Už takmer pol roka (tuším až na 2 výnimky) som sa nezobudil v stredu ráno vo svojej izbe. Tento týždeň som kvôli chorobe zostal doma, aby som sa vyliečil a najedol dobrej domácej stravy, lebo mám nejaké divné trávenie. A tak som sa po včerajšku, ktorý som prežil v horúčke a pri bolestiach brucha, dnes ráno, v stredu, zobudil. Nezobudil ma budík, ani rodičia, ani sestra a ani brechot psa. Zobudil ma Robo Kazík, ako to už len on vie v stredu ráno. Samozrejme prostredníctvom nášho dedinského rozhlasu. Rozospatý som vstal, šiel najskôr do kúpelne, kde som stretol svoju sestru, ktorá odchádzala do práce, a niečo som zanadával, ale určite mi nerozumela, lebo ani ja som si nerozumel. Vtedy som si uvedomil, že som doma a je streda ráno - čas oznamov a ľudovej hudby v rozhlase. Utekal som teda k oknu (cestou som sa potkol o debnu plnú knižiek) a rýchlo som zavrel okno. Hudba utíchla, ale tú melódiu a hlas som už mal v hlave, takže som už ďalej nezaspal. Na druhej strane, táto hudba nie je neja...
"It is a mistake to think you can solve any major problems just with potatoes." Douglas Adams