Zaujalo ma meno autora. Ku Škandinávií prechovávam svoje sympatie a tak som si túto knižku v antikvariáte kúpil. Ani som nevedel o čom je. Až po roku som ju v jeden večer na intráku otvoril a začal čítať.Celý román je o manželskej kríze dvoch úspešných ľudí a je písaný striedavo z pohľadu muža a z pohľadu ženy. Začal sa hádkou a pôsobil na mňa trocha depresívne a tak som knihu po 50. stranách zavrel. Vrátil som sa k nej o ďalšie 4 mesiace.
Nejak som cítil, že ju chcem čítať ďalej. Pamätal som si takmer všetko čo som si pred mesiacmi prečítal, čo sa mi často nestáva. A potom som ju čítal až do konca. Počas tohto obdobia som sám zažil dosť búrlivé obdobie v mojom živote a pochopil som niekoľko dôležitých vecí v medziľudských vzťahoch. A som tomu veľmi rád.
Keď som čítal Christianovu a aj Anninu časť, mal som pocit, že ich oboch chápem. Tým že sami seba hodnotili a pozerali sa na seba a svoju rodinu z tej dobrej aj zlej strany, mi boli obe postavy tak blízke, že som ich príbeh naozaj prežíval. A pôsobili veľmi úprimne a otvorene. Zato ich dialógy medzi sebou a inými ľuďmi boli plné skrytých výčitiek a narážok a často aj nepochopení.
Pre mňa bolo čítanie tejto knihy silným zážitkom. Miestami až nečakane silným.
Uz som sa takmer radoval, ze si cital nieco of Axela Leijonhufvuda, ekonoma z UCLA :)
ReplyDeleteZnie to dobre, zapisujem sa do poradovníka. Tuším mám ešte tvoj Islandský zvon, ktorý som nedočítal. Donesiem ti ho do Kene :)
ReplyDelete