Knihu som dostal asi pred rokom a pol od môjho bratranca ako dar k meninám. Povedal som si, že sa nemám kam ponáhľať a prečítam si ju neskôr. A začal som ju teda čítať pred pár týždňami cestou do práce v električke.O Apalačskej ceste - Appalachian trail - som nevedel doteraz vôbec nič. Na začiatku knihy sú o nej základné informácie a tiež ako ju prežiť, resp. ako ju úspešne prešli iní. Bryson ma super zmysel pre humor. Začiatok knihy som čítal vo vlaku a musel som sa nahlas smiať na celé coupé. Hlavne jeho postrehy, keď si človek plánuje cestu a kupuje výbavu. Našiel som tam veľa z mojich vlastných skúseností. Ďalej sa mi už nezdala taká vtipná.
V podstate si ani nespomínam, že by tam Bryson spomínal svoj život, zamestnanie, rodinu a iné veci zo svojho súkromia. Ide o hlavne o Apalačskú cestu.
Bryson si zavolal na trek jeho kamaráta, ktorý pôsobi trocha ako jeho protipól. Vybrali sa spolu na cestu z juhu z Georgie. Napriek odvážnym plánom, prechádzali cestu postupne. Často opisuje krajinu, jej históriu a zásahy človeka - premenu v priebehu niekoľkých desaťročí. Kniha nemá byť sprievodcom, ale príbehom. Nie sú v nej žiadne fotografie, len skice krajiny. Snažil som sa niektoré časti predstavovať, ale moc mi to nešlo. Dával som si dohromady Malé Karpaty a Nízke Tatry. Doteraz nemám dobrú predstavu, ako to na tej ceste vyzerá.
Páčila sa mi úprimnosť s akou je kniha písaná, keďže obaja Bryson a Katz nie sú vyslovene ostrieľaní horali. Na titulke stojí: "Poněkud neuctivá kniha o toulkách americkou divočinou". Celkom ju vystihuje. Dobré čítanie a motivácia ísť niekam na kvalitne dlhý trek.
Comments
Post a Comment