Tento nápad o legende menom Kussmaulopulos som dostal spolu s Mirom po jednej z mnohých edukačných besied na zimnom rekondičnom pobyte na Martinských holiach. Myslím, že som ho začal písať ešte na chate, no potom som naň zabudol.
Nedávno som ho však objavil v málo používanom adresári na disku a keď som si ho po roku prečítal, celkom som sa pobavil. Na príspevok do blogu je celkom dlhý, snáď to prípadného a náhodného čitateľa neodradí.
Ťažko povedať, či bude mať aj pokračovanie. Človek nikdy nevie, tak preto 0. diel.
Toto bol hlavný námet:
Kussmaulovo dýchanie (acidózne dýchanie) je abnormálne prehĺbené, ale pravidelné dýchanie. Vyskytuje sa pri metabolickej acidóze, napr. pri diabetickej alebo uremickej kóme. Telo sa vo zvýšenej miere snaží vydychovať CO2, aby sa upravila nízka hodnota pH. (wiki)
Snažili sme sa zitiť, kto bol Kussmaul a keďže sme nemali internet, rozhodli sme sa, že bude Grék a vymysleli sme si vlastnú postavu s nejakým príbehom.
Začiatok
V dávnych časoch ľudia dýchali celkom normálne. Normálne dýchanie sa chápalo presne tak ako dnes, teda nenásilné, prirodzené a pravidelné dýchanie. Rozdiel medzi dnešnými a tými dávnymi časmi bol v tom, že vtedy všetci ľudia dýchali normálne. Akékoľvek iné dýchanie vôbec nepripadalo do úvahy. V starovekom grécku však žil človek, ktorý sa celý svoj život venoval hľadaniu abnormalít. Možno nebyť tohto človeka, dodnes nevieme ako správne miešať horúcu kašu drevenou halúzkou alebo žmurkať na domáce zvieratá striedavo obidvoma očami. Tento príbeh sa však bude uberať iným smerom.
Volal sa Tertantis. Už v detskom veku sa vždy pozastavil nad vecami, ktoré mu boli podozrivo výnimočné. Tertantis však nebol obdarený vôľou zistiť pôvod týchto výnimočných vecí, ako a prečo sa dejú. Namiesto toho bol výborným pozorovateľom a neunikla mu takmer žiadna výnimočnosť v jeho okolí. Boli to aj rôzne výnimočné udalosti, ktoré sa k nemu dostali ústnym podaním. Všetko si dôkladne zaznamenával do knihy a mal v nej dokonalý prehľad. A tak sa raz stalo, že sa mu doniesla správa o mužovi, ktorý dýchal inak ako normálne. Tento muž sa volal Kussmaulopulos.
Tertantis bol práve na rybom trhu, keď sa dopočul o Kussmaulopulosovi. Ľudia vraveli o jeho nezvyčajnom dýchaní s nebývalým zanietením. Meno človeka, ktorý dýcha nenormálne sa šírilo rýchlosťou blesku. Vraj keď dýcha, vie o tom celý Peloponéz, vraveli. Dýcha pravidelne, ale veľmi nezvyčajne. Tertantis dlho nepremýšľal. Rozhodol sa zistiť pravdivosť týchto prapodivných rečí a vydal sa na cestu za tajomným Kussmaulopulosom. Vypátral, že žije v dedine menom Atény, ktorá bola od miesta, kde Tertantis žil, poriadne ďaleko. Pobalil si teda svoje veci a vydal sa na dlhú a nebezpečnú cestu.
Tertantis žil sám, preto mu nerobilo problém odísť tak rýchlo ako sa len dalo. Za pár gréckych peňazí si kúpil osla, na ktorého navešal svoje veci. Vybral si rušnú obchodnú trasu, ktorou cestovali prevažne rybári a ďalší obchodníci s hocičím. Z mesta odišiel za svitania. Na obed navštívil schátralú krčmu neďaleko od cesty a hladný vstúpil dnu. Sadol si za stôl pri ktorom sedelo zopár starých rybárov a jedna mladá žena. Pomaly uchlipkával z rybacej polievky a zrazu si všimol, ako debata pri stole utíchla a oči spolu sediacich sa upierajú iba naňho. Zvedavé zraky ho odmeriavali pár minút až sa ozvala mladá žena starým hlasom.
„Odkiaľ ideš cudzinec? Teba sme tu ešte nevideli.“
„Cestujem z mesta, kde žijem.“
„Obchodník?“ nedala sa odbiť mladá žena prešibanou odpoveďou.
„Idem do Atén. Hľadám človeka, ktorý nedýcha normálne.“
Ak bolo ticho len pri stole, kde sedel Tertantis, teraz už utíchla celá krčma. Dokonca krčmárovi vypadol pohár z ruky, mužovi v rohu zabehol chlebík a začal sa dusiť, dieťa ktoré behalo okolo stola sa potklo a začalo plakať, priviazaný osol vonku zahíkal a letiaci vrabec pred krčmou vrazil do stromu. Strom sa neuhol a vrabec zomrel.
„Počul som o ňom.“ Povedal starší rybár, ktorý sedel o stôl ďalej a zatváril sa veľmi tajomne.
„Jeho dýchanie pripomína dračí dych.“
„Ja som počula, že pripomína raneného osla.“ Vstúpila do debaty mladá žena.
„To nie je pravda! Môjho bratranca synovec má priateľa, ktorý pozná človeka, čo videl Kussmaulopulosov plášť a ten vravel, že dýcha ako vŕzgajúce dvere.“ Obchodník sa tak prezradil a teraz všetci civeli naňho.
„Volá sa Kussmaulopulos? Nie je náhodou rodina s Fediusopolusovcami?“ Rozbehla sa debata.
„Nie je to ten čo rozkrájal bochník chleba päsťou?“
„Určite sa nevolal za slobodna Persepoloidos?“
„To bude určite ten, čo pestuje paradajky na stromoch.“
V krčme sa strhla vrava, až nebolo počuť jediného slova. Možno by sa to skončilo strašnou hádkou alebo bitkou o to, či vôbec Kussmaulopulos dýcha. Tertantis však potreboval ďalšie informácie pre svoju púť a tak zakričal – „Ticho!“ – a v krčme vrava pokračovala ďalej. Nakoniec začal skákať na jednej ruke, ale ani to nepomohlo. Zakričal - „Aha! Zeus!“ V tom celá krčma stíchla a akoby na chvíľu skamenela. Nie že by to dávalo nejaký hlbší zmysel, dôležité bolo, že Tertantis bol teraz v centre pozornosti.
„Potrebujem sa dostať do Atén a každá dobrá informácia o Kussmaulopulosovi sa mi zíde.“
Koniec 0. dielu
Nedávno som ho však objavil v málo používanom adresári na disku a keď som si ho po roku prečítal, celkom som sa pobavil. Na príspevok do blogu je celkom dlhý, snáď to prípadného a náhodného čitateľa neodradí.
Ťažko povedať, či bude mať aj pokračovanie. Človek nikdy nevie, tak preto 0. diel.
Toto bol hlavný námet:
Kussmaulovo dýchanie (acidózne dýchanie) je abnormálne prehĺbené, ale pravidelné dýchanie. Vyskytuje sa pri metabolickej acidóze, napr. pri diabetickej alebo uremickej kóme. Telo sa vo zvýšenej miere snaží vydychovať CO2, aby sa upravila nízka hodnota pH. (wiki)
Snažili sme sa zitiť, kto bol Kussmaul a keďže sme nemali internet, rozhodli sme sa, že bude Grék a vymysleli sme si vlastnú postavu s nejakým príbehom.
Začiatok
V dávnych časoch ľudia dýchali celkom normálne. Normálne dýchanie sa chápalo presne tak ako dnes, teda nenásilné, prirodzené a pravidelné dýchanie. Rozdiel medzi dnešnými a tými dávnymi časmi bol v tom, že vtedy všetci ľudia dýchali normálne. Akékoľvek iné dýchanie vôbec nepripadalo do úvahy. V starovekom grécku však žil človek, ktorý sa celý svoj život venoval hľadaniu abnormalít. Možno nebyť tohto človeka, dodnes nevieme ako správne miešať horúcu kašu drevenou halúzkou alebo žmurkať na domáce zvieratá striedavo obidvoma očami. Tento príbeh sa však bude uberať iným smerom.
Volal sa Tertantis. Už v detskom veku sa vždy pozastavil nad vecami, ktoré mu boli podozrivo výnimočné. Tertantis však nebol obdarený vôľou zistiť pôvod týchto výnimočných vecí, ako a prečo sa dejú. Namiesto toho bol výborným pozorovateľom a neunikla mu takmer žiadna výnimočnosť v jeho okolí. Boli to aj rôzne výnimočné udalosti, ktoré sa k nemu dostali ústnym podaním. Všetko si dôkladne zaznamenával do knihy a mal v nej dokonalý prehľad. A tak sa raz stalo, že sa mu doniesla správa o mužovi, ktorý dýchal inak ako normálne. Tento muž sa volal Kussmaulopulos.
Tertantis bol práve na rybom trhu, keď sa dopočul o Kussmaulopulosovi. Ľudia vraveli o jeho nezvyčajnom dýchaní s nebývalým zanietením. Meno človeka, ktorý dýcha nenormálne sa šírilo rýchlosťou blesku. Vraj keď dýcha, vie o tom celý Peloponéz, vraveli. Dýcha pravidelne, ale veľmi nezvyčajne. Tertantis dlho nepremýšľal. Rozhodol sa zistiť pravdivosť týchto prapodivných rečí a vydal sa na cestu za tajomným Kussmaulopulosom. Vypátral, že žije v dedine menom Atény, ktorá bola od miesta, kde Tertantis žil, poriadne ďaleko. Pobalil si teda svoje veci a vydal sa na dlhú a nebezpečnú cestu.
Tertantis žil sám, preto mu nerobilo problém odísť tak rýchlo ako sa len dalo. Za pár gréckych peňazí si kúpil osla, na ktorého navešal svoje veci. Vybral si rušnú obchodnú trasu, ktorou cestovali prevažne rybári a ďalší obchodníci s hocičím. Z mesta odišiel za svitania. Na obed navštívil schátralú krčmu neďaleko od cesty a hladný vstúpil dnu. Sadol si za stôl pri ktorom sedelo zopár starých rybárov a jedna mladá žena. Pomaly uchlipkával z rybacej polievky a zrazu si všimol, ako debata pri stole utíchla a oči spolu sediacich sa upierajú iba naňho. Zvedavé zraky ho odmeriavali pár minút až sa ozvala mladá žena starým hlasom.
„Odkiaľ ideš cudzinec? Teba sme tu ešte nevideli.“
„Cestujem z mesta, kde žijem.“
„Obchodník?“ nedala sa odbiť mladá žena prešibanou odpoveďou.
„Idem do Atén. Hľadám človeka, ktorý nedýcha normálne.“
Ak bolo ticho len pri stole, kde sedel Tertantis, teraz už utíchla celá krčma. Dokonca krčmárovi vypadol pohár z ruky, mužovi v rohu zabehol chlebík a začal sa dusiť, dieťa ktoré behalo okolo stola sa potklo a začalo plakať, priviazaný osol vonku zahíkal a letiaci vrabec pred krčmou vrazil do stromu. Strom sa neuhol a vrabec zomrel.
„Počul som o ňom.“ Povedal starší rybár, ktorý sedel o stôl ďalej a zatváril sa veľmi tajomne.
„Jeho dýchanie pripomína dračí dych.“
„Ja som počula, že pripomína raneného osla.“ Vstúpila do debaty mladá žena.
„To nie je pravda! Môjho bratranca synovec má priateľa, ktorý pozná človeka, čo videl Kussmaulopulosov plášť a ten vravel, že dýcha ako vŕzgajúce dvere.“ Obchodník sa tak prezradil a teraz všetci civeli naňho.
„Volá sa Kussmaulopulos? Nie je náhodou rodina s Fediusopolusovcami?“ Rozbehla sa debata.
„Nie je to ten čo rozkrájal bochník chleba päsťou?“
„Určite sa nevolal za slobodna Persepoloidos?“
„To bude určite ten, čo pestuje paradajky na stromoch.“
V krčme sa strhla vrava, až nebolo počuť jediného slova. Možno by sa to skončilo strašnou hádkou alebo bitkou o to, či vôbec Kussmaulopulos dýcha. Tertantis však potreboval ďalšie informácie pre svoju púť a tak zakričal – „Ticho!“ – a v krčme vrava pokračovala ďalej. Nakoniec začal skákať na jednej ruke, ale ani to nepomohlo. Zakričal - „Aha! Zeus!“ V tom celá krčma stíchla a akoby na chvíľu skamenela. Nie že by to dávalo nejaký hlbší zmysel, dôležité bolo, že Tertantis bol teraz v centre pozornosti.
„Potrebujem sa dostať do Atén a každá dobrá informácia o Kussmaulopulosovi sa mi zíde.“
Koniec 0. dielu
Pokiaľ viem, tak na jednej ruke sa skákať nedá. Fyziologicky to je takmer nemožné. Dá sa na nej vraj iba HOPSAŤ. M.
ReplyDeletePotreboval by som definíciu skákania vtedy aj dnes, aby som sa ujednotil. No zrejme sa skákanie bežne myslí len s použitím nôh alebo nohy, takže by si mal pravdu. Skákanie však poznáme aj iné, napríklad skákanie do reči, skočiť na pivo atď.
ReplyDeleteJeden z výsledkov zo slex.sk hovorí:
1. skokom prekonať vzdialenosť alebo prekážku a tak sa premiestniť: skočiť do vody, do výšky, skočiť zo stromu
Čo je skok?:
1. pohyb, ktorý vzniká odrazom nôh od zeme: veľký, plavný skok; skok o žrdi, do diaľky, skoky do vody šport. disciplíny; preteky v skokoch
Hopsať som v slovníku nenašiel a neviem ako vyzerá správny tvar. Ale hlavne, že sa rozumieme :-).
V tejto krajine, kde ja žijem a je to teda poriadne ďaleko od Grécka, sa pošepky a s dlaňami pred ústami, nesmelo a bojazlivo povráva, že Kussmaulopulos dýchal viacmenej rachiticky až astmaticky a nosil preto so sebou všade malú uzatvárateľnú fľaštičku. Tejto fľaštičke astmatici vravia v ich žargóne "spútovka", pretože kade chodia, tade kašlú a vykašliavajú veľmi husté, bledozelené a nákazlivé astmatické zhluky slín - astmatické spútum. Preto sa ľudia v v Kussmaulopulosovom širokom okolí jemu vyhýbali, lebo už vtedy im bolo múdrymi mníchmi z kláštorov v Meteore povedané, že sa môžu od neho smrteľne nakaziť. No však nikto mu to nechcel dať tak okato najavo, pretože to bol veľmi milý a príjemný, spoločenský a vzdelaný človek. Ale po tejto dlhotrvajúcej chorobe sa zmenil na nepoznanie - fajčil, pil, znásilňoval a tak sa stal postrachom svojmu okoliu. Odvtedy sa ulice a hlavne uličky stali ľudoprázdnymi.
ReplyDeleteTak sa veru povráva v tejto krajine, kde ja žijem a je to teda poriadne ďaleko od Grécka. M.