Lukášov nápad ísť tento rok (2013) do Žiarskej doliny sme s Kolom schválili a tak sme veselo rezervovali Žiarsku chatu na 2 predsilvestrovské noci už v novembri.
V piatok večer (27.12.) sme doma nahodili na Toyotu truhlu na lyže a vyrazil som smer Pezinok v sobotu ráno o 7:45. Pozbierali sme sa všetci traja v aute a po krátkej úvahe sme šli na D1 s účelom zastaviť pri vhodnom lyžiarskom stredisku. Lukáš nás naviedol do Zuberca na stredisko Spálená. Snehu bolo však všade pramálo, len na vrcholoch hôr bolo jemne poprášené. Zato krásne svietilo slnko. Veľmi príjemný jarný deň v decembri.
Na parkovisku v Spálenej veľmi fúkalo a celkom rýchlo nás opustila predstava si zalyžovať. Jednak všade veľa ľudí, mokrý sneh a ten vietor. A ja by som sa ešte musel komplet prezliecť lebo som šoféroval v civile. Tak sme sa šli radšej iba najesť do Oravskej izby do Zuberca za pár €€.
Ďalej sme pokračovali až do Žiaru, resp. až kam nás cesta pustí. Pustila nás po posledné parkovisko, ale Kolo si tam našťastie všimol, že parkovať sa tam cez noc NESMIE. Vraj kradnú kolesá. Otočili sme sa a zaparkovali v Chate Kožiar, kde bolo platené parkovisko. Zaplatili sme ho na 2 noci.
Obavy, že pôjdeme hore na chatu v lyžiarkach sa nenaplnili a už po pár metroch sme mohli obuť pásy a šlapať hore s lyžami. Na chatu sme prišli za tmy okolo 17-tej. Dostali sme fajn izbu s troma posteľami a dokúpili polpenzie. S terénom sme sa začali zoznamovať už v ten večer s pomocou mapy a okolitých fotografií rozvešaných na stenách po chate. Po úvahách kam zajtra, padol variant so Smutným sedlom s ďalším možným výstupom v okolí. Čakali sme ako Česi vyhrajú hokej do 20 rokov a šli spať. Ja som zalomil veľmi skoro.
Budík na siedmu a okolo ôsmej sme šlapali hore na Terasy. Zimný chodník bol vyšlapaný a zľadovatelý, takže som sa často šmýkal dole. Mal som pocit, že tú trasu robím 2x. Kolo a Lukáš si dali mačky na lyže. Po nejakom čase bolo treba odbočiť doľava od chodníka, inak by nás cesta zaviedla na Žiarske sedlo. Kolo a Lukáš to strihli cez kosodrevinu a tak sme sa predierali konármi a hlbším snehom. Moje prvé hypo.
Ďalej sme pokračovali traverzom pod sedlo. Na naše prekvapenie celkom dosť snehu. Kým som sa tam došúchal s napoly odlepeným pásom na pravej lyži, Kolo už bol hore na sedle. Lukáš sa dostal do sedla asi keď som bol ja v polovici sedla a vtedy som to aj vzdal lebo sa mi to na pásoch dosť šmýkalo. Dal som lyže a zlyžoval dolu. Kolo medzičasom sedlo zlyžoval a že on ide hore ešte raz, ale tentokrát len v lyžiarkach s lyžami na batohu. Tak som ho nasledoval v jeho stopách a dostal som sa hore ako po schodoch.
Dobrý zjazd, ale krátky. Po potravinovej pauze ktosi vybral náš ďalší cieľ - Hrubá kopa (2166 m). Pred nami šlo hore už niekoľko ľudí a snehu vyzeralo byť v týchto výškach celkom dosť. Otázne zostávalo ako strmé je to hore do sedla. Kolo šiel prvý a robil stopu, potom ja a Lukáš.
Neskôr sme sa s Lukášom vymenili. Kolo a Lukáš mali čakany a ja paličky. Sklon sa zvyšoval a dávali sme častejšie pauzy. O chvíľu pozeráme s Lukášom na Kola ktorý sa tam rozčapil v strmom svahu ako žaba. Vyzeralo to z nášho pohľadu, že sa tam Kolo zabáva a vysekáva schody. Až neskôr sme zistili, že sa skoro zošuchol dole a vysel len na čakane. Pomaly sme šliapali hore, teraz už aj štvornožky. Nedalo mi nebilancovať v tomto strmom svahu, že ako sa tam udržať alebo zachrániť v prípade, že zle stúpim, šmykne sa mi lyžiarka alebo sa zle chytím. Vyšlo mi že nijako. Ak sa to stane tak letím dole. A ak budem mať šťastie a nenaberiem pri páde skalu tak sa zastavím dakde ďalej pod sedlom. Jednoducho bolo treba ísť len hore a to sme aj spravili. Pekné farebné výhľady z Hrubej kopy ma očarili, až keď som si ich doma pozeral na počítači.
Na vrchole trocha fúkalo, stretli sme tam českú skialpovú skupinku. Dačo sme pojedli, dali lyže a s obavami sme sa spustili nižšie. Kolo spravil zopár rýchlych oblúkov, ja som sa zošúchaval ako dedko. Najprv mi to tak naozaj pripadalo, až do momentu, keď som zistil že aj iní to tak robia. Skrátka svah bol naozaj dosť strmý a nie každý mal vôľu a silu to zlyžovať. Stačí jeden zlý obrat a človek končí na skale. Až v druhej polovici som bol viac odvážny a zlyžoval som to až dole svojim štýlom. Pod sedlom sme stretli dvoch týpkov z Košíc, ktorí sa len vtedy (bolo asi 14:00) rozhodli ísť hore na kopu. Good luck.
Nejako sme zlyžovali medzi kosodrevinami až ku chate. Snažili sme sa spraviť túru do zvečerenia a to sa nám aj podarilo. Otázkou bolo, že čo teraz o tretej, do večere bolo ďaleko. Nakoniec sme robili všetko veľmi pomaly a k svalom sme sa správali veľmi šetrne. Po večeri film - Jak vytrhnou velrybě stoličku. Plán na zajtra bol Žiarske sedlo a odchod domov.
Ráno sme upratali izbu, odovzdali kľúče. Veci, ktoré sme nepotrebovali na túre, sme si mohli odložiť na chate a vziať potom cestou dole z chaty. Šliapali sme po rovnakom chodníku ako včera ale tento krát až pod Žiarske sedlo. Ja som išiel prvú časť bez pásov kvôli zlým skúsenostiam zo včerajška. Dnes to bola pohodová túra. Pomaly sme naberali výšku a aj snehu pribúdalo. Počasie bolo opäť krásne slnečné. To však nestačilo Kolovi ani Lukášovi a tak sa vybrali na vrchol Plačlivô (2125 m). Ja som mal celkom dosť a pokračoval som do Žiarskeho sedla.
Odtiaľ som pozoroval ich výstup až pod vrchol.
Spravil som si tam mini-hrebeňovku smerom na Smrek, aby som sa trocha zahrial a potom som zlyžoval o kúsok nižsie. A potom ešte nižsie, lebo tam fúkalo. Čakal som na tých dvoch pri kameni v závetrí, kedy sa objavia na svahu.
Obaja vrchol dobili, zlyžovali a všetci traja sme sa stretli neskôr pri kameni.
Opäť nás čakal zjazd pomedzi skaly a kosodreviny až ku chate. Tam sme si vzali naše odložené veci, zbalili sa a šli rovno na lyžiach ku autu. Na chate už v tom čase bolo dosť ľudí a tuším ešte viac sa ich vydalo smerom hore. Dole to bol slalom medzi živými kolíkmi.
Auto sme našli a dali si obed na Chate Kožiar. Potom už len cez Donovaly po R1 smerom domov. Vybaliť a spať.
Lukas also wrote about this ski tour on his blog in English: http://lukasov.blogspot.se/2014/01/ski-mountaineering-in-ziarska-dolina.html
Poznámka 1: Ďakujem Veronike za malú, ale podstanú opravu.
Poznámka 2: Ďakujem Veronike za opravu Poznámky 1 o oprave.
V piatok večer (27.12.) sme doma nahodili na Toyotu truhlu na lyže a vyrazil som smer Pezinok v sobotu ráno o 7:45. Pozbierali sme sa všetci traja v aute a po krátkej úvahe sme šli na D1 s účelom zastaviť pri vhodnom lyžiarskom stredisku. Lukáš nás naviedol do Zuberca na stredisko Spálená. Snehu bolo však všade pramálo, len na vrcholoch hôr bolo jemne poprášené. Zato krásne svietilo slnko. Veľmi príjemný jarný deň v decembri.
Na parkovisku v Spálenej veľmi fúkalo a celkom rýchlo nás opustila predstava si zalyžovať. Jednak všade veľa ľudí, mokrý sneh a ten vietor. A ja by som sa ešte musel komplet prezliecť lebo som šoféroval v civile. Tak sme sa šli radšej iba najesť do Oravskej izby do Zuberca za pár €€.
Ďalej sme pokračovali až do Žiaru, resp. až kam nás cesta pustí. Pustila nás po posledné parkovisko, ale Kolo si tam našťastie všimol, že parkovať sa tam cez noc NESMIE. Vraj kradnú kolesá. Otočili sme sa a zaparkovali v Chate Kožiar, kde bolo platené parkovisko. Zaplatili sme ho na 2 noci.
Obavy, že pôjdeme hore na chatu v lyžiarkach sa nenaplnili a už po pár metroch sme mohli obuť pásy a šlapať hore s lyžami. Na chatu sme prišli za tmy okolo 17-tej. Dostali sme fajn izbu s troma posteľami a dokúpili polpenzie. S terénom sme sa začali zoznamovať už v ten večer s pomocou mapy a okolitých fotografií rozvešaných na stenách po chate. Po úvahách kam zajtra, padol variant so Smutným sedlom s ďalším možným výstupom v okolí. Čakali sme ako Česi vyhrajú hokej do 20 rokov a šli spať. Ja som zalomil veľmi skoro.
Budík na siedmu a okolo ôsmej sme šlapali hore na Terasy. Zimný chodník bol vyšlapaný a zľadovatelý, takže som sa často šmýkal dole. Mal som pocit, že tú trasu robím 2x. Kolo a Lukáš si dali mačky na lyže. Po nejakom čase bolo treba odbočiť doľava od chodníka, inak by nás cesta zaviedla na Žiarske sedlo. Kolo a Lukáš to strihli cez kosodrevinu a tak sme sa predierali konármi a hlbším snehom. Moje prvé hypo.
Fotil Kolo
Fotil Lukáš
Hore v sedle fúkalo tak sme sa tam dlho nezdržali.
Fotil Lukáš
Nejako sme zlyžovali medzi kosodrevinami až ku chate. Snažili sme sa spraviť túru do zvečerenia a to sa nám aj podarilo. Otázkou bolo, že čo teraz o tretej, do večere bolo ďaleko. Nakoniec sme robili všetko veľmi pomaly a k svalom sme sa správali veľmi šetrne. Po večeri film - Jak vytrhnou velrybě stoličku. Plán na zajtra bol Žiarske sedlo a odchod domov.
Ráno sme upratali izbu, odovzdali kľúče. Veci, ktoré sme nepotrebovali na túre, sme si mohli odložiť na chate a vziať potom cestou dole z chaty. Šliapali sme po rovnakom chodníku ako včera ale tento krát až pod Žiarske sedlo. Ja som išiel prvú časť bez pásov kvôli zlým skúsenostiam zo včerajška. Dnes to bola pohodová túra. Pomaly sme naberali výšku a aj snehu pribúdalo. Počasie bolo opäť krásne slnečné. To však nestačilo Kolovi ani Lukášovi a tak sa vybrali na vrchol Plačlivô (2125 m). Ja som mal celkom dosť a pokračoval som do Žiarskeho sedla.
Fotil Lukáš
Obaja vrchol dobili, zlyžovali a všetci traja sme sa stretli neskôr pri kameni.
Fotil Lukáš
Opäť nás čakal zjazd pomedzi skaly a kosodreviny až ku chate. Tam sme si vzali naše odložené veci, zbalili sa a šli rovno na lyžiach ku autu. Na chate už v tom čase bolo dosť ľudí a tuším ešte viac sa ich vydalo smerom hore. Dole to bol slalom medzi živými kolíkmi.
Fotil Kolo
Auto sme našli a dali si obed na Chate Kožiar. Potom už len cez Donovaly po R1 smerom domov. Vybaliť a spať.
Lukas also wrote about this ski tour on his blog in English: http://lukasov.blogspot.se/2014/01/ski-mountaineering-in-ziarska-dolina.html
Poznámka 1: Ďakujem Veronike za malú, ale podstanú opravu.
Poznámka 2: Ďakujem Veronike za opravu Poznámky 1 o oprave.
Comments
Post a Comment