Mesiac mi trvalo kým sa mi podarilo opraviť bicykel. Opravil som jednu časť a druhá bola pokazená a navyše som bol doma len na pár hodín cez víkendy. Našťastie mi pomohol otec a tento týždeň opravil ostatné veci a keď som včera prišiel domov, vymenil som len predné brzdy. Bol som sa previezť do Pezinka a zhodnotil som bicykel ako pojazdný. Dlhšie plánovaná cesta naspať do Viedne na bicykli už bola reálnejšia.
Chcel som vyraziť o 9:00, no vyrazil som až o 12:40. Snívali sa mi kadejaké bujaré sny a nedarilo sa mi z nich vymaniť. Vlastne som vyrazil o 12:25, no medzi Dubovou a Kráľovou som si spomenul, že som si nevzal zámok na bicykel. Tak som sa vrátil. Okrem zámku som mal so sebou asi 4 kg batoh, kde som mal všetky potrebné doklady, potraviny, 2l nápoja a iné potrebné veci.
Cesta do Bratislavy bola v pohode, o hodinu som bol dakde v Rači. Cestou som už mal príznaky hypoglykémie, tak som sa poistil niekoľkými tabletkami hroznového cukru a v Rači som zjedol asi polovicu zásob potravín. Na Google Earth som si deň pred cestou pozrel ako sa dá dostať cez hranice a najlepšie to vyzeralo cez Lafranconi.
Na hranici Berg som bolo okolo 14:00. Tam som sa cítil trocha unavený a často som si robil prestávky s tým, že v Hainburgu si dám veľkú prestávku. Na Dunajskú cyklocestu (Donauweg) som sa dostal hneď z Lafranconi. Je to veľmi dobre značená a udržiavaná trasa. Dunajská cyklocesta vedie od prameňa Dunaja v Donaueschingen v Nemecku, cez Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko, až k ústiu Dunaja do Čierneho mora pri meste Tulcea v Rumunsku. Značená je číslom 6. (zdroj)
Ako som sa tešil, že si v Hainburgu dám pauzu a nejakú zmrzlinu, vyšlo to na nič, pretože som preletel cez mesto a ani som si ho nevšimol. Zrazu som bol preč. Tak som si povedal, že to ešte vydržím a na najbližšej zastávke zastavím.
No zastávka stále nikde, prešiel som cez most a dostal som sa na trasu, ktorá viedla vyschnutým korytom. Tu som zažil asi najväčšiu krízu, pretože som bol hladný - zjedol som, až na hroznový cukor, všetko čo som mal, bol som smädný - vypil som, až na teplých 100 ml vody, všetko čo som mal a ukrutne ma bolela pravá noha. Zastavil som pri stole s lavicami a ležal som tam asi 20 minút a uvažoval čo spravím ďalej.
Rozhodol som sa pokračovať a tak som si ledva obul pravú tenisku a šiel som ďalej. Samozrejme asi 300 m od miesta kde som mal oddych, bol Hof s občerstvením. Dal som si zmrzlinu (obsluhu tam robili Slovenky) a šiel som ďalej. Odtiaľto bolo do Viedne 36,5 km. Že celkom v pohode. No cesta až do Viedne bola takáto:
Stále to isté - cesta, tráva, stromy a sem tam nejakí cyklisti. Šiel som na celkom rýchlom prevode, no bol som prekvapený, keď po vyše polhodine som si prečítal, že ešte 23,5 km. Uvidel som tabuľu - Konditorei a tak som odbočil z cesty a asi 1 km ďalej bola cukráreň. Dal som si zmrzlinu a kúpil vodu. Po tejto pauze som pokračoval po stereotypnej ceste ďalej.
Už som skoro vôbec necítil žiadne bolesti, akurát ma stále viac a viac bolel zadok. Konečne som prišiel k niečomu, čo vyzeralo ako veľká čistiareň odpadových vôd. To už som bezpečne vedel, že som sa dostal do Viedne.
Šiel som po ceste, ktorá mi pripomínala Donauinsel, kam som sa nakoniec aj dostal. Z diaľky som zacítil klobásy a pečené mäso. A to už som začínal byť poriadne hladný. Prechádzal som totiž Grill zónou, kde si ľudia robili grill párty. A nebolo to len pár ľudí, ale celé rodiny s deťmi rozmiestnené asi 2 km popri brehu Dunaja. A tá vôňa ...
Nechcel som sa už zastavovať, nebol som ďaleko od intráku, ale nakoniec som zacítil miernu slabosť a tak som sa zastavil v jednom občerstvení pre cyklistov. Vyzeralo to ako keby to patrilo nejakej rodine a všetci členovia (potetovaní a s riadnou dávkou piercingov) to tam riadili. Okrem občerstvenia tam bola opravovňa a predajňa bicyklov. A tak som si tam dal zmrzlinu. Veľmi sa mi tam páčilo, dúfam, že sa tam ešte niekedy zastavím.
Z diaľky som už videl UNO-City, čo ma spravilo veľmi šťastným, pretože k intráku to bolo už len pár km. Išiel som po ceste tesne pri brehu Dunaja a zbadal som vodného lyžiara a žiaden čln. Už som si začínal myslieť, že mi šibe, no potom som zbadal lano, ktorým bol spojený s nejakým dômyselným navijakom, ktorý ho ťahal. Celkom fajn nápad.
Kúsok ďalej som sa dostal do časti, kde boli samé taverny, kaviarne a vyzeralo to tam ako promenáda pri mori v nejakej južnej krajine. Dokonca aj tá vôňa a atmosféra mi to veľmi pripomínali. Niektoré boli postavené na hladine Dunaja, pretože na brehu už nebolo miesto. Tieto promenády boli na oboch stranách a spojené boli mostom. Nachádzajú sa hneď pri UNO-City.
Aj keď to všetko bolo veľmi pekné, ponáhľal som sa ako som vládal a o 20:15 som bol na izbe. S Google Earth som približne zmeral celú trasu a vyšlo mi to na asi 95 km. Bol som trocha sklamaný, pretože som si myslel, že to bude cez 100 km a trvalo mi skoro 7 hodín. Síce to bola moja prvá cyklotúra tento rok, mohlo to byť ešte o trošku viac. O takých 5 km.
Chcel som vyraziť o 9:00, no vyrazil som až o 12:40. Snívali sa mi kadejaké bujaré sny a nedarilo sa mi z nich vymaniť. Vlastne som vyrazil o 12:25, no medzi Dubovou a Kráľovou som si spomenul, že som si nevzal zámok na bicykel. Tak som sa vrátil. Okrem zámku som mal so sebou asi 4 kg batoh, kde som mal všetky potrebné doklady, potraviny, 2l nápoja a iné potrebné veci.
Cesta do Bratislavy bola v pohode, o hodinu som bol dakde v Rači. Cestou som už mal príznaky hypoglykémie, tak som sa poistil niekoľkými tabletkami hroznového cukru a v Rači som zjedol asi polovicu zásob potravín. Na Google Earth som si deň pred cestou pozrel ako sa dá dostať cez hranice a najlepšie to vyzeralo cez Lafranconi.
 |
| Od MTB: Dubová - Viedeň |
Na hranici Berg som bolo okolo 14:00. Tam som sa cítil trocha unavený a často som si robil prestávky s tým, že v Hainburgu si dám veľkú prestávku. Na Dunajskú cyklocestu (Donauweg) som sa dostal hneď z Lafranconi. Je to veľmi dobre značená a udržiavaná trasa. Dunajská cyklocesta vedie od prameňa Dunaja v Donaueschingen v Nemecku, cez Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko, až k ústiu Dunaja do Čierneho mora pri meste Tulcea v Rumunsku. Značená je číslom 6. (zdroj)
 |
| Od MTB: Dubová - Viedeň |
 |
| Od MTB: Dubová - Viedeň |
Ako som sa tešil, že si v Hainburgu dám pauzu a nejakú zmrzlinu, vyšlo to na nič, pretože som preletel cez mesto a ani som si ho nevšimol. Zrazu som bol preč. Tak som si povedal, že to ešte vydržím a na najbližšej zastávke zastavím.
No zastávka stále nikde, prešiel som cez most a dostal som sa na trasu, ktorá viedla vyschnutým korytom. Tu som zažil asi najväčšiu krízu, pretože som bol hladný - zjedol som, až na hroznový cukor, všetko čo som mal, bol som smädný - vypil som, až na teplých 100 ml vody, všetko čo som mal a ukrutne ma bolela pravá noha. Zastavil som pri stole s lavicami a ležal som tam asi 20 minút a uvažoval čo spravím ďalej.
Rozhodol som sa pokračovať a tak som si ledva obul pravú tenisku a šiel som ďalej. Samozrejme asi 300 m od miesta kde som mal oddych, bol Hof s občerstvením. Dal som si zmrzlinu (obsluhu tam robili Slovenky) a šiel som ďalej. Odtiaľto bolo do Viedne 36,5 km. Že celkom v pohode. No cesta až do Viedne bola takáto:
 |
| Od MTB: Dubová - Viedeň |
Stále to isté - cesta, tráva, stromy a sem tam nejakí cyklisti. Šiel som na celkom rýchlom prevode, no bol som prekvapený, keď po vyše polhodine som si prečítal, že ešte 23,5 km. Uvidel som tabuľu - Konditorei a tak som odbočil z cesty a asi 1 km ďalej bola cukráreň. Dal som si zmrzlinu a kúpil vodu. Po tejto pauze som pokračoval po stereotypnej ceste ďalej.
Už som skoro vôbec necítil žiadne bolesti, akurát ma stále viac a viac bolel zadok. Konečne som prišiel k niečomu, čo vyzeralo ako veľká čistiareň odpadových vôd. To už som bezpečne vedel, že som sa dostal do Viedne.
Šiel som po ceste, ktorá mi pripomínala Donauinsel, kam som sa nakoniec aj dostal. Z diaľky som zacítil klobásy a pečené mäso. A to už som začínal byť poriadne hladný. Prechádzal som totiž Grill zónou, kde si ľudia robili grill párty. A nebolo to len pár ľudí, ale celé rodiny s deťmi rozmiestnené asi 2 km popri brehu Dunaja. A tá vôňa ...
 |
| Od MTB: Dubová - Viedeň |
Nechcel som sa už zastavovať, nebol som ďaleko od intráku, ale nakoniec som zacítil miernu slabosť a tak som sa zastavil v jednom občerstvení pre cyklistov. Vyzeralo to ako keby to patrilo nejakej rodine a všetci členovia (potetovaní a s riadnou dávkou piercingov) to tam riadili. Okrem občerstvenia tam bola opravovňa a predajňa bicyklov. A tak som si tam dal zmrzlinu. Veľmi sa mi tam páčilo, dúfam, že sa tam ešte niekedy zastavím.
 |
| Od MTB: Dubová - Viedeň |
Z diaľky som už videl UNO-City, čo ma spravilo veľmi šťastným, pretože k intráku to bolo už len pár km. Išiel som po ceste tesne pri brehu Dunaja a zbadal som vodného lyžiara a žiaden čln. Už som si začínal myslieť, že mi šibe, no potom som zbadal lano, ktorým bol spojený s nejakým dômyselným navijakom, ktorý ho ťahal. Celkom fajn nápad.
 |
| Od MTB: Dubová - Viedeň |
Kúsok ďalej som sa dostal do časti, kde boli samé taverny, kaviarne a vyzeralo to tam ako promenáda pri mori v nejakej južnej krajine. Dokonca aj tá vôňa a atmosféra mi to veľmi pripomínali. Niektoré boli postavené na hladine Dunaja, pretože na brehu už nebolo miesto. Tieto promenády boli na oboch stranách a spojené boli mostom. Nachádzajú sa hneď pri UNO-City.
 |
| Od MTB: Dubová - Viedeň |
Aj keď to všetko bolo veľmi pekné, ponáhľal som sa ako som vládal a o 20:15 som bol na izbe. S Google Earth som približne zmeral celú trasu a vyšlo mi to na asi 95 km. Bol som trocha sklamaný, pretože som si myslel, že to bude cez 100 km a trvalo mi skoro 7 hodín. Síce to bola moja prvá cyklotúra tento rok, mohlo to byť ešte o trošku viac. O takých 5 km.
 |
| Od MTB: Dubová - Viedeň |
Comments
Post a Comment