Skip to main content

Posts

Showing posts from October, 2008

3D matematika

Správne by som mal napísať asi zobrazenie algebraických plôch v troch rozmeroch. Náhodou som si kúpil slovenské GEO (november/2008), tuším, že prvé odkedy vychádza, a bol tám článok o Gaussovi (kúpil som si ho kvôli téme čísla - globalizácia). Ilustrovaný bol krásnymi "figúrami", ktoré sa mi veľmi páčili, tak som si chcel aj ja niečo vytvoriť. Na stránke www.imaginary2008.de je slušný počet odkazov na softvér a potrebnú matematiku. Ako prvý a zatiaľ posledný soft som vyskúšal 3D-XplorMath-J . Zvláda všetko, čo som potreboval. Chcel som vytvoriť bodliak podľa rovnice: x^2 + y^2 + 1000*(x^2 + y^2)*(x^2 + z^2)*(y^2 + z^2) = 1 - výsledný obrázok: Na viac som sa nezmohol. Je to jedna z vecí, ktoré mi pripomínajú, že matematika a umenie nemajú od seba ďaleko. Veľa krásnych obrázkov je v tejto galérií .

The WarCraft retrospective

Pekný dokument o hre WarCraft, s ktorou som strávil pomerne dosť času. Mám na ňu príjemné spomienky. Svojho času mal každý diel prelomovú grafiku a ingame videá, výbornú hudbu a skvelú hrateľnosť. Od WarCraft III som tuším už žiadnu RTS ani nehral a viacmenej ani inú PC hru. Dokument má zhruba pol hodinu a odporúčam pozerať v HD kvalite. Link: http://www.gametrailers.com/player/41870.html

Modra - Pod Peprovcom - Pod Srnčím vrchom - Modra

Od Jeseň v Malých Karpatoch 2008 Moja kondícia je na tom stále horšie, cez týždeň skoro žiaden šport kvôli bolesti v ľavom zápästí. Zatiaľ mi žiaden lekár nepovedal, čo s tým vlastne je, mám vydržať. Nevydržal som však cez nedeľu sedieť doma. Vonku krásne počasie, tak som si vymyslel behanie nad Modrou. Zbalil som aj mamu a jej kamarátku, veci na prezlečenie. Našiel som celkom jednoduchý okruh. Od Modry po modrej cez Štúrovu lavičku k Pod Peprovcom. V lese bolo veľa lístia, pod nohami to šušťalo, inak všade ticho. Trasa mierne stúpa, na záver treba ísť do strmého kopca, to však trvá krátko. Od križovatky modrej s červenou som sa vydal po červenej smerom do Modry. Bola to pohodová časť stále lesom. Potom nasledovala asfaltka, ktorá viedla až do Modry. Odhadom je trasa dlhá asi 7 km. Mojim pomalým tempom som to spravil zhruba do hodiny, s niekoľkými prestávkami na meranie glykémie. Je to celkom dobrá trasa na pravidelné behanie, krásna príroda, pre Modranov len kúsok od domu.

Bratislavský jazzový deň (BJD)

foto Igor Daniš a je odtiaľto Na tohtoročné bratislavské jazzové dni som sa vôbec nechystal. Vedel som o dvoch zaujímavých headlineroch a to o triu bassgitaristov S.M.V. (Stanley Clarke, Marcus Miller, Victor Wooten) a o spevákovi Al Jarreau. Ale keď už, tak určite by som radšej šiel na S.M.V. . Nemal som na lístok peniaze, tak som sa ďalej o jazzáky nezaujímal. Navyše som sa tešil na Noc reklamožrútov , ktorá bola v prvý deň jazzákov. Vo štvrtok večer som našiel na ICQ odkaz - kamarát má voľný lístok, či nechcem ísť. Dlho som nerozmýšľal a napadol ma jediný dobrý plán - od 20:00 na reklamožrútov a nejaký čas pred vystúpením S.M.V. ísť na električku do PKO a chytiť nejaké miesto. Poistil som sa dvoma dobrými ľuďmi, aby mi dali vedieť asi kedy ich vystúpenie začne. Prišiel som asi 20 minút pred začiatkom a navyše som mohol sedieť pri kamarátoch, ktorí mali vedľa volné miesto - zhruba v strede sály. Luxus ako pre VIP. Ich koncert mal byť akýmsi promo k ich novému CD Thunder. Nič som z

Noc reklamožrútov

Prvý raz som bol na reklamožrútoch začiatkom tohto roka a veľmi sa mi to páčilo. Niekomu sa môže zdať choré sedieť v kine a pozerať na stovky reklamných spotov, no pre mňa je dobrá reklama ako malý film a niekedy je v nej viac ako v dvojhodinovom filme. A dobrých reklám tam je celkom dosť. Prišiel som asi 10 minút po začiatku a bol som tam necelé 2,5 hodiny. Potom som sa ponáhľal na jazzové dni, teda deň . Niektoré z reklám, čo sa mi páčili som našiel aj na youtube. Moja pamäť je biedna, takže ozaj len zopár. Navyše sa mozog dobre koncentruje prvých asi 20 minút, takže z tej doby si pamätám najviac. Určite ich však bolo dobrých oveľa viac. Free hug v kine bola iná verzia ako táto, no nenašiel som ju:

Slovensko je asi naozaj bohatá krajina

Bratislava sa pomaly mení na veľmi moderné mesto. Neustála výstavba len potvrdzuje, že peniaze sa tam točia rýchlym tempom. A dosť peňazí tam aj zostáva. Hospodársky rast sa trocha pozastavil, ale stále je pomerne dosť veľký. Ja to vidím skoro všade, kde sa pohybujem. Teda od našej dediny smerom do Bratislavy. Nedávno autobus, ktorým som cestoval, obehlo v Bratislave ferrari. Je to ale predsa len nejaká malá časť Slovenska. Neviem ako sa darí iným krajom. Ale dnes som si všimol niečo, čo ma znova trocha presvedčilo, že naša malá krajina je bohatá. Dnes som bol v našej dedine oberať a ku koncu oberačky sme vykladali veci z traktora. Mne sa dostalo cti zobrať plastovú kanvicu. A do ruky som dostal kanvicu Tupperware . Vtedy som si nejako uvedomil, že keď sa už v traktore na dedine nachádza asi najdrahší americký kuchynský plast (s doživotnou zárukou), tak potom sme na tom asi naozaj dosť dobre.

Zaťal som si do prsta

V duchu "naštiepaj drevo nech nevyhasne", som sa chystal udržiavať oheň pred opekačkou. V tom som dostal akýsi výpadok koordinácie a sekera letela pár milimetrov od cieľa. Zasiahla ukazovák na ľavej ruke. A ako to už býva zvykom, všade plno krvi a zveličovania. Nuž zutekal som do domu a nad vaňou (do ktorej kvapkala krv) som si ranu umyl vo vlažnej vode. Stiahol som si ju leukoplastom a obviazal obväzom. Popritom som zjedol sladkú tyčinku, pretože som mal asi hypoglykémiu, a takmer som omdlel. Nakoniec všetko dobre dopadlo a aj sa opekalo. Odvtedy prešiel asi mesiac a počas hojenia rany som si len tak pre zábavu fotil celý hojaci proces zvonka. Rana sa dobre zahojila, pamiatkou bude malá ryha, ktorá sa už asi nevyhladí do pôvodne dokonalého povrchu môjho ľavého ukazováka. Popritom bolo však celkom zaujímavé zopakovať si proces zrážania krvi a zastavenia krvácania. Po poranení prsta začala celkom húfne tiecť krv. Pravdu povediac, čakal som to. Trafil som sa len do kože a možno

Ľudovít Ódor: Ekonómia z nadhľadu

Najskôr som nechcel o knihách, ktoré som v blízkej minulosti čítal, nič písať, len zverejniť názvy, aby bolo vidno, že viem čítať. Časom mi to nedalo a o niektorých knihách sa oplatí napísať zopár riadkov. Táto je jedna z nich. Ekonómia je pre mňa záhadou a vôbec jej nerozumiem. Ľudia v tieto časy častokrát používajú také termíny z ekonómie a financií, ktorým možno ani sami nerozumejú. Ja im teda vo väčšine nerozumiem a čomu nerozumiem to ma obvykle priťahuje. Túto knižku mi kúpila sestra na narodeniny a na moje želanie. Reklamu na ňu som videl na etrend.sk . Tam sa dá priamo objednať, ale mne sa nechcelo čakať a tak som si ju kúpil v Artfóre (10 % študentská zľava na ISIC, btw). Písaná je veľmi pútavo a vtipne. Je poskladaná z veľa krátkych vačšinou jednostranných textov. Na druhej strane sú skvelé Shooty-ho ilustrácie. Texty sú dosť dobové (nie staré), teda sú tam časti o prechode na euro a viaceré vtedajšie či súčasné ekonomické problémy. Veľmi sa mi páčil štýl písania a druh humo

Sennheiser HD 555

V roku 2006 som bol na výstave High-End pozrieť sa na 6 miliónovú zostavu McIntosh. Pravdupovediac ma to veľmi nebralo. Hralo to síce nádherne, ale čo iné človek môže od takého nadupaného drahého kolosa čakať. Najväčším zážitkom výstavy bolo pre mňa počúvanie hudby na slúchadlách Sennheiser HD 650 , čo je ich najvyšší model. Mal som so sebou svoje CD, takže som počul aj to, čo som dovtedy nepočul a to, čo som dovtedy počul, som počul oveľa lepšie a krajšie. Vtedy som si povedal, že keď budem veľký, kúpim si slúchadlá Sennheiser, trebárs aj 650-ky. Cesta za HD 555 trvala asi 3 roky. Od prvého ročníka na VŠ si so spolužiakom hovoríme, aké si kúpime Sennheisery. Na jar som mal celkom dobrú ponuku objednať elektroniku z USA, asi cez n ľudí, kde n > 3. Najprv som nechcel nič, ani som nemal peniaze. Potom som však dostal výplatu a napadli ma slúchadlá. Nechcel som dať viac ako 3000 Sk, a tak najlepšie vyšli HD 555. Po akýchsi neúspechoch, som sa ani na konci prázdnin slúchadiel nedočkal