) = 1
- výsledný obrázok:

Na viac som sa nezmohol. Je to jedna z vecí, ktoré mi pripomínajú, že matematika a umenie nemajú od seba ďaleko. Veľa krásnych obrázkov je v tejto galérií.

The WarCraft retrospective

2008-10-30T22:44:00.000+01:00

Pekný dokument o hre WarCraft, s ktorou som strávil pomerne dosť času. Mám na ňu príjemné spomienky. Svojho času mal každý diel prelomovú grafiku a ingame videá, výbornú hudbu a skvelú hrateľnosť. Od WarCraft III som tuším už žiadnu RTS ani nehral a viacmenej ani inú PC hru.
Dokument má zhruba pol hodinu a odporúčam pozerať v HD kvalite.

Link:
http://www.gametrailers.com/player/41870.html

Modra - Pod Peprovcom - Pod Srnčím vrchom - Modra

2008-10-26T17:40:00.000+01:00

Od Jeseň v Malých Karpatoch 2008

Moja kondícia je na tom stále horšie, cez týždeň skoro žiaden šport kvôli bolesti v ľavom zápästí. Zatiaľ mi žiaden lekár nepovedal, čo s tým vlastne je, mám vydržať.
Nevydržal som však cez nedeľu sedieť doma. Vonku krásne počasie, tak som si vymyslel behanie nad Modrou. Zbalil som aj mamu a jej kamarátku, veci na prezlečenie.

Našiel som celkom jednoduchý okruh. Od Modry po modrej cez Štúrovu lavičku k Pod Peprovcom. V lese bolo veľa lístia, pod nohami to šušťalo, inak všade ticho. Trasa mierne stúpa, na záver treba ísť do strmého kopca, to však trvá krátko. Od križovatky modrej s červenou som sa vydal po červenej smerom do Modry. Bola to pohodová časť stále lesom. Potom nasledovala asfaltka, ktorá viedla až do Modry.
Odhadom je trasa dlhá asi 7 km. Mojim pomalým tempom som to spravil zhruba do hodiny, s niekoľkými prestávkami na meranie glykémie. Je to celkom dobrá trasa na pravidelné behanie, krásna príroda, pre Modranov len kúsok od domu.

Bratislavský jazzový deň (BJD)

2008-10-25T21:04:00.000+02:00

foto Igor Daniš a je odtiaľto

Na tohtoročné bratislavské jazzové dni som sa vôbec nechystal. Vedel som o dvoch zaujímavých headlineroch a to o triu bassgitaristov S.M.V. (Stanley Clarke, Marcus Miller, Victor Wooten) a o spevákovi Al Jarreau. Ale keď už, tak určite by som radšej šiel na S.M.V. . Nemal som na lístok peniaze, tak som sa ďalej o jazzáky nezaujímal. Navyše som sa tešil na Noc reklamožrútov, ktorá bola v prvý deň jazzákov.

Vo štvrtok večer som našiel na ICQ odkaz - kamarát má voľný lístok, či nechcem ísť. Dlho som nerozmýšľal a napadol ma jediný dobrý plán - od 20:00 na reklamožrútov a nejaký čas pred vystúpením S.M.V. ísť na električku do PKO a chytiť nejaké miesto. Poistil som sa dvoma dobrými ľuďmi, aby mi dali vedieť asi kedy ich vystúpenie začne. Prišiel som asi 20 minút pred začiatkom a navyše som mohol sedieť pri kamarátoch, ktorí mali vedľa volné miesto - zhruba v strede sály. Luxus ako pre VIP.

Ich koncert mal byť akýmsi promo k ich novému CD Thunder. Nič som z neho nepočul, takže som čakal "len" skvelý zážitok a tešil "len" na hustý bass a slapové javy (na tento názov by si mal dať Lukáš copyright).
Ako prichádzali na javisko, zneli akési fanfáry. Zdalo sa mi to trocha prehnane pompézne, ale zase môžu si to s čistým svedomím dovoliť. Ako prišli, chytili bassy a až na malé pauzy nepustili z ruky. Každý z nich hral svojim štýlom a zvukom. Wooten neviem akým, Miller tvrdými a presnými slapmi a Clarke takým pre mňa zvukom z 90. rokov, zato veľmi pekným.
Mne sa ozvučenie celkom páčilo, počul som trenie prstov o struny a nebolo to veľmi nahlas. Zato bratranec V musel po štyroch skladbách odísť, pretože ho bolelo ucho. Tiež mu vadilo akési splynutie bassgitár, keď hrali všetci rýchlo a naraz, nedali sa dobre od seba odlíšiť. To bola niekedy pravda, ale naše sluchy sú trocha deformované. Klávesák bol prvé skladby dosť ticho, všimol som si ho až pri jeho sóle, ktoré bolo výborné. Z rýchlej improvizácie do pomalších melódiií a všetko to krásne sedelo. Vydržal by som ho počúvať aj dlhšie, ale to už je moja slabosť pre klávesové nástroje.
Každý z bassgitaristov mal svoje sólo. Prvé patrilo Wootenovi, ktorý použil slučku a pridával ďalšie tóny. Po istom čase mu však jeden nesadol a aj keď sa snažil to nejako zachrániť, mne sa to nepáčilo. Millerovo sólo bolo o dosť lepšie. Páči sa mi ako búcha do gitary a má dobrú dynamiku. Z nich troch som dobre poznal len Millera, takže som nebol až tak veľmi prekvapený, aj keď hral výborne. Sólo Stanleyho Clarka by sa mohlo vryť do pamäti všetkým, ktorý to na vlastné oči videli a budú môcť o tom rozprávať vnúčatám. Na rozdiel od Wootena a Millera si Clarke vzal akustickú basu (alebo kontrabas, neviem aký je v tom rozdiel, je to veľké a drevené a hrá sa na tom so slákom). Začal príjemnou pomalou skladbou, potom zrýchľoval, začal robiť slapové javy a to už som pozeral s otvorenými ústami. S akustickou basou robil veci ako na elektrickej a znelo to dobre. Nevedel som, čo sa s tým nástrojom dá všetko robiť, ak to niekto vie. Neuveriteľné veci. Clarke si vyslúžil najväčší potlesk. Podľa mňa, z nich troch nielen najvyšší ale aj najväčší hudobník.
Celý koncert bol dosť živý, Miller si vzal na pódium bábku a blbol s ostatnými. Koncert nemal nejaké nudné alebo hluché pasáže, ale to som ani od takýchto hudobníkov nečakal. Páčili sa mi aj basové duely, Miller - Wooten a Clark - Wooten. Po vytlieskaní prišiel skvelý prídavok, ktorým pekne zakončili prvý deň jazzákov.

Koncert S.M.V. bol pre mňa jedným z najkrajších zážitkov, ktoré som na BJD zažil. Nebyť dobrých kamarátov a jedného rodinného príslušníka, bol by som oň prišiel.

Pekné foto a reportáže z koncertu:
http://www.hudba.sk/spravy/2008-10-25-prvy-den-bjd-2008-vyvrcholil-koncertom-s-m-v-reportaz-foto
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/23750/Hviezdou-piatkoveho-programu-BJD-basgitarove-trio-SMV.html

Noc reklamožrútov

2008-10-25T20:12:00.000+02:00

Prvý raz som bol na reklamožrútoch začiatkom tohto roka a veľmi sa mi to páčilo. Niekomu sa môže zdať choré sedieť v kine a pozerať na stovky reklamných spotov, no pre mňa je dobrá reklama ako malý film a niekedy je v nej viac ako v dvojhodinovom filme. A dobrých reklám tam je celkom dosť.

Prišiel som asi 10 minút po začiatku a bol som tam necelé 2,5 hodiny. Potom som sa ponáhľal na jazzové dni, teda deň. Niektoré z reklám, čo sa mi páčili som našiel aj na youtube. Moja pamäť je biedna, takže ozaj len zopár. Navyše sa mozog dobre koncentruje prvých asi 20 minút, takže z tej doby si pamätám najviac. Určite ich však bolo dobrých oveľa viac.

Free hug v kine bola iná verzia ako táto, no nenašiel som ju:

Slovensko je asi naozaj bohatá krajina

2008-10-18T21:28:00.001+02:00

Bratislava sa pomaly mení na veľmi moderné mesto. Neustála výstavba len potvrdzuje, že peniaze sa tam točia rýchlym tempom. A dosť peňazí tam aj zostáva. Hospodársky rast sa trocha pozastavil, ale stále je pomerne dosť veľký. Ja to vidím skoro všade, kde sa pohybujem. Teda od našej dediny smerom do Bratislavy. Nedávno autobus, ktorým som cestoval, obehlo v Bratislave ferrari. Je to ale predsa len nejaká malá časť Slovenska. Neviem ako sa darí iným krajom. Ale dnes som si všimol niečo, čo ma znova trocha presvedčilo, že naša malá krajina je bohatá.

Dnes som bol v našej dedine oberať a ku koncu oberačky sme vykladali veci z traktora. Mne sa dostalo cti zobrať plastovú kanvicu. A do ruky som dostal kanvicu Tupperware. Vtedy som si nejako uvedomil, že keď sa už v traktore na dedine nachádza asi najdrahší americký kuchynský plast (s doživotnou zárukou), tak potom sme na tom asi naozaj dosť dobre.

Zaťal som si do prsta

2008-10-13T20:41:00.000+02:00

V duchu "naštiepaj drevo nech nevyhasne", som sa chystal udržiavať oheň pred opekačkou. V tom som dostal akýsi výpadok koordinácie a sekera letela pár milimetrov od cieľa. Zasiahla ukazovák na ľavej ruke. A ako to už býva zvykom, všade plno krvi a zveličovania.

Nuž zutekal som do domu a nad vaňou (do ktorej kvapkala krv) som si ranu umyl vo vlažnej vode. Stiahol som si ju leukoplastom a obviazal obväzom. Popritom som zjedol sladkú tyčinku, pretože som mal asi hypoglykémiu, a takmer som omdlel. Nakoniec všetko dobre dopadlo a aj sa opekalo.

Odvtedy prešiel asi mesiac a počas hojenia rany som si len tak pre zábavu fotil celý hojaci proces zvonka. Rana sa dobre zahojila, pamiatkou bude malá ryha, ktorá sa už asi nevyhladí do pôvodne dokonalého povrchu môjho ľavého ukazováka.

Popritom bolo však celkom zaujímavé zopakovať si proces zrážania krvi a zastavenia krvácania. Po poranení prsta začala celkom húfne tiecť krv. Pravdu povediac, čakal som to. Trafil som sa len do kože a možno poškodil sval. Prst je teraz plne funkčný, takže nič iné som si asi neporanil. Krv tiekla dosť dlho. Aj keď má najprv dôjsť ku zúženiu cievy, nenastane tak okamžite - vyplavenie sérotonínu z krvných doštičiek (trombocytov) a kontrakcia cievy nastala po rádovo minútach. Možno to má aj tú výhodu, že krv "premyje ranu" a vyplaví nečistotu. Infekciu som v rane nemal. Zúžená cieva má tú výhodu, že cez ňu pretečie menej krvi a tým sa zmenšia aj jej straty.
- Vascular phase

Potom nastane nahromadenie (trombocytov) a vznikne "prvá zátka". Normálne sa trombocyty na neporušenú stenu cievy nenalepia. Nastane tak až po poranení a odkrytí kolagénového väziva. Trombocyty sa navzájom pospájajú uvoľnia potrebné látky, ktoré sú potrebné pri ďalšom procese zrážania. Táto prvotná štruktúra síce zastaví krvácanie, no nie je veľmi pevná. Preto je celkom dobré nedávať leukoplast po chvíli dole. Ja som ho tam mal dlhšie a navyše som sa s ním aj umýval, takže večer vyzeral prst ako na obrázku v 1. deň. Ani vtedy však ešte rana nebola dostatočne pevná.
- Platelet phase

Spevnenie rany má na svedomí hemokoagulácia, teda zrážanie krvi. V krvi sa vyskytuje niekoľko koagulačných faktorov, ktoré sa aktivujú pri poškodení cievy. Aktivácia koagulačných faktorov je kaskádovitá, teda jeden aktivuje druhý a má dve rôzne cesty aktivácie - Intrinsic a Extrinsic pathway. Obe cesty sa spájajú a ďalej pokračuje vytvorenie trombínu a ten zmenu fibrinogénu na fibrín. Vznikajú tak fibrínové vlákna do ktorých sa zachytávajú krvinky a sieť vláken sa potom sťahuje.
- Coagulation phase a Clot retraction

Bunky sa v tkanive spájajú a rana sa hojí. Štruktúra, ktorá vznikla pri koagulácií sa zničí v procese fibrinolýzy, ktorú aktivuje plazmín.
Kdesi som našiel aj peknú schému:

Na zopakovanie som použil učebnicu z fyziológie od Igora Bédera.

Ľudovít Ódor: Ekonómia z nadhľadu

2008-10-06T21:38:00.000+02:00

Najskôr som nechcel o knihách, ktoré som v blízkej minulosti čítal, nič písať, len zverejniť názvy, aby bolo vidno, že viem čítať. Časom mi to nedalo a o niektorých knihách sa oplatí napísať zopár riadkov. Táto je jedna z nich.

Ekonómia je pre mňa záhadou a vôbec jej nerozumiem. Ľudia v tieto časy častokrát používajú také termíny z ekonómie a financií, ktorým možno ani sami nerozumejú. Ja im teda vo väčšine nerozumiem a čomu nerozumiem to ma obvykle priťahuje.

Túto knižku mi kúpila sestra na narodeniny a na moje želanie. Reklamu na ňu som videl na etrend.sk. Tam sa dá priamo objednať, ale mne sa nechcelo čakať a tak som si ju kúpil v Artfóre (10 % študentská zľava na ISIC, btw).

Písaná je veľmi pútavo a vtipne. Je poskladaná z veľa krátkych vačšinou jednostranných textov. Na druhej strane sú skvelé Shooty-ho ilustrácie. Texty sú dosť dobové (nie staré), teda sú tam časti o prechode na euro a viaceré vtedajšie či súčasné ekonomické problémy. Veľmi sa mi páčil štýl písania a druh humoru. Okrem autorových textov sa na knihe podieľajú aj ďalší "podkutí" autori.
Knihu som prečítal asi za 2 dni. Pravdupovediac mi to nestačilo, niektoré veci si musím ešte ujasniť a tak si ju chcem prečítať ešte raz. Na konci knihy sú veľmi dobré citáty od známych ľudí súvisiace s ekonómiou a odporúčaná literatúra pre ďalšie štúdium od autora + ekonomický slovník, ktorý je dobré si prečítať asi najkôr (môj prípad).

Zapamätal som si z knihy túto modelovú situáciu: traja podnikatelia začnú predávať vo svojich obchodoch topánky. Prvý si dá na obchod nápis: Najkvalitnejšie topánky. Druhý: Najlacnejšie topánky. Čo by mal urobiť tretí? Jedno z riešení nájdete v knihe a stojí za to, rovnako ako celá kniha za prečítanie.
4.5/5

Sennheiser HD 555

2008-10-05T20:59:00.000+02:00

V roku 2006 som bol na výstave High-End pozrieť sa na 6 miliónovú zostavu McIntosh. Pravdupovediac ma to veľmi nebralo. Hralo to síce nádherne, ale čo iné človek môže od takého nadupaného drahého kolosa čakať. Najväčším zážitkom výstavy bolo pre mňa počúvanie hudby na slúchadlách Sennheiser HD 650, čo je ich najvyšší model. Mal som so sebou svoje CD, takže som počul aj to, čo som dovtedy nepočul a to, čo som dovtedy počul, som počul oveľa lepšie a krajšie. Vtedy som si povedal, že keď budem veľký, kúpim si slúchadlá Sennheiser, trebárs aj 650-ky.

Cesta za HD 555 trvala asi 3 roky. Od prvého ročníka na VŠ si so spolužiakom hovoríme, aké si kúpime Sennheisery. Na jar som mal celkom dobrú ponuku objednať elektroniku z USA, asi cez n ľudí, kde n > 3. Najprv som nechcel nič, ani som nemal peniaze. Potom som však dostal výplatu a napadli ma slúchadlá. Nechcel som dať viac ako 3000 Sk, a tak najlepšie vyšli HD 555. Po akýchsi neúspechoch, som sa ani na konci prázdnin slúchadiel nedočkal. Zavrhol som teda možnosť objednávky cez n ľudí a rozhodol sa pre variantu s 1. človekom. Napísal som kamarátovi, ktorý v USA pracoval a mal sa vrátiť v septembri. Pre neho to nebol problém, tak som ich objednal (aj keď asi o 30 $ drahšie ako na jar a kurz tiež nebol o nič lepší), zaplatil cez Visu electron a nechal poslať na jeho adresu. Slúchadlá prišli minulú nedeľu (ešte raz dakujem Palo) a odvtedy som ich nechal zahrať veľkú časť mojej hudobnej zbierky.

Jeden z hlavných dôvodov prečo som sa rozhodol pre HD 555 bolo aj toto vyčerpávajúce fórum. Je tam asi všetko čo by mal kúpychtivý človek vedieť. Preto sa mi nechce písať vo forme nejakej odbornej recenzie.
Skvele mi padli na hlavu. Mäkkučké okoloušníky a nadhlavník (moje vymyslené názvy) sú skutočne stále komfortné a pohodlné aj po niekoľko hodinovom nosení. Uši sa do slúchadiel s prehľadom zmestia (aspoň tie moje a nie najmenšie). No pri teplejšom počasí sa uši môžu po nejakom čase "potiť". Slúchadlá sa dodávajú s redukciou na jack, takže ich nie je problém zapojiť do zvukovej karty. Ja som ich pripojil k notebooku, kde počúvam hudbu.

Ani neviem ktorú skladbu som počul ako prvú. Čo si pamätám bol krásny zvuk. Chcel som si naraz pustiť všetko, aby som zistil ako to všetko hrá. Bol to jednoducho zážitok, no pravdu povediac nebolo to ani veľké prekvapenie. Myslel som si, že budú hrať nádherne. Tam kde mali znieť basy hrali basy, tam kde výšky, výšky. Všetko to hralo ako malo. Žiadne oneskorenia, keď bol zvuk dynamický, bola to radosť počúvať nezávisle na interpretovi. To bolo vlastne prvé dni jedno. Hlavne, že som ich mohol mať na ušiach a počúvať ten zvuk. Prvý moment bol viac o zvuku ako o hudbe.
Skúšal som všetko cez 128 až 320 kbps mp3, nejaké ogg-y, flac, CD, hudobné DVD, DVD. Počúval som koľko som mohol a podľa chuti. Na mojom last.fm profile je to všetko pohromade. Čo si človek asi ihneď všimne, je zvláštne praskanie a nejaký divný zvuk u nízko bitratových skladieb. Niet sa čomu čudovať, na týchto slúchadlách som počul asi všetko čo sa počuť s mojim biednym sluchom dalo. Niekde je kompresia veľmi počuť. Samozrejme pri veľmi nízkych a veľmi vysokých frekvenciách. Mp3 do 192 kbps sa niekedy dajú v pohode počúvať, no nižšie kbps je už zlé. Na dobrý odposluch sú vhodné mp3 od 256 kbps. Tie zvuku až tak neublížili. Tých zopár ogg-ov čo mám, má bitrate okolo 120 kbps a nie je to žiadna sláva. Platí to isté čo pri 192 kbps mp3. Flac je radosť počúvať, ale nemám veľa skladieb v tomto formáte, len nejakú klasiku. Keďže mám celkom veľký priestor na hudbu, ripovať by som chcel už do tohto formátu. Aspoň tie kvalitné a obľúbené skladby a albumy. Audio na DVD je výborné. Rovnako ako aj sledovanie DVD filmov cez domáce kino (majú dosť dlhý kábel). Doma máme len stredotriedny Thomson, no aj tak to znelo celkom dobre. Na nejakom AV receiver-i YAMAHA s 7x100 W to musí byť iná káva.

Nebol som si istý ako slúchadlá utiahne moja zvukovka SoundMAX na notebook-u. Poradila si s nimi celkom dobre. Nechcelo by sa mi kupovať stereo zosilňovač a zapratávať miesto na stole. K tomu ďalšie magnetické pole. S iPod-om hrali slúchadlá ešte hlasnejšie a zvuk bol skvelý. Pri vysokej impedancií však dôjde k rýchlejšej spotrebe energie. Tieto slúchadlá však nie sú určené k prenosnému audiu.

Pre mňa sú HD 555 najlepšie slúchadlá, aké som mal na hlave a zároveň referenčné pre všetky ostatné. Po týždni som si na ich zvuk celkom zvykol a veľmi mi vyhovuje. Aj keď som počul HD 650, nemôžem ich porovnať z dôvodu celkového času, počas ktorého sedeli na mojej hlave. 650-ky som len skúšal, no 555-ky som naozaj počul. A počúvam stále, aj teraz (hrá mi Nirvana live), a dúfam, že mi vydržia veľmi dlho. Nenašiel som na nich jedinú chybu. Po týždni počúvania 5/5.

Dobré linky:
http://avforum.zive.cz/
http://www.headphone.com/products/headphones/full-size/sennheiser-hd-555.php
http://www.dansdata.com/hd555.htm

iPhone humor

2008-09-29T22:18:00.000+02:00

Dnes som si prečítal rozhovor so Stevom Wozniakom v SME. Veľmi som sa nasmial na priloženom vtipe, tak som začal hľadať iPhone humor na nete. Z tých lepších som vybral tieto:

A jedno video na záver :-)

Rozvrh 2008/2009 - zima

2008-09-25T23:28:00.000+02:00

Môj približný rozvrh na zimný semester:


    Pondelok        Utorok          Streda          Stvrtok         Piatok  
=======================================================================================
7 20 >        |---------------|---------------|               |           KTVS|
              |p        LF-UPF|c        LF-UPF|               |Telesná výchova|
              |Patologická    |Patologická    |               |a šport        |
--------------|fyziológia     |fyziológia     |---------------|               |
8 10 >vF1-328a|               |               |p       F1-328a|               |
Medicínska    |               |               |Matematické    |               |
biofyzika     |               |               |modelovanie    |               |
              |               |  (7:30-9:20)  |biosystémov    |               |
9 00 >        |               |               |               |               |
              |               |---------------|               |               |
              |               |---------------|               |               |
--------------|               |---------------|---------------|               |
9 50 >vF1-328a|               |               |p       F1-232a|               |
Databázy a    |               |               |Fyzikálna      |               |
informačné    |               |               |chémia a       |               |
systémy v     |               |---------------|elektrochémia  |               |
medicíne      |               |               |               |               |
10 40         |  (7:30-11:20) |               |               |               |
              |               |               |               |               |
              |---------------|               |               |               |
--------------|---------------|---------------|---------------|               |
11 30 >F1-328a|               |               |               |               |
Špeciálne     |               |               |               |               |
praktikum z   |               |               |               |               |
biomedicínskej|---------------|---------------|---------------|               |
12 20 >fyziky |               |c       F1-328a|               |               |
              |               |Matematické    |               |               |
              |               |modelovanie    |               |               |
              |---------------|biosystémov    |---------------|---------------|
13 10 >       |p       F1-328a|               |               |               |
              |Úvod do        |               |               |               |
              |biomechaniky   |               |               |               |
--------- ----|               |---------------|---------------|---------------|
14 00 >       |               |v        F1-328|               |p        F1-328|
FMFI          |               |Biosenzory     |               |Fyzikálne      |
              |               |               |               |princípy       |
--------------|---------------|               |---------------|diagnostiky a  |
14 50 >       |p        F1-247|               |               |terapie        |
FMFI          |Experimentálne |               |               |               |
              |metódy         |               |               |               |
--------------|lekárskej fyzik|---------------|---------------|---------------|
15 40 >       |               |p        F1-247|               |v        F1-328|
FMFI          |               |Metódy         |               |Základy        |
              |               |spracovania    |               |magneticko-rezo|
--------------|---------------|biosignálov a  |---------------|spektrometrie a|
16 30 >       |v       F1-232a|počítačová     |               |tomografie     |
              |Aplikačné      |grafika        |               |               |
              |programy v     |               |               |               |
--------------|biofyzike      |---------------|---------------|---------------|
17 20 >       |               |c        F1-247|               |               |
              |               |Metódy         |               |               |
              |               |spracovania    |               |               |
--------------|---------------|biosignálov a  |---------------|---------------|
18 10 >       |v       F1-232a|počítačová     |               |               |
              |Aplika. progra.|grafika        |               |               |
              |v biofyzi      |               |               |               |
--------------|---------------|---------------|---------------|---------------|
19 00 >       |               |               |               |               |
              |               |               |               |               |
              |               |               |               |               |
--------------|---------------|---------------|---------------|---------------|

Hudba a osobnosť

2008-09-25T23:00:00.000+02:00

Dnes som si v SME prečítal článok o vzťahu medzi povahou človeka a hudobným štýlom, ktorý sa mu najviac páči. Určite medzi hudobným vkusom a povahou existuje akási väzba. Že medzi metalistami sú veľkí pohoďáci a medzi fanúšikmi pop-u a hip-hop-u extrovertný spoločenskí ľudia, som si všimol už dávno. No potom sú ľudia, ktorí počúvajú všetko. Ja mám tiež dosť široký záber. Na otázku, akú hudbu mám najradšej, by som asi v rýchlosti odpovedal, že elektronickú. No tiež si rád vypočujem klasiku, jazz, metal či filmovú hudbu. Nedávno som počúval dokonca aj dychovku a páčila sa mi!

Navyše sa v týchto časoch hudobné žánre veľmi prelínajú a len málo hudobníkov hrá "čistokrvný" žáner. To celkovo štatistiku trocha kazí. Niekto si mýli techno s D'n'B, pre niekoho je jazz Louis Armstrong, pre iného Miles Davis. V každom prípade, je to celkom dobrý nápad urobiť takúto štúdiu, ale dúfam, že v budúcnosti ich bude viac a kvalitnejších.

Na psychcentral.com sú výsledky prieskumu uvedené takto:

Blues fans have high self-esteem, are creative, outgoing, gentle and at ease
Jazz fans have high self-esteem, are creative, outgoing and at ease
Classical music fans have high self-esteem, are creative, introvert and at ease
Rap fans have high self-esteem and are outgoing
Opera fans have high self-esteem, are creative and gentle
Country and western fans are hardworking and outgoing
Reggae fans have high self-esteem, are creative, not hardworking, outgoing, gentle and at ease
Dance fans are creative and outgoing but not gentle
Indie fans have low self-esteem, are creative, not hard working, and not gentle
Bollywood fans are creative and outgoing
Rock/heavy metal fans have low self-esteem, are creative, not hard-working, not outgoing, gentle, and at ease
Chart pop fans have high self-esteem, are hardworking, outgoing and gentle, but are not creative and not at ease
Soul fans have high self-esteem, are creative, outgoing, gentle, and at ease

Stránka prieskumu je stále aktuálna a stále je možné sa zapojiť.

Sennheiser PX 100

2008-09-23T19:59:00.000+02:00

Už len pár dní ma delí od nasadenia Sennheiser-ov HD 555 na moju hlavu. Zdá sa mi to už hrozne dlho. Takmer tri roky sa so spolužiakom chystáme kúpiť slúchadlá tejto nemeckej značky. K nej asi netreba nič dodávať, kto sa trocha vyzná, vie o čom je reč. Koncom jari, tesne pred štátnicami, som dostal ponuku kúpiť nejaké Senny v USA takmer za polovicu. Čakal som tri mesiace a nič z toho. Nakoniec som to vybavil cez kamaráta (thx Palo). Zo všetkého čo som si prečítal, 555-ky by mali byť dosť dobré slúchadlá.

Spolužiak objednal PX 100-vky pre kamaráta a dnes ich bol vyzdvihnúť. A že ich rovno vyskúšame. Doniesol som do školy diskmen Philips AZT 9230 . Po doobedňajšej prednáške sme zašli do prázdneho labáku a rozbalili a zapojili "aparatúru". Priniesol som nejaké CD, aby sme si vypočuli bezstratové hudobné stopy, ako ich pán zvukár na disk ponakladal. Slúchadlá sme prepojili ešte cez malý kábel s regulátorom hlasitosti. Možno to nebol najlepší nápad, ale to sme neriešili.

Púzdro, v ktorom boli slúchadlá umiestnené, bolo nádherné a vyzeralo dosť prakticky. Keď už takéto slúchadlá, tak na dlho a uloženie v puzdre ich vek určite predĺži. Slúchadlá sú primárne určené k prenosnému audiu a tak sme nečakali nejaký Hi-Fi zázrak. Navyše ja zle počujem a nemali sme veľa času. Teda aspoň ja nie a ešte k tomu nás "vyrušila" doktorka. Ja som veselo počúval hudbu a až spolužiak ma upozornil, že by som mal radšej počúvať ju.

Teda moje hodnotenie je veľmi subjektívne a veľmi amatérske. V júli som mal na ušiach legendárne Koss Porta Pro, na ktorých som počúval nejaké popové skladby. Sú v rovnakej kategórií, tak som to, ale len z ďaleka, mohol porovnať. Ako prvé som počúval CD Johna Williamsa - Filmworks. Asi to nie je originálna kompilácia, skladby sú zrejme z iných nosičov. Toto CD som počul veľmi veľa krát a tak som asi vedel ako, čo a kedy hrá.

Prvá skladba bola téma z The Lost World: Jurassic Park. Začína duniacimi bubnami a vtedy ma zvuk ohromil. Krásne, naozaj dunivé basy, to som nečakal. Preskočil som na ďalšie overené skladby - E.T. Flying. Snažil som sa dobre započúvať, ale sláky a nejaká časť orchestra tam jednoducho chýbala. Popreskakoval som na ďalšie, no na klasickú hudbu tieto slúchadlá asi neboli veľmi stavané. A občas mi vadili masívne basy.
Ďalším CD bolo od Judas Priest - Angel of Retribution. Vypočul som si časti zo známych skladieb a táto hudba už znela o dosť lepšie. Gitary išli pekne vysoko, aj keď znova mi trocha vadili silné basy. Ale to už je vec môjho vkusu. Zo skúsenosti ale viem, že pri dlhodobejšom počúvaní už silnejšie basy lezú na nervy. Tento disk som mimochodom a zhodou okolností mal na jednej hi-fi výstave, kde som ho počúval na Sennheiser-och HD 650. Zážitok.
Posledný disk, ktorý som vopchal do prehrávača, bol od The Prodigy - Music for the Jilted Generation. Na túto hudbu som sa tešil. A bol som uspokojený. Teraz sa basy zneli pekne prirodzene, tiež výšky a celkovo to znelo veľmi dynamicky. Na tento druh hudby sa podľa môjho názoru veľmi hodili. Rád by som si vypočul na nich ešte hromadu elektronickej hudby, ale bolo treba ísť na prednášku. Za tých prá minút sa toho dalo vypočuť veľmi málo.

Spolužiak ich počúval na izbe a ich zvuk sa mu zdal stále lepší. Ja by som im dal asi, 8,5/10. Neviem čo je pravdy na 200 hodinovou rozohrávaní slúchadiel, ale určite si pri nich ucho zvykne na ich reprodukciu. Môže to byť aj v tomto prípade. Viacmenej ma tieto slúchadlá dostali až pri elektronickej hudbe, čo je škoda, lebo mám pomerne široký záber. Oproti Koss Porta Pro sa mi zdali trocha prirodzenejšie, ale niekedy s až silnejšími basami. Komu sa chce, môže si obe slúchadlá porovnávať zhora, zdola.

Dodatok:
Slúchadlá som ešte mohol počúvnuť na tretí deň cez notebook. Tentoraz bez kábla s regulátorom hlasitosti. Počúval som mp3 kvality 256 a 320 kbps a jeden flac s Bachom. Hudbu som zvolil celkom pestro: The Dø, D. Kay, Pat Metheny, Dream Theatre, Dimmu Borgir, Commix, Danny Elfman, Nicholas Hooper, Trans-Siberian Orchestra, The Bird and the bee. Urobili na mňa väčší dojem. Celkovo by som im dal 4.5/5. Keby som si mal kúpiť supraaurálne slúchadlá, vypočul by som si podľa možnosti aj iné, ale PX 100-ky by boli horúcim favoritom.

Ozajstné recenzie:
http://avmania.zive.cz/default.aspx?server=1&article=595
http://avforum.zive.cz/viewtopic.php?f=1712&t=759905
http://www.mp3.sk/sennheiser-px-100-pr-2262.html
http://www.headphone.com/products/headphones/earpad/sennheiser-px-100.php

Do Modry a späť

2008-09-18T23:22:00.000+02:00

Celý deň som sa v práci tešil ako si večer pôjdem zabehať a rozhýbať tak moje mľandravé telo po takmer týždni na stoličke. Od obeda bolo pekné počasie a tak som sa už dopredu rozhodol, že skúsim trocha dlhšiu trasu a to do Modry. Vedel som, že domov prídem neskôr a budem potrebovať čelovku. Minule som už s čelovkou bežal po terasách a celkom sa mi to osvedčilo. Bola to zábava a videl som dosť dobre (Petzl Tikka Plus).

Dorazil som domov o 19:30, trocha som sa upravil a bežať som začal o 20:15. Išiel som po terasách a vinohradoch až po Kráľovú, kde som zišiel na asfalt do Harmónie. Odtiaľ znova cez vinohrady do Modry na vŕšky. Tam som na polhodinku zakotvil u bratranca, ktorý mi láskavo ponúkol vodu a multivitamín. Prišiel som k nemu o 21:05. Prebehol som tento 7,61 km úsek za 50 minút.

Späť na Dubovú som už išiel (o 21:28) po hlavnej pretože som sa ponáhľal a mal som už behu celkom dosť. Prišiel som o 22:04. Tento úsek mal 5,14 km a trval mi 36 minút. Bol som na ňom dosť pomalý a ku koncu v dedine som šiel chôdzou.

Cestou som mal malé pauzy na vysoplenie nosa a preskúmanie terénu - do 30 sekúnd. Celkovo to bolo 12, 75 km za 86 minút s 23 minútovou prestávkou.
Dobre mi to padlo a na týždeň mám asi dosť.

Virtuous

2008-09-15T11:40:00.000+02:00

Takýto štýl jazdenia veľmi nevyznávam, ale dobre sa na to pozerá.
Viac MTB videí je možné pozrieť na tejto stránke - mtbmovies.com

Shimano vs SRAM

2008-09-07T22:44:00.000+02:00

Takúto otázku by som si položil, keby som si šiel kupovať nový bicykel podľa svojich predstáv. Nič také nehrozí, ale aj tak ma zaujímal hlavný rozdiel. Doteraz som jazdil a jazdím len na prevodoch od Shimana. Viacmenej som ani nikdy neuvažoval o inej sade. Odjakživa som považoval bicykle s Deore a vyššou sadou za čosi, na čom sa dá už poriadne jazdiť. Veď aj na mojom Altuse sa dá, ale je to trocha iná kategória. Stačila mi jedna jazda s Alivio-m, aby som vedel, že Altus je určený na jazdu do obchodu a späť.

Americká firma SRAM má okrem prevodových systémov pod sebou už aj Rock Shox, Avid, Truvativ. Skoro celý bicykel pod jednou značkou. Prednosťou SRAM-u je vraj pomer 1:1, čo znamená o koľko posuneme riadiacu páčku, o toľko sa posunie prehadzovač (napr.). Shimano používa pomer 2:1. Pomer 1:1 je vraj odolnejší a stálejší, pretože je jednoduchší. SRAM použil ako prvý grip shift, čo mne lezie na nervy. Takých ale bolo viacej, tak začal vyrábať aj páčky Attack. Veľa sa diskutuje o pevnosti zadného prehadzovača pri kazete. Ako sa správajú obidva systémy pri zjazde je dobre vidieť na tomto videu:

Tento problém u Shimana by mal byť vyriešený v sade 08. Tiež je otázne, či je na bicykli dobre napnutá reťaz. Celkovo sa dá povedať, že otázka výberu je len otázka vkusu. Veľmi rád by som si SRAM vyskúšal a porovnal s ekvivalentým systémom od Shimana. Jednotlivé časti sa vraj dajú kombinovať, ale to by som veľmi neriskoval.

Viacdenný výlet Muránskou planinou a Nízkymi Tatrami

2008-09-01T13:44:00.002+02:00

Tento trek, či viacdenný výlet, mal, ako obvykle, na svedomí Lukáš. Na Muránskej planine som ešte nebol alebo bol ako veľmi malý, takže si nič nepamätám. Pôvodne sme mali vyraziť 23. augusta v sobotu. Ten týždeň však Lukášovi a aj mne bolo zle a možno aj preto sme to presunuli na nedeľu. Cez víkend mi už bolo lepšie, v sobotu večer som si zbalil ruksak a nastavil budík na skorú hodinu. V nedeľné ráno som sa autobusom dopravil na Vinohrady, kde sme mali nastúpiť na rýchlik do Červenej Skaly. Na stanici sme sa stretli skoro všetci: Lukáš, Kolo, Milan, Hanka, Mišo, Emil a ja. V Banskej Bystrici nastúpil WSX. Pridať sa k nám mala ešte Anička, ale bohužiaľ ju nezobral autobus z dediny, takže nestihla vlak. Ďalej sa k nám mali pridať nejakí Kanaďania, ale o tých nič neviem a nakoniec sa k nám nepridali bohvie z akých príčin.

Podľa predpovede malo v nedeľu pršať, takže som si zobral dosť vecí, aby som bol čo najviac v suchu, keď do nitky premoknem. Našťastie, už od rána vyzerala obloha viac do modra a žiadne dažde sa nekonali. Ostatné dni mali byť pekné, čo aj boli.

Z Červenej Skaly sme vyrazili po zelenej na Veľkú lúku. Bola to dlhšia varianta, no počasie bolo dobré a lepšie sme tak využili čas. Po ceste spadlo zopár kvapiek, ale to bolo všetko počas celého treku. Cesta viedla viacmenej stále lesom, sem-tam cez nejaké lúky. Po najbližšom smerovníku sme mali odbočiť na žltú, čo sme aj odbočili, ale po chvíli sme ju stratili. Túlali sme sa lesnými cestami, potom sme však šli späť smerom k smerovníku nájsť žltú. Našli sme žltú značku celkom od veci schovanú na kmeni zatienenom haluzami. Celkom ľahko sme ju preto prehliadli. Po žltej sme boli o polhodinu na Veľkej lúke. Veľká lúka je naozaj veľká. A navyše najkrajšia, čo som videl. Krásna zelená tráva, pekne pokosená a na nej pasúce sa kone. Krása na pohľad.

Ešte pred utáborením sme išli z lúky po modrej pozrieť na zrúcaniny Muránskeho hradu. Po ceste sme prišli na chatu, kde bolo usalašených niekoľko strážcov lesa. Objednali sme si klobásy po 50 Sk, ja som si dal ešte čaj za 15 Sk, aby bolo na koho čakať. Ako sme čakali na jedlo, jeden zo strážcov lesa sa nás opýtal rozkazom, že či nejdeme bivakovať na hrad. Dovtedy to asi nikoho nenapadlo, ako poznamenal Kolo. Rozvášnila sa diskusia, čo to vlastne znamená bivakovať. Strážca tvrdil, že je to núdzové prespatie bez stanu ako hovorí "odborná" literatúra. Chcel nás odstrašiť, že spať na hrade nemôžeme. Lukáš hovoril, že bivakovanie je možné niekoľko metrov od turistického chodníka. A mal pravdu, čo sme si neskôr overili na tabuli ešte v národnom parku. Strážca lesa nás jednoducho potreboval uzemniť. Mne to bolo celkom jedno, spať sme mali aj tak na Veľkej lúke. Tak sa zrodila téma dňa.

Zrúcanina bola dosť zrúcaná. Okrem hlavnej brány bolo vidno len zvyšky najhrubších stien. Nachádzajú sa tam dve pekné vyhliadky na Stolické vrchy a Muránsku planinu. Okolo hradu vedie chodník s popismi, ktorý som prebehol. Približne v strede hradu je lúka aj s miestom na oheň. Asi pred touto lúkou nás strážca varoval. Pokochali sme sa prírodou, západom slnka, urobili kvantá fotiek a šli naspäť. Asi 100 pod chatou je prameň, z ktorého sme si doplnili fľaše.

Na lúke sme zakempovali v južnej časti pri smerovníku. Podaktorí vytiahli variče, ja som celý deň jedol obložené žemle, ktoré u nás nechali nejakí Poliaci. Chutili mi. Paradajky, papriku som šetril na horšie časy. Večer sme na druhý pokus založili oheň, čo bol veľmi dobrý nápad. Dosť sa ochladilo. Ešte cestou z hradu sme uvideli chodník vedúci k jaskyni, len pár metrov od modrej. Kolo dostal nápad, tam zájsť v noci, kvôli tej atmosfére. Vzali sme si čelovky a vyrazili do jaskyne. V jaskyni bola len jedna miestnosť a nebolo čo obdivovať. Tak sme sa pobrali naspäť na lúku.

Obloha bola bezoblačná a posiata hviezdami. Po adaptovaní očí na tmu sa dali vidieť ďalekohľadom aj niektoré slabšie objekty, ako M31 v Androméde. Môj druhý najkrajší pohľad na nočnú oblohu (prvý je z Téryho chaty, to už sa ťažko prekoná). Stále bolo chladnejšie, oheň sme nechali pomaly dohorievať a pobrali sme sa spať. Kolo, Lukáš a ja sme spali pod širákom. Asi do polnoci som spal dobre (teda hodinu), potom sa začalo stále viac ochladzovať. Obliekol som si nohavice, dal na hlavu čiapku, no aj tak som sa klepal a budil každú štvrťhodinu až do rána. Už skoro ráno nám začali vedľa hláv premávať traktory a iné nákladné autá s vyťaženým drevom. V Muránskej planine sa ťaží asi na každom kilometri a niekde aj častejšie. Príroda je tým dosť poznačená a národnému parku to dobrú povesť určite nerobí.

Po raňajkách sme sa vydali po červenej smerom na Studňu. Tam sme sa mali rozdeliť. Zastavili sme sa na vyhliadke na Poludnici. Je to asi 5 minút z chodníka. Naozaj pekný výhľad.

Pri Studni sme si obzreli toľko spomínanú Ľadovú jamu na Muráni. Ako sa dalo čakať, žiaden ľad v nej nebol. Ako jama ale bola dobrá. Stará dobrá jama.
Načerpali sme si z prameňa vodu a dali obed. Lukášovi bolo znova zle, tak sa vybral do Polomky vyliečiť sa. Hanka, Milan a Mišo prehovorili WSX-a, aby ich cestou do Bratislavy autom hodil domov. Ostali sme traja: Kolo, Emil a ja. Rozhodnutí sme chceli pokračovať a prejsť planinou podľa plánu. Na dokončenie nám chýbal asi 6 hodinový úsek. Ten by sme stihly v pohode ešte v ten deň, takže čo s voľným utorkom. Lukáš len tak navrhol ísť na Chopok. Mne sa tento nápad dosť páčil a zvyšku družstva asi tiež, aj keď Emil mal problémy s kolenom. Vydali sme sa po červenej na Nižnú Kľakovú. Pôvodne sme tu mali prespať. Na lúke nás privítalo množstvo koní a ujo pastier koní, ktorý nám povedal, že prameň pod lúkou vyschol. Poradil nám ísť inou cestou k druhému prameňu asi hodinu. Bolo to úplne opačným smerom ako sme mali namierené, takže nič z toho.

Z Nižnej Kľakovej sme odbočili po žltej do doliny. Tento úsek až po sedlo Burda bol asi najkrajší z celého treku. Žiadne rúbaniská a chodníky v tvare stopy od pneumatiky traktora. Chodník šiel popri chate, kde nás pozdravili veľmi milí ľudia. Ponúkli nám polievku, mohli sme si u nich v chate doplniť fľaše a najprv sme slušne odmietli pivo. Cestou z chaty sme si však niesli 3 plechovky Bažanta. Cesta viedla cez lúky do sedla Randavica. Odtiaľ sme pokračovali po modrej až do sedla Burda. Dalo sa pokračovať na Fabovu hoľu, ale pre nedostatok času sme ju podišli po zelenej. Tam na mna došla kríza a zjedol som všetky sladkosti, ktoré mi kamaráti dali na obed, aby som nezomrel pri hypoglykémií strašnou smrťou. Všetkým ešte raz ďakujem :-). Pár minút som to musel predýchať a neskôr ešte raz.
Prišli sme k červenej, ktorá nás viedla do Zbojskej. Utáborili sme sa hneď na prvej lúke pri ohnisku. Vedľa tiekol potok, kde dal Kolo vychladiť pivá a ja som sa v ňom umyl. Celkom svieža voda. S Kolom sme šli pozrieť na vlakovú stanicu, odkiaľ nám mal íst o 6:27 vlak do Brezna. Tam sme chceli prestúpiť na autobus na Trangošku.
Uvarili sme cestoviny, Kolo otvoril olivy, najedli sme sa a zapili dobre vychladeným pivom. Kolo a ja sme spali znova pod širákom, Emil v stane. Noc bola o dosť teplejšia ako tá predošlá. Mohol by som sa dobre vyspať, no o pol jednej ráno mi prišlo zle a celú večeru som dostal zo seba von. Po polhodine som sa vrátil do spacáku a spal som až dokedy nezazvonil budík.

Ráno sme rýchlo pobalili veci a zišli do vlakovej stanice. Stretli sme tam nejakého uja, ktorý nám hovoril niečo zo života, ale bol som ospalý a už neviem o čom to bolo. Cestou do Brezna boli pekné pohľady na okolitú prírodu. V Brezne sme si išli doplniť zásoby do Billy, asi 300 metrov od vlakovej stanice. Vrátili sme sa na stanicu a čakali na autobus a na Lukáša, ktorý sa k nám onedlho pridal.
Plán bol z Trangošky na chatu, odtiaľ na Ďumbier a Chopok. Tak sme sa vydali zo zastávky Trangoška po zelenej na chatu generála M. R. Štefánika. Už deň predtým ma začala bolieť noha, presnejšie tá časť, kde sa jazyk boty opiera o píšťalu. Nejako zle som si tam totži obmotal šnúrky a výsledkom bola dosť silná bolesť pri každom kroku pravou nohou. Chvíľu som to vydržal, no potom som sa musel prezuť do sandálov. Na nohách som mal hrubé ponožky, sandále ma vôbec netlačili a výborne sa nešmýkali. Skvelé Tevy. Takto som s nimi chodil až do konca treku.

Na chatu som šiel dosť pomaly. Cítil som sa dosť slabý. Lukášova sesternica hore na chate nám dala ponuku, ktorá sa neodmieta. Všetci sme sa pustili do skvelého gulášu. Jedlo som dosť potreboval, okrem raňajok mi od minulého obeda v žalúdku nič nezostalo. Zapili sme ho pivom a chvíľu oddychovali na slnku. Ako sme sa dozvedeli, aj Lukášovej sesternici bolo zle. Mám podozrenie na celoštátne ochorenie. Z môjho okolia má problémy s tráviacim traktom asi každý druhý človek.

Z chaty sme pokračovali po červenej až na Ďumbier. Skvelé výhľady. Na hrebeni je naukladaný chodník z kameňov niekedy až luxusne. Na vrchole sme si dali čokoládu, urobili vrcholové foto a zišli dole.

Emila začalo bolieť koleno stále viac. Kolo mu pomohol vziať časť jeho vecí, aby sa trocha odľahčil. Cesta na Chopok bola celkom v pohode, ale začal som byť stále viac unavený. Pri kamennej chate bolo veľmi veľa ľudí. Cesta na vrchol Chopku bola plná a ľudia stáli za sebou v rade. Väčšinou išlo o turistov typu vyveziem sa lanovkou až kým to pôjde. Ale aj takých treba. Počasie bolo stále veľmi dobré, takže aj výhľady boli fajn.

Aby sme stihli vlak z Liptovského Mikuláša, rozhodli sme sa cestu urýchliť a použiť lanovku z Lukovej. Asi pol hodinu po modrej. Ujo lanovkár nás s Lukášom zviezol za 100 Sk, Kola s Emilom za 75 Sk. Škoda, že som sa nevyhovoril, že mám pri sebe len 20 Sk. V Jasnej sme sa trocha najedli a autobusom dopravili do Liptovského Mikuláša. Cestou sa rozoberalo, ako správne nazvať hrebeňovku, ktorá vlastne hrebeňovkou nie je. Najlepšie je asi viacdenný výlet, čo sa mne páčilo, ale aj trek je dobré slovo, akurát málo slovenské. Preto používam v tomto článku obe pomenovania.

V Mikuláši sme mali nejaký čas do odchodu vlaku. Navečerali sme sa v reštaurácií, dal som si s Kolom zmrzlinu na námestí a vrátili sme sa na stanicu. Cestou domov ma začala dosť bolieť hlava. Zrejme to bol menší úpal, pretože som nemal celý deň na sebe čiapku a hlavu som si takto pekne spálil. Na druhý deň mi stále slzili oči. Po nie moc vydarených dvoch nociach, na mňa prišla únava, až som vo vlaku z Trnavy do Pezinka odkväcol. Asi o polnoci som bol doma a šiel rovno spať, pretože o tri a pol hodiny som musel znova vstávať odviezť našich na letisko.

Fotky z treku sú na picasaweb-e.

Kellys Dubnický maratón 2008

2008-08-31T20:14:00.000+02:00

Na tento MTB maratón ma nalákala kamarátka z toho tam kraja, kde sa konal. Moje prvé preteky na jar dopadli celkom žalostne, ale nie najhoršie. Vzal som si nejaké ponaučenia a ako prvé bolo trénovať. Plánoval som bicyklovať u nás v Malých Karpatoch cez leto, no nakoniec som sa na bicykel dostal až v auguste. Občas som behával krátku trasu nad dedinou, aby som potrénoval trocha dýchanie. To bolo totiž to dôležité, čo som nevedel na prvých pretekoch. Najhoršie je, že som cez leto pribral a zatiaľ zhodil asi kilo. Všade zo mňa vysí tuk, až mi to niekedy lezie na nervy. Cítil som to aj na Muráni a Nízkych Tatrách. Dva týždne pred maratónom som dostal nejakú nemoc tráviaceho traktu, čo sa prejavovalo hnačkami a vracaním. Sedel som doma a držal miernu diétu. Víkend pred štartom som šiel s kamarátmi na Muránsku planinu, kde som sa chcel trocha zotaviť, čo sa aj skoro podarilo, nebyť jednej noci a dňa, kedy mi znova prišlo zle.

Môj bicykel je už pár rokov v zlom stave. Jedna z posledných vecí po ktorej som na trati túžil, bol defekt, roztrhnutá reťaz, pokazené prevody alebo brzdy. V garáži som sušil riadítka Ritchey už dva roky, mal som nejaké staršie gripy. Bol čas niečo s bicyklom spraviť, takže som vymenil riadítka s novými gripmi, nasadil nové rohy, sedlovku a pridal ďalší držiak na fľašu. Bicykel som odľahčil o asi 500 gramov. Kamarát mi dal svoje staré ľahké kovové pedále, čo bol dosť veľký rozdiel oproti mojim starým plastovým. Navyše mali o dosť lepšie ložiská. Pri prehliadke "hotového" bicykla som si všimol, že okrem osmičky na zadnom kolese, sú úplne voľné niektoré špajle. Čudoval som sa ako s tým ešte môžem jazdiť. Zobral som koleso do Bratislavy, kde ho za 200 Sk vycentrovali a podoťahovali. Pre každý prípad som ešte vymenil brzdové lanko a brzdové doštičky s tromi rôznymi zmesami. Tento upgrade bol asi jeden z najdôležitejších. Brzdilo sa mi skvelo a nebyť dobre nastavených bŕzd, bohvie koľko stromov by som obchytal.

Ešte bolo treba vyriešiť dopravu do Novej Dubnice. Mal som v pláne ísť k tete, prespať a odtiaľ odbicyklovať do Novej Dubnice, že sa trocha zahrejem. Rodičia však odleteli na juh skôr ako som plánoval, takže auto bolo moje. Bohužiaľ som cestoval sám, takže si cestu budem musieť draho zaplatiť. V sobotu som stihol byť o deviatej na prezentácií. Zaplatil som prevodom pár dní vopred, takže som si len vzal čip, číslo a promo igelitku.

Pred štartom som sa stretol s kamarátkou Alenkou (to je tá, ktorá ma sem nalákala), jej priateľom Tomášom a s ich kamarátmi Katkou a Jankom. Na maratón išli len Alenka s Tomášom, Katka s Jankom o rok ;-). Obitraja sme si zvolili trasu Klasik - 67 km/2000 m. Viac na stránke maratónu. Na viac som si netrúfal, netušil som, čo môžem od Strážovských vrchov čakať. So sebou som si vzal vodu, sladký čaj, hroznový cukor, dia keks, horalku, energetický gél, glukomer (na Alenkinu dobrú radu), mobil a mapku trate. Glykémiu pred štartom som mal 9,6, čo bolo dobré.

Na štarte sa zhustilo kopec cyklistov. Srdce mi búšilo o dosť menej ako na štarte na jar. Štart vyšiel presne na 10:00. Ráno som zjedol len jogurt, žalúdok bol celkom pokojný. Prvé metre viedli po asfaltke v Novej Dubnici, taký fajn rozjazd. Šlapalo sa do kopca už od začiatku, bok po boku, dosť nahusto. Občas som dakoho predbehol, občas niekto mňa. Celkovo som bol so štartom spokojný. Prvý problém bol s prešmykačom, čo som aj čakal. Prvé menšie stúpania fungoval, ale pri stúpaní na Baske som musel párkrát zosadnúť a ručne navinúť reťaz na menší prevod. Zjazd z Kamenných vrát bol celý v prachu, niekedy som nevidel na meter pred seba. V Omšení som to zo seba sfúkol, obišiel som prvé občerstvenie a začal šľapať na Baske. Bolo mi jasné, že jazdím s trocha inou ligou, takže som šiel v pohode, chcel som šetriť energiu na vnímanie okolia a na cestu domov. Pár výškových metrov pod Baske som už bicykel tlačil. Mal som dosť toho stúpania a navyše ma strašne boleli kríže. Išlo sa serpentínami širokou lesnou cestou.

Na vrchol som prišiel o 12:00. Na občerstvení P02 som doplnil fľaše iontovým nápojom, zjedol trocha hroznového cukru, zmeral glykémiu - 5,1. Zdržal som sa len chvíľu. Vypočul som si ešte radostné výkriky ujov v nálade pri občerstvovačke :-). Trasa viedla ďalej lesom a lúkami. A cez krásnu prírodu, čo viedla vlastne stále. Na lúkach ma osušil vietor a potešili krásne výhľady. Pri jednom zjazde v sypkej hline som z neovládateľného bicykla radšej zoskočil. Zjazd bol inak super, tu som veľmi ocenil brzdy. S mojimi starými by som to zvládal horšie. Na občerstvovačku K02 som dorazil o 12:50. Cítil som trocha hlad, dal som si müssli tyčinku, banán, doplnil fľaše. Glykémiu som mal 7,3.

Nasledoval asi najdlhší zjazd po lúkach, lesoch a asfaltke. Často mi slzili oči. Mal som dioptrické okuliare, slnečné na bicykel mám zlomené, takže jediná možnosť ako dobre vidieť. Možno by pomohli eliminovať slzenie. Z asfaltky viedla trasa do kopcov, popod Slopský vrch. Opäť nádherná príroda a výhľady.

Asi na 42. kilometri som už pociťoval hlad a tešil som sa na ďalšie občerstvenie. Po nastúpaní na vrchol nasledovalo jedno malé prevýšenie a potom zjazd do Hornej Poruby. V K03 som bol o 14:00. Až tam som si všímal všetko to jedlo. Dal som si nejaký posúch, croissant a doplnil fľaše. Začal som trocha cítiť plné brucho a do kopcov som tlačil bicykel stále častejšie. O 25 minút som bol v poslednej občerstvovačke K04. Tam som sa dorazil jablkami, melónmi a müssli tyčinkami. Nástup bol dosť hard, s plným bruchom rovno do prudkého kopca. Drvivá väčšina to riešila tlačením bicyklov do kopca.

Pár kilometrov som šiel v pohodovom tempe až po niektoré posledné stúpania, kde som to riešil zosadnutím a tlačením bicykla. Mal som toho už celkom dosť za sebou, nechcel som si to pokaziť nejakým vysilením pred koncom. Očakával som finálny zjazd, ktorý mal viesť po kvalitnejšej horskej ceste. Ten prišiel relatívne onedlho a úplne som si ho vychutnal. Šiel som spolu s ďalším jazdcom, ktorý ma na konci predbehol a pochválil dobrý zjazd. No lepší koniec som si ani neželal. Pár metrov pred cieľom mi zazvonil telefón, zdvihol som ho, či sa nedeje niečo vážne, nakoniec sa ma chcel kamarát spýtať niečo ohľadom Linuxu. No nič, obehol ma ďalší jazdec a konečne som bol v cieli.

Trasa mi trvala 5:28:00,10. Vo svojej kategórií som skončil na 139. mieste :-), z celkovo asi 180 jazdcov. Dalo by sa povedať, že som patril k tým, čo si to chceli po prvý raz vyskúšať a trasu vychutnať. Priemerná rýchlosť 12,25 km/h. V cieli som mal glykémiu 9,5. Hypoglykémiu som počas preteku necítil žiadnu a nad 10 som sa asi tiež nedostal, čo bolo veľmi dobré. Aj preto som trať prešiel celkom v dobrej pohode. Dokonca aj bolesť krížov ustúpila a čo bolo skvelé, žiadna bolesť kolena.

Doma som si tlačil mapky trate, ale ukázalo sa to zbytočné, pretože mapku dostane každý pretekár a trate sú veľmi dobre značené. Organizácia celého maratónu bola výborná. Bolo vidno, že už je to 14. ročník. Trasa bola vypilovaná do detailu, jazdilo sa asi cez všetky druhy povrchov, hore aj dole, navyše tá krásna príroda. Jednoznačne moja najlepšia jazda na horskom bicykli. Len trocha sa chytali švajčiarske Alpy.

V cieli sme sa všetci stretli, od Katky s Jankom sme dostali čokoládu, mňam :-). V jedálni navarili dobrý guláš, ktorý som z chuti zjedol. Prvé poriadne jedlo dňa. Zatlieskali sme viťazom na záver, v tombole, ako obvykle, som nevyhral nič.
Z môjho prvého MTB maratónu som mal skvelý pocit. Na budúci rok treba viac trénovať a možno sa nacpem aj do prvej stovky.

Odkazy:
Pekný článok o maratóne na MTBiker.sk .
Stále updatovaná stránka maratónu s fotkami a ďalšími článkami.

Cyklotúra: Dubová - Smolenice - Záruby (sedlo) - Plavecký Peter - Pernek - Baba (sedlo) - Pezinok - Dubová

2008-08-20T07:58:00.000+02:00

Na túto túru som sa vydal v pondelok (18.8.) o 14:41. Bolo krásne počasie, ideálne na bicykel. Potreboval som byť na bicykli dlhšiu dobu, tak som sa rozhodol ísť niekam ďalej a cesta mala viesť aj lesom. Šiel som dosť naľahko. So sebou som mal fľašu s vodou, mobil, hroznový cukor, fotoaparát, inzulínové pero a 100 Sk.
Vidal som sa smerom na Smolenice po hlavnej. Túto cestu dobre poznám, tak som ju šiel celkom pohodovo rýchlo bez zastávky. Šetril som sa Čertov žľab. Vedie cez Častú, Doľany, Horné a Dolné Orešany a Smolenice.

V centre Smoleníc (225 m n. m.) som z hlavnej prešiel na modrú značku smerom k zámku. V zámockom parku som si dal chvíľu prestávku, zjedol trocha hroznového cukru a zapil vodou.

Nasledovala najťažšia časť celej trasy smerom na Čertov žľab (555 m n. m.). Túto cestu som väčšinou peši absolvoval opačným smerom. Pokračoval som po modrej. Prvých pár desiatok metrov som vyšiel na bicykli, predbehol som dievča tlačiac bicykel spoločným smerom, že jaký som ja cyklista. Potom som, vypľúvajúc dušu, radšej zosadol, že taký som ja cyklista. Ďalšiu tretinu cesty na žľab som sa pešo trocha vydýchal. Po dažďami zmytej strmej ceste nasledovala širšia a miernejšia cesta. Nasadol som na bicykel a k Čertovmu žľabu som po miernejšom stúpaní šiel po relatívnej rovine. Nebyť mojej vyčerpanosti a pomalosti, mohol to byť osviežujúci rýchly úsek cez pekný les.

Chvíľu som sa rozdýchal a pre istotu znova zjedol trocha hroznového cukru. Z Čertového žľabu na sedlo pod Zárubami je to podľa značky 12 minút. Keď som tu bol naposledy, tak mi to pešo trvalo asi 4 minúty. Tentoraz mi to s bicyklom trvalo 22 minút. Po prvých metroch som dostal predné koleso do vzduchu a odvtedy som bicykel tlačil. Neviem či som mal hypoglykémiu, ale mal som nejakú krízu. Dokonca som sa pristihol ako stojím a asi 15 sekúnd nedýcham. Pomaly som sa predral až na sedlo (625 m n. m.), čo bolo najvyššie miesto kam som sa počas cyklotúry dostal. Zjazd zo sedla bol rýchly. Zo začiatku bol chodník dosť úzky a obrastený vysokými zelinami. Kúsok od sedla bol vyvrátený strom, ktorý bolo treba obísť.
Stále po modrej som sa dostal na asfaltku až k rázcestiu. Najprv som mal v pláne ísť do Plaveckého Mikuláša po modrej. Pohľad na terén ma presvedčil, aby som zvolil inú trasu. Začínal sa cez les prudko do kopca a nemal som chuť ísť do stúpania. Navyše som bol mokrý a studený pot počas zjazdu mi spôsoboval zimomriavky, potreboval som cestu na slnku. Vrátil som sa k rázcestiu a šiel po žltej k vodnej nádrži Buková.

Chvíľu som pobudol na slnku. Začal som byť hladný, tak som sa vydal po hlavnej do Plaveckého Petra. Potraviny som stihol akurát o 17:30, kedy je zatvárací čas. Kúpil som si vodu, 2 Croissanty a Horalku. Prestieranie som si spravil asi 10 m od obchodu pri kostole. Slnko sa pomaly blížilo k obzoru, takže som sa nezdržal dlho a ďalšiu zastávku som si naplánoval až v Perneku.
Cesty na Záhorí boli vo veľmi dobrom stave, bicyklovalo sa po nich skvelo. Viacmenej stále rovinka.

Okolo Rohožníka som prekonal a vlastne prekonával krízu až do Perneku. Mal som sto chutí zavolať si taxík. Nemal som dobrú predstavu ako ďaleko je Pernek, takže som ho čakal za každou pahorkatinou a stále nič.
Zastavil som sa v Plaveckom Podhradí, aby som sa obzrel na Plavecký hrad z druhej strany. Doteraz som ho videl len zo strany Malých Karpát.

Vysoká z "druhej strany" vyzerala tiež veľmi pekne.

Do Perneku (278 m n. m.) som dorazil až pri západe slnka. Potreboval som si trocha oddýchnuť. Netušil som, ako sa dostanem na Babu. Neveril som, že to vyšľapem a ísť pešo je to nadlho. V miestnej krčme som si dal malé pivo a podľa tety šenkárky "také syrové", čo bolo niečo ako syrová žemľa. Slnko už naozaj zapadalo a bolo treba ísť. Od začiatku stúpania som nahodil druhý najľahší prevod a neviem ako, podarilo sa mi s týmto prevodom vyjsť až do Sedla Baba (527 m n. m.). Vo foťáku mi došli batérie, tak som neodfotil nádherný západ slnka. Dal som si čaj (1 dcl 18 Sk), čakal som kým vychladne a kým sa superbikeri pustia dole ešte predo mnou. Začalo byť dosť chladno a pri zjazde dole to bolo o to horšie. Pri Pezinku sa mi naskytol krásny pohľad na východ mesiaca. Západ slnka a východ mesiaca v priebehu 20 min., cool.
Viditeľnosť nebola najlepšia, ale aspoň mesiac bol v splne. Od Baby som bez prestávky bicykloval až domov. Vtedy som mal toho už celkom dosť. Hlavne ma bolel zadok a triesla od sedadla.

Domov som prišiel o 21:10. Celú trasu som zmeral pomocou Google Earth. Vyšlo mi to na nejakých 88,4 km. Odchýlka je odhadom 4 km. Celkový čas - 6:30, bez prestávok asi 5:15. Z toho priemerná rýchlosť - 16,8 km/h.

TNT? Radšej niečo iné.

2008-08-20T05:35:00.000+02:00

V práci používame kuriérske služby. Ide hlavne o zasielanie biologického materiálu alebo dát z holteru na Compact Flash karte. Zatiaľ čo o druhé sa stará DHL, o prvé TNT. Celkom známe spoločnosti v expresnej a logistickej doprave.

S DHL pokiaľ viem neboli problémy a všetko prebiehalo načas. No s TNT sa situácia naposledy dosť skomplikovala. Vraj aj v minulosti boli nejaké problémy s touto spoločnosťou a to ohľadom dodávky suchého ľadu (tuhý CO2). Pred pár dňami som podobnú situáciu riešil aj ja. Potrebovali sme odoslať vzorky plazmy.
Odoslal som faxom požiadavku na suchý ľad, v predstihu, aby prišiel na druhý deň. Fax som poslal do labákov v Belgicku, kde sa zhromažďuje asi všetok biomateriál zo štúdií. Čakal som na nejakú odozvu, potvrdzujúci fax o tom, že požiadavku zaevidovali. Nič som nedostal, možno príde zajtra.
Na druhý deň nič nechodilo, netušil som, či a kedy vôbec suchý ľad príde, tak som pre istotu ešte poslal mail. Poslal som ho z mojej osobnej adresy, rátal som aj s tým, že ho možno hodia do spamu, tak som preto zavolal do slovenskej centrály TNT. Teta na linke však o ničom nevedela, vraj mám zavolať štúdijovému koordinátorovi. Zavolal som teda kam bolo treba a dozvedel som sa, že mám znova poslať fax a tentoraz s poznámkou - urgent. Poslal som teda ešte pre istotu 2 krát takýto fax. A čo sa nestalo, o asi 5 minút nato zazvonil pri dverách ujo kuriér so suchým ľadom.
No bol to trocha šok a zároveň úľava po dňovom čakaní, či vôbec ľad príde načas. Trochu som bol z toho mimo, kópiu shipment listu som robil na 3 krát. Hneď ako kuriér odišiel, začal som rušiť objednávky na suchý ľad z toho dňa. V slovenskom TNT jednoducho asi nevedia, kde majú svojich kuriérov. Vraj to ide cez Belgickú stranu a ich to zrejme nemusí zaujímať. Ako logistická spoločnosť by mohla aspoň niečo vedieť o objednávkach v rámci krajiny a Európy. Neviem ako to funguje v logistike, či majú prepojené databázy alebo sa každý stará len o svoje územie. Podľa môjho názoru, by sa mala zásielka dať vystopovať vždy, keď je to potrebné a kuriérska spoločnosť by mala vedieť rýchlo reagovať.
To bola moja nie veľmi dobrá skúsenosť s TNT. Možno sa to stáva z času na čas, ale je trocha divné, že sa to isté stalo vraj aj viackrát v minulosti. Mohli by sa trocha vylepšiť.

Čiastočné zatmenie mesiaca

2008-08-17T14:23:00.000+02:00

Včerajšie počasie bolo všelijaké, len nie bezoblačné. Na pozorovanie zatmenia som preto nemyslel. V dome asi 30 ľudí, veľa rečí, veľa jedla. Rodinné stretnutie. Občas jemne popršalo, predvečer bolo celkom fajn, trocha zima. Do polnoci som sa húpal na húpačke a kecal. Sem tam som zdvihol zadok a hlavu a pozrel na oblohu. Asi o pol dvanástej som pomedzi mraky zazrel veľký voz. Že teda možno nakoniec nejaký ten mesiac bude vidno. Ale o chvíľu sa znova zatiahlo. Potom sa všetci pozostalí spolu so mnou rozišli do svojich postelí.
Mne sa spať veľmi nechcelo (Kofola), tak som si ešte čítal novinky z olympiády. Pri mojej klasickej prechádzke do kúpeľne a späť som si všimol, že sa oblačnosť rozpadáva. Zobral som fotoaparát (Olympus C-2500L) a šiel na terasu. Mesiac už bol dobre viditeľný. Nazoomoval som koľko sa dalo, nastavil uzávierku (tuším 1/320), otvoril clonu a urobil zopár záberov. Z najlepšej snímky som urobil výrez.

Cyklotúra: Trnava - Trenčín - Ladce - Púchov

2008-08-09T12:55:00.000+02:00

Na piatok (8.8.) hlásili búrky a tak som sa na nič nechystal a vstal som okolo pol deviatej. No namiesto búrkových mrakov boli na oblohe len nevinne vyzerajúce biele oblaky a sem-tam zasvietilo slnko. Už dávnejšie som mal na pláne ísť bicyklom k tete do Púchova, čo je asi 1,5 hodiny autom z našej dediny. Nejak som sa na to necítil, ale aj tak som sa rozhodol bicyklovať smerom na Trenčín. Rozhodol som sa, že pôjdem do Trnavy a tam uvidím čo ďalej. Šiel som trasou Dubová - Doľany - Dlhá - Suchá nad Parnou - Trnava. Asi 26 km. Bol čas žatvy a polia s panorámou Malých Karpát vyzerali veľmi pekne.

Do Trnavy som prišiel okolo pol jedenástej. Zamieril som rovno na vlakovú stanicu. Cítil som sa celkom dobre, nejaké ďalšie kilometre ešte znesiem. Aby som stihol Trenčín a okolie v rozumnom čase, rozhodol som sa tam ísť vlakom. Trasu som si tak ochudobil o dobrých 70 km na bicykli. Nejak mi to nevadilo, s bicyklom som vlakom ešte necestoval, tak som sa tešil. Stíhal som IC, ktorý mal ísť o pár minút (nakoniec meškal asi 20 min), ale teta pri okienku ma nahovorila počkať na osobák o 11:16, pretože ma to vyjde asi 3-krát lacnejšie (možno 2,157-krát lacnejšie, nepamätám si to presne). K študentskému lístku do Trenčína (56 Sk) som si kúpil batožinový lístok pre bicykel (20 Sk). Mal som pár minút čas, tak som sa poflakoval po stanici a zastavil som sa pri odstavenej parnej lokomotíve, pri ktorej som sa ako decko často hrával, keď som cestoval k tete do Púchova. Nostalgia.

Vlak mal odchod presne. Do vlaku sa bicykel dáva do prvého alebo posledného vozňa. V každom prípade, by malo na vozni byť označenie bicykla. Miesta tam bolo dosť, ale keby som si mal predstaviť, že cestujú viacerí cyklisti s rôznymi miestami nástupu a výstupu, mohol byť nastať chaos. Cestoval som ešte s jedným cyklistom, teda miesta bolo pre dva bicykle dosť. Ja som radšej zostal s bicyklom pri dverách a sadol si na výklopné sedadlo. Dá sa posadiť aj do normálnych sedadiel, ale potom je dobré mať miesto s výhľadom na bicykel.

Do Trenčína vlak dorazil o 12:43. Z vlaku som zišiel rovno na hlavnú a pokračoval na sever. Touto cestou som už dobrých pár rokov nešiel. Zase spomienky na cestovanie našou starou škodovkou. Od Trnavy až po Púchov je prakticky diaľnica a hlavná cesta nie je až taká rušná a tým pádom aj bezpečnejšia. Od Trenčína bola navyše dosť široká krajnica, ale neviem pokiaľ to vydržalo.

Terén bol viacmenej stále rovina a bicyklovalo sa veľmi dobre. Žiaden protivietor, bolo pod mrakom a teplota bola celkom znesiteľná. O chvíľu som sa ocitol v obci Ladce, kde som mal kratšiu pauzu. Vtedy som bol už rozhodnutý, že do Púchova nakoniec nejako dobicyklujem. Nebyť jedného hypa pri Košeci a tej zastávky v Ladcoch, šiel by som do Púchova bez prestávky. U tety bola práve v ten deň aj druhá teta, takže keby bolo zle, mal som aspoň nádej, že sa aj v ten deň dostanem komfortne domov.
Do Púchova som dorazil niekedy o tretej po obede. Z Trenčína je to asi 36 km. U tety som zjedol výbornú hubovú polievku, dal som si sprchu. Potom sa mi ozval spolužiak z Ladiec, ktorému som volal, keď som tadiaľ prechádzal. Dohodol som sa s tetou a strýcom, že ma hodia domov aj s bicyklom, takže som mal čas ísť do Ladiec znova. Inak by som sa asi rozhodol ísť vlakom buď z Púchova alebo až z Trenčína do Trnavy. Do Ladiec a späť je to asi 22 km.
Dokopy som za tento deň prejazdil asi 84 km. Nie je to veľa, ale išlo sa mi celý ten čas veľmi dobre. Chcel by som na budúce ísť túto trasu bez použitia vlaku. Mal by som z nej ešte lepší pocit. A ešte lepšie by bolo mať cestný bicykel. Asfalt na ceste bol veľmi dobrý.
Cestou domov sa začalo čoraz viac zaťahovať. To bola predzvesť predpovedaných búrok. Nad autom sa zoskupili krásne mraky. Neviem či som niekedy niečo také podobné videl.

Bol to fajn výlet. Až dodnes ma ale bolia kríže. Zatiaľ si myslím, že je to aj kvôli zlej geometrii rámu môjho bicykla. Ale asi aj preto, že nie som zvyknutý a nemám žiadnu kondíciu. Som tučný a málo pohyblivý. Tak mi treba.

Fotoaparát/webkamera na astrofoto

2008-08-04T20:40:00.000+02:00

Už pri pozorovaní čiastočného zatmenia slnka v piatok, som si spomenul, že som kedysi chcel prerobiť náš starý prvý digitálny fotoaparát na fotenie astrosnímok pomocou teleskopu. Amatérskej astronómií sa už veľmi nevenujem, teleskopy zapadajú prachom, ale predsa mi to dnes nedalo a pustil som sa do výroby "CCD kamery".
Pred výrobou (ak by to chcel niekto skúšať s webkamerou všeobecne) odporúčam prečítať si články docenta Kundracika na jeho webovej stránke. Široko ďaleko najlepší návod a úvod do digitálnej astrofotografie webkamerou. Na nete sú všelijaké návody pre webkamery Logitech, Philips, ktoré sa používajú asi najčasťejšie. Možno treba povedať, že používali, pretože ten, kto to myslí s astronomickými snímkami trochu vážnejšie, si už môže kúpiť dobrú DSLR zrkadlovku sa celkom rozumné peniaze. Ja som nemal webkameru v pravom zmysle slova, ale digitálny foťák, ktorý vie byť aj webkamerou. Volá sa Mercury Deluxe Classic Cam, 2.1 Mpixel. Doniesol ho oco asi pred piatimi rokmi a vtedy som žasol nad malým LCD displejom, na ktorom som videl fotku a fotil som všetko okolo mňa. Neskôr som o to všetko aj prišiel pri inštalácií mojej prvej linuxovej distribúcie (Mandrake 9.2). Ale to je iný príbeh.
Takto vyzeral fotoaparát na začiatku:

Keďže sa tento fotoaparát dnes už na nič nepoužíva, bol som rozhodnutý, že objektív odstránim a CCD čip umiestnim do ohniska teleskopu. Po odstránení krytu:

O napájanie fotoaparátu sa stará USB, takže puzdro na batérie som nemusel riešiť. Asi najťažším problémom dnes bolo jeho pevné uchytenie do okulárového výťahu. Našiel som časť púzdra z pokazenej Barlowovej šošovky a tú som pripevnil k CCD čipu. Najskôr som ju pripevnil pomocou modelárskeho lepidla, no spoj vydržal asi minútu. Potom som použil Chemoprén Extrém a celé to zaťažil asi na hodinu (prečkal som v garáži búrku). Spoj sa zdal byť v poriadku a šiel som ho pripevniť k teleskopu.

Pripevnil som ho na Newton. Na získavanie snímok som použil program Yawcam. Je napísaný v Jave a zatiaľ vyzerá dobre. Uvidím po prvej astrosnímke.

Bohužial sa po niekoľkých minútach začal spoj na pripevnenej webkamere rozširovať. Lepidlo asi nebolo ešte dobre zaschnuté. Podľa výrobcu by malo schnúť 24 hodín, ale ja som bol netrpezlivý a dodatočne som potom webkameru prilepil lepiacou páskou. Prvá snímka, ktorú som zhotovil, je vrchol vysielača, ktorý vidím z okna:

Snažil som za čo najlepšie zaostriť, no výsledok nebol teda bohvieaký. Pripísal som to "rozladenému" Newtonu a trojitému sklu v okne. Vymenil som ho za refraktor a výsledná snímka sa možno trochu zlepšila:

V každom prípade žiadna sláva. Obidve snímky som niekoľko minút zaostroval. Žeby to okno? Zobral som teda refraktor na terasu a zamieril na smetisko, asi 1 km vzdušnou čiarou. Výsledná snímka sa mi páčila oveľa viac ako tie dve predošlé:

Dokonca som tam zazrel pohyb nejakého psíka. Veselé. Celkovo sa mi rozlíšenie a ostrosť snímky pozdávali. Predchádzajúce snímky sú v rozlíšení 320x240 pixelov. No zistil som neskôr, že webkamera dokáže snímať aj v rozlíšení 640x480. Zamieril som s novým rozlíšením na strechu:

Táto snímka sa mi tiež pozdávala. Je celkom ostrá, takže refraktor nie je poškodený. Pred snímaním som ešte webkameru na refraktor pripevnil páskou:

Som zvedavý, či sa mi podarí aj nejaká skutočná astrosnímka. Dnes to vyzerá byť na celkom dobrú bezoblačnú pobúrkovú noc a malo by byť vidno Jupiter. Refraktor ma čaká naterase, idem skúšať.

Čiastočné zatmenie slnka

2008-08-03T13:00:00.000+02:00

O tohtoročné zatmenie slnka 1.8.2008 som sa dozvedel v deň, kedy mal nastať. Ráno som si pozeral na internete správy a náhodou som zazrel článok o zatmení. Počasie však vyzeralo na dážď, tak som sa s tým ďalej nezaoberal. V Bratislave malo začať okolo 10:46. O pol jedenástej sa počasie začalo zlepšovať, čakal som ešte pár minút či vytiahnuť teleskop. O 10:40 už bolo slnko len za "tenkým" mrakom a tak som sa rozhodol, že idem pozorovať toto nebeské divadielko.

V bordeli v našej letnej kuchynke som vylovil zaprášený lepkavý teleskop. Je to refraktor 60/700. Okulár som použil H 20 mm. Našťastie optika bola dobre zakrytá a relatívne čistá. Primontoval som ho na montáž spolu s na kolene vyrobeným stojanom na projekciu, zobral foťák a hľadal som slnko. Na papieri som ho uvidel už málo zakryté mesiacom. Fotil som svojim starým Olympusom C2500-L približne každých 5 minút. Prvá snímka bola zhotovená o 11:01, posledná o 12:39. Pri fotení papiera, na ktorom bolo slnko premietnuté, došlo k deformácií obrazu, pretože som fotil z ruky, mimo osi a papier nebol dokonale rovný. Na úpravu slnka do kruhovitého tvaru a zlepšenie kontrastu som použil Gimp a Picasu. Jednotlivé snímky som poskladal do finálneho obrázka:

Na prvých snímkoch je zachytený odchádzajúci mrak a tiež špina z okuláru. Ten som po prvých dvoch snímkoch vyčistil.
Pekné obrázky zatmenia sú priebežne uverejňované na Instantních anstronomických novinách.

Moje staré video z čiastočného zatmenia slnka - 11.8.1999.

Na Pohode 2008

2008-07-21T22:57:00.000+02:00

Na Pohodu som šiel v piatok na obed. Štvrtkový termín odchodu mi veľmi nevyhovoval a počasie vyzeralo dosť nepriaznivo. Neskôr som sa dozvedel, že sa tancovalo v pršiplášťoch, čo muselo byť dosť dobré. Ale riskovať angínu sa mi moc nechcelo.
Tentokrát som išiel autom a nie vlakom ako po iné roky (tuším 2: 2006, 2007). Vlastne som bol v posádke auta namiesto niekoho iného a v správny čas som sa ozval kamarátovi a on mne. Vyrazili sme asi o 12:30 z Modry a niečo po 14:30. Parkovali sme dosť v predu, v 13. rade, čo ma prekvapilo, čakal som viac áut (na konci ma parkovisko prekvapilo znova). Kúpil som si lístok a začali sme hľadať miesto pre stan. Keďže ostatní kamaráti boli v stanovom mestečku na druhej strane, počas presúvania cez areál sme si dali obed, pivo, kofolu. Hľadali sme stany kamarátov, no bezvýsledne a rýchlo sme rezignovali postavením stanov v bloku B. Neskôr som sa dozvedel, že boli v bloku G, čo bolo celkom ďaleko a my sme boli lenivý chodiť taký kus navyše. Postavili sme stany, odložili nepotrebné veci a išli sme konečne Pohodovať.

Medzitým sme sa rozišli a ja som sa pridal k iným kamarátom. V tom čase už dohrala Fermata a tak sme zamierili do Devín_FM stanu, kde mali vysielať priamy prenos Baláž a Hubinák. Pre technickú poruchu nebolo live, ale to nemenilo nič na tom, že show bola dobrá ako vždy. Zo začiatku som neveril, že niekto sa podujme splniť ich úlohu promemádovať sa pred nimi a robiť veci, ktoré ich zaujmú. Za odmenu tričko. O chvíľu sa však pred nimi objavovali ľudia s úmyslom ich úlohu splniť a niektorí to zobrali dosť vážne. Najviac sa mi páčilo, keď Hubinák dal tričko človeku, ktorý si priniesol pivo. Jednoducho ho zaujal.

Po skončení sme sa išli ešte pozrieť na nacvičovanie tanca ku klipu Fatboya Slima - Praise You. Ľudia boli skvelí a tancovali s chuťou. Pôvodne som sa chcel zúčastniť, ale časom ma prešla chuť. Neviem či bol ten tanec presne podľa klipu, myslím, že skôr nie. Nevidel som tento tanec celý a ani pred vystúpením Fatboya, tak nechcem kritizovať. V každom prípade super nápad.

Prvý koncert na ktorom som bol, mala na svedomí skupina My toys like me. Vyzerala zaujímavo a tak som sa na ňu celkom tešil. Prvé skladby boli celkom fajn, ale potom som na to už nemal chuť. Zdalo sa mi to nejaké nesúrodé. Možno sa časom zlepšia alebo ja sa ich naučím počúvať. Stačili mi prvé tri skladby.

Celkom fajn koncert mala Jana Kirschner. Videl som ho na obrazovke pred preplnenou Tatra banka arénou. Dobrý nápad to s tou obrazovkou. Počul som svoje obľúbené skladby a málo z albumu Shine, čo sa mi páčilo a tak to bol asi druhý najlepší piatkový koncert.

Po takých menších trabloch s kamarátom vo "veselej nálade" (:-)), som japonských GOCOO videl asi minútu a tá bola celkom dobrá. Počul som, že im počas koncertu vypadla elektrika.
Našli sme sa neskôr s kamarátmi na koncerte Mathewa Herberta a jeho big bandu. Dobrý nástup a výborný hlas objemnejšej černošky pripravil pekný úvod. Bohužial, pekný bol len úvod. Neskôr nejako prišli o šťavu. Repertoár skladieb sa mi na Pohodu vôbec nehodil. Ľudia sa chceli baviť a z tohoto som mal pocit, ako keby hrali pred vyšinutým jazzovým publikom. Vraj bol aj zvuk nejaký zlý, ja som to vtedy nepostrehol, vlastne som tomu nevenoval veľa pozornosti. Zaujala ma až záverečná skladba. Herbert je dosť dobrý hudobník, vypočul by som si ho ešte niekedy. Ale bez big bandu a niekde na menšom jazzovom javisku.

Z Bažant stageu sme šli rýchlo do O2 arény, kde hrali UNKLE. Začiatok sme nestihli, ale to čo sme videli mi stačilo, aby som mal z týchto hudobníkov najkrajší zážitok dňa. UNKLE nemám veľa napočúvaných, poznal som akurát Lonely Soul. Ostatné skladby boli výborné a podľa môjho vkusu. Jediná chybička bola so zvukom, ktorý bol trocha dosť hlasný. Miestami ma boleli uši a zvuk nebol moc čistý. V ich žánri som sa celkom našiel a túto hudbu teda môžem. Jednoducho výborné.

S dobrým dojmom z UNKLE sme šli rovno na piatkového headlinera. Ušli sa nám miesta ďaleko od pódia, čo bolo neskôr výhodou. Skvelý remix Right here, Right now vystriedalo všeličo, okrem dobrej elektronickej hudby. To naozaj Norman Cook nevie zmixovať dve skladby? Páčili sa mi tie animácie za ním, ale hudba bola skutočne dosť zlá. Zhodli sme sa, že niečo také dokáže zahrať DJ na svadbe. Od Normana Cooka, človeka, ktorý vypustil do sveta The Rockafeller Skank som toto teda nečakal. Pokojne mohol pustiť nejaké svoje CD namiesto tohto nešťastia. Ale tancovať sa na to dalo. Trebalo ale na to mať v sebe zopár pív.
Po 15 minútach sme odišli. Cestou ku stanu som ešte ešte počul Fatboya ako púšťa Jump Around od House of Pain (alebo niečo dosť príbuzné). Naozaj zlé. V stane som našťastie jeho hudbu nevnímal a podarilo sa mi celkom dobre sa vyspať.

Sobotné ráno bolo skvelé, počasie bolo naďalej OK a nevyzeralo, že by sa malo prudko zmeniť. Po raňajkách v stane sme šli dokúpiť (niektorí nakúpiť) potraviny do Trenčianskeho Kauflandu. Slnko začalo pripekať a tak bola sprcha fakt dobrá voľba. Síce teplá a so slabým prúdom, ale sprchovali ste sa niekedy za zvuku opery SND a Royal Choral Society, kotrí hrali a spievali Verdiho Va pensiero pár metrov od Vás? Zo sprchy som šiel rovno k javisku, aby som si ich pozrel z blízka. Ale smola, po pár minútach som dostal hypoglykémiu a začal som vidieť veci, ktoré tam ani neboli. Pri sebe som mal len vlhký uterák (0 sacharidových jednotiek a 0. glykemický index), takže som sa dotrepal do stanu a začal jesť každú sladkosť, čo mi padla pod ruku. Rovno som si dal aj obed, takže nič iné ako následnú hyperglykémiu som nečakal.

Siestu som trábil v stane Devín_FM, kde bola nejaká literárna diskusia (Rozhovory o literatúre). Okrem toho, že bola o literatúre, si z nej nič nepamätám. Vlastne som videl, komu patrí ten hlas, ktorý občas počujem pri literárnych kritikách v rádiu Devín. Väčšinou to prepnem na túto stanicu, keď sa už fakt na žiadnej inej rádiostanici nedá nič počúvať. Zabudol som jej meno, ale vidieť ju bol pekný zážitok.
Príjemne sa mi ležalo na koberci. Ani neviem kedy sa relácia skončila, na pódiu boli hudobníci zo skupiny Duo Cordefiato. Hrali hudbu nejakého bulharského skladateľa a potom niečo od Astora Piazzolu. Ich koncert ma prebral, naozaj príjemná až historická hudba.

Na hudbu som ale chuť nemal, tak som šiel do Tatra banka arény, kde bola prednáška z Ligy pre duševné zdravie. Tajne som dúfal, že si ich budem môcť vypočut. Rozprávali psychiater a psychológ o schizofrénií v spojitosti s drogami. Zaujali ma hlavne príbehy ľudí, ktorí boli svojim spôsobom normálni a pomaly sa začali meniť na základe nejakých bizarností - posadnutosť Britney Spears príklad. Podľa nich schizofrénia nie je striktné rozdvojenie osobnosti, ale až rozštiepenie osobnosti na viacero rôznych, ktoré viažu isté spoločné body. Zase moc som sa nad tým nezamýšľal, lebo by som si schizofréniu sám diagnostikoval. Celkom si vystačím s terajšími duševnými problémami. Po skončení som nemal dosť a šiel na ďalšiu diskusiu o vzťahu matky a dieťaťa v prvom roku života. Narušenie tohto vzťahu môže mať vážne dôsledky v neskoršom veku, vraj. Dobré vedieť. Ak budem v budúcnosti na Pohode, rád prídem na podobné diskusie. Po skončení som už mal ale chuť na hudbu. A vtedy začala hrať Para.

Naozaj som nebol na koncerte Pary, kde by nebola dobrá atmosféra. Stále rovnaké pesničky a hádzanie sa do divákov je stále celkom zábavné. V O2 aréne bolo úplne plno. Hrali skvelo, z chuti som si zakričal a zaskákal. Ale mohli by skúsiť aj niečo nové. Aby sa nestali skupinou, ktorá hrá stále to isté, aj keď rovnako dobre, ale ničím neprekvapí.

Po koncerte sme šli pozrieť Václava Havla. Ako sa má a tak. Keď sme prišli pred Tatra banka arénu, ktorá bola úplne natrieskaná, divil som sa čo a koho to vidím na monitore. Hrali Bez ladu a skladu! Vraj prekvapenie pre Havla, ktorý ich má rád. Neviem ako pán ex-prezident, ale ja som bol milo prekvapený. Spomenul som si na ich super koncert na Pohode 2006. Zahrali pár skladieb a potom prišiel Štefan Hríb s Havlom. Začal rozhovor, ale počuť bolo len Hríba. Priblížili sme sa bližšie k monitoru, ale aj tak ho nebolo dobre počuť. Nevydržali sme dlho. Lákadlom bola totiž mrkva v našom stane, na ktorú som sa a iných pozval. Neskôr som sa dozvedel, že zvuk vylepšili a Havla bolo nakoniec počuť a bol to vraj skvelý zážitok.

Nevadí, my sme si v stane dali mrkvu na rôzne spôsoby. Neošúpanú so syrom, neošúpanú so syrom a kokosovým Diskom a panensky neošúpanú. Potom sme uvažovali kam najbližšie a tam sa naše cesty rozchádzali spolu s hudobnými žánrami. Ďalšou skupinou boli Blood Red Shoes. Podľa mňa hrali dobre, ale moc som zas takúto hudbu nemusel. Vraj niečo ako The White Stripes. Odtiaľ som zamieril znova k Tatra banka aréne, kde hrali legendárni The Plastic People of The Universe. Asi nikdy som ich nepočul a priznám sa, že som čakal niečo horšie. Títo muzikanti naozaj vedeli dobre hrať. Bližil sa západ slnka, ochladzovalo sa, tak som si šiel zobrať do stanu niečo teplejšie. Keď som šiel okolo O2 arény, zapáčila sa mi v nej hrajúca hudba, tak som šiel bližšie. Vedel som, že hrá Hexstatic z Ninja Tune. Namiesto plánovaného prechodu som tam zostal až do konca. Po celkom dobrej skladbe prišla ešte lepšia, stretol som kamaráta a tak sme tancovali aj na super remix Smack My Bitch Up od The Prodigy s Beckom, ktorý ku koncu mal asi 200 BPM. Nečakaný skvelý zážitok.

K Bažant stageu prišla skoro celá Pohoda. Začal spievať Richard Müller. Keď som ho prvý krát videl pred mikrofónom, myslel som si, že je opitý a poslali ho na javisko, že nech je sranda. Kamarát mi ale hneď povedal, že trpí psychickou poruchou a berie lieky. Zobral som to na vedomie (viem, čo také lieky človeku robia) a celý koncert som si vychutnal. Naozaj sa mi páčil a mal som z neho zážitok. Nech znalci odpustia, ale fakt som si myslel, že Hiram Bullock, je len nejaký nezaujímavý Američan v teplákoch :-). Čo mi trocha pokazilo dojem koncert, bol výstup Milana Lasicu. Nemal tam čo robiť. Dobrý článok o koncerte vyšiel v SME: http://www.sme.sk/c/3988935/richard-mller-si-pohodu-prilis-neuzil.html .

Ku koncu som už začal cítiť únavu, čo nebolo dobré znamenie, hlavne pred Pendulum DJs. Šiel som ešte pozrieť na Lou Rhodes, na ktorú som sa celý deň tešil. Bohužial únava sa zväčšovala, až som tam skoro odkväcol na lavičke. Zapamätal som si, že mala pekný hlas (šak Lamb) a jej pesničky je dobre počúvať pred 20:00. Škoda, mám z jej koncertu dobrý pocit, ale okrem neho si na nič nepamätám. Cítil som sa veľmi ospalo, pozbieral som nejakú energiu, aby som aspoň došiel k stanu. V tom mi zavolala kamarátka, s ktorou som sa hľadal celý festival. Po pár minútach zlej lokalizácie nás oboch sme sa stretli a dali sme skvelú varenú kukuricu. Počas rozhovoru s ňou a jej kamarátmi som chytil druhý dych. Takže som sa potom mohol smelo predierať pred pódium, kde mala hrať Hiromi.

Celkom rýchlo sa naladili. Okrem tria Hiromi Uehara, Martin Valihora,Tony Grey pribudol gitarista David Fiuczynskim, s ktorým nahrala album Time Control. Skladby na koncerte boli viacmenej z tohto albumu.
Hrali úplne fantasticky. Zvuk bol veľmi dobrý a už od začiatku Hiromi ohúrila diváctvo svojimi rýchlymi prstami. Skladby som si matne pamätal z albumu, ale naozaj len matne. Trocha ma mrzelo, že nezahrali niečo aj z albumu Brain. Jednou z najkrajších častí koncertu bolo sólo Hiromi. Jednoducho geniálne dieťa a zážitkom je, keď okolo vedľa vás stoja ľudia a civia na ňu podobne ako vy. Možno najkrajší zážitok z Pohody.

Po koncerte som sa rýchlo presunul do O2 arény, stihnúť aspoň pár minút z Pendulum DJs. Počul som čo som chcel počuť - drum & bass. Skladby som nepoznal, stačil mi dobrý rytmus, na ktorý sa dá tancovať. V O2 aréne som zostal asi do 5:00 s malou prestávkou na minimal v Devín_FM stane. Toto mám na Pohode rád, keď vo vás zostala nejaká energia, môžete ju vybiť na poriadnom D'n'B. Zaspal som asi na tri hodiny.
Ráno zavolal chalan, ktorý nás doviezol, či môžeme odísť čo najskôr. Pre mňa skvelá správa, vedel som, že už nezaspím a poflakovať sa mi na Pohode už nechcelo. Zbalili sme stany a šli cez celý prebúdzajúci sa a hudbou zničený areál letiska k parkovisku. Nalodili sme sa to auta okolo 10:00 a vyrazili sme. Najprv sme zastali asi po minúte. Nielen my sme sa rozhodli odísť o desiatej. Zrejme sa tak rozhodly všetci a tým sme sa k asi kilometer vzdialenej bránke dostali o 11:30. Neviem, či to tak je každý ročník, no mohlo by sa s tým niečo spraviť. Napríklad púšťať tri pruhy naraz. V aute bola fajn atmosféra, takže čas ubehol rýchlo aj počas cesty domov.

Som rád, že som na tohtoročnej Pohode nakoniec bol. Je to dobrý festival. Každým rokom sa zlepšuje a keď na ňom raz vystúpia Jaga Jazzist a Pat Metheny, lepší ani hádam nebude :-).

Pohoda 2008

2008-07-15T16:42:00.000+02:00

Aj tento rok sa chystám na Pohodu. Aby bola na Pohode pohoda, je dobré si pozrieť program pár dní dopredu a zistiť kedy hrá obľúbená kapela alebo iné hudobné teleso. Obyčajne to dopadne tak, že sa lieta z jedného stage-u na druhý a veľa sa nestihne. Na Pohode hrá dosť dobrých hudobníkov a môže sa stať, že najkrajší hudobný zážitok si namiesto od headlinera odnesiete od nejakej za začiatku nezaujímavej kapely, keď ste sa náhodou postávajúc s kofolou v ruke ocitli na ich koncerte.
Cez to všetko, rád by som si pozrel pre mňa zaujímavých týchto tu:

Sto Múch
Piatok - Bažant stage - 14:00
- skvelí hudobníci s dobrým zmyslom pre humor

Fermata
Piatok - Tatra banka aréna - 14:40
- mám medzery v slovenskej hudbe, mal by som si ísť túto legendu vypočuť

My toys like me
Piatok - O2 aréna - 18:30
- vôbec nepoznám, nechám sa prekvapiť

Jana Kirschner
Piatok - Tatra banka aréna - 19:40

GOCOO
Piatok - Meetoo stage - 21:00
- nedostal som sa na budeníkov YAMATO, tak sa teším na týchto

Matthew Herbert big band
Piatok - Bažant stage - 22:00
- podľa ukážok skladieb z last.fm to môže byť skutočne super zážitok

Veneer
Piatok - Devín_FM - 22:45
- pohodová hudba s Paľom Hubinákom, treba aj vidieť

UNKLE
Piatok - O2 aréna - 23:00
- snáď dobrý a kvalitný trip-hop

Fatboy Slim
Piatok/Sobota - Bažant stage - 00:00
- na jeho hudbe som prežil niekoľko školských výletov a album You've Come a Long Way, Baby, bol asi jeden z prvých albumov elektronickej hudby, ku ktorým som sa dostal

Mr. Oizo
Piatok/Sobota - O2 aréna - 01:00
- Flat Beat rulez

Fabulous Feet
Sobota - Nay tanečný dom - 13:15
- majstrov sveta v stepovaní a ešte k tomu zo Slovenska si nechcem nechať ujsť

Para
Sobota - O2 aréna - 17:00
- na každom z koncertov Pary, kde som bol, bola vždy super atmosféra

Hexstatic
Sobota - O2 aréna - 20:30
- poznám len z ukážok alebo mi už ktosi ich skladby pustil, celkom sa mi zapáčili

Richard Müller
Sobota - Bažant stage - 22:00
- jeho hudbu mám rád a navyše má mať so sebou medzinárodnú kapelu, som zvedavý

Lou Rhodes
Sobota - Meetoo stage - 23:00
- Lamb som začal počúvať len nedávno, no hlas tejto speváčky sa mi ihneď zapáčil

Pendulum DJs & MC Jakes
Sobota/Nedeľa - O2 aréna - 00:30
- mám rád D'n'B a Pendulum celkom môžem, tak dúfam, že sa zahrejem

Hiromi
Sobota/Nedeľa - Meetoo stage - 01:00
- som zvedavý ako sa jej (im) bude hrať na festivale. Jej koncert na BJD je dodnes najlepším koncertom čo som kedy počul a videl

Erik Sumo Band
Sobota/Nedeľa - Tatra banka aréna - 02:00

Workshopy, filmy a diskusie tiež stoja za pozornosť.
http://www.pohodafestival.sk/

LaTeX na blogger-ovi

2008-05-19T20:22:00.000+02:00

Na tejto stránke: http://wolverinex02.googlepages.com/emoticonsforblogger2 som našiel návod ako písať matematické výrazy na tomto blogu.

Test 1:

Test 2:

Test 3:

Test 4:

Test 5:

Test 6: