Skip to main content

Roberto Saviano: Gomora

Knihu som si kúpil na druhý deň ako som sa vrátil z Talianska. Na Neapolskom letisku si ju kúpil kamarát v originálnom jazyku a počas dovolenky sme sa o nej rozprávali. Chcel som ju prečítať ešte kým mám nejaké čerstvejšie spomienky na Neapol a jeho okolie. Začal som ju čítať asi 18.11. a dokončil dnes 19.1. a znova z veľkej časti počas cestovania autobusom.

Čakal som román, ako sa autor infiltruje do neapolskej mafie a kniha bude vlastne nejakým zobrazením vnútorného života kamorry, jej obchodov a prepojenia s talianskou spoločnosťou a ďalším zvyškom sveta.
Kniha sa tak aj skutočne začína, to je dosť pútavá časť, ale asi v tretej kapitole sa z toho stane len kopec mien a názvov, v ktorých som sa strácal a zapamätal som si z celej knihy aj tak asi dve mená. Ak sa v tom človek chce vyznať, treba to prečítať pozorne asi viackrát.

Nedá si nevšimnúť veľa gramatických chýb v preklade, ako keby to po prvom preklade nikto nekontroloval. Ale nie je to zase až také zlé, len si treba občas domyslieť vety. Trochu mi vadilo podľa mňa zbytočné filozofovanie a nejaké pokusy o opísanie atmosféry alebo osôb. Nie vždy to bolo presvedčivé. Zato niektoré udalosti, hlavne tie brutálnejšie, som si vedel dobre predstaviť. Niekedy boli napísané ako policajný záznam autor často používa fakty, čo len pridáva na vierohodnosti. Sú tam aj udalosti, kde autor ide na miesto činu ako keby spolu s políciou.

Páčilo sa mi ako je mafia zapletená do ekonomiky a ako získava peniaze a ľudí. Ako ovláda trh s oblečením, drogami, odpadom, ... . Akú úlohu hrá viera v mafií. Nečítal som podobnú knihu, tak ju nemám s čím porovnávať. Ako nedostatok považujem veľmi zvláštne rozčlenenie knihy, ako keby nemala nejakú pevnú dejovú súvislosť. Dobré na knihe je, že si čitateľ dokáže aspoň trocha utvoriť predstavu o kamorre a iných mafiánskych klanoch z možno nového pohľadu. Mne sa páčilo, že som v knihe našiel dôvod prečo ľudia chcú patriť do takej ilegálnej veľkej organizácie ako mafia.

Comments

Popular posts from this blog

Our Wedding

“When you realize you want to spend the rest of your life with somebody, you want the rest of your life to start as soon as possible.”  When Harry Met Sally... (1989) In the midst of a global pandemic, when the future was so uncertain, we knew that it wouldn’t be a traditional wedding.  Our wedding planning all started months ago in our small Upper West Side studio apartment. We began planning our wedding together the day after we got engaged (but if you know anything about Mia, you would know that she had really been planning her wedding day since she was a little girl). Without all the answers and with a lot of moments of “wait..., what!?”, we began planning the day that would mark the beginning of our lives together. And like in the movie quote, we both agreed that we wanted that day to start as soon as possible, before the situation with COVID-19 in New York, and in the world, got worse. Truth be told, the process was anything other than what we expected wedding planning w...

... Shenandoah River

“Almost heaven, West Virginia Blue Ridge Mountains, Shenandoah River”   John Denver: Take Me Home, Country Roads Shenandoah National Park is relatively close to NYC. It was May and we already knew that we were moving to Boston at the beginning of June. We only had a couple of weeks to visit this park by car since the distance from Boston would be too ... distant. Sure, there was a lot to pack and do but the mountains simply couldn’t wait. We hit the road early in the morning on May 22nd. The visit of West Virginia was not optional. We made a stop at Harpers Ferry.  We had dinner at a restaurant along the river and of course we made a quick stop at the Appalachian Trail Visitor Center (unfortunately it was closed due to COVID). Harpers Ferry was a beautiful quintessential small town with historical landmarks. At the end of the day we built our tent in Low-Water Bridge Campground . The Shenandoah river was flowing right next to our tent but we were so tired that we did not end...

Bialetti Moka Express

Nie že by som bol veľký milovník kávy, ale mám ju rád. Resp. stále sa ju učím piť spôsobom, aby som nebol na nej závislý a aby káva mi chutila ako nápoj. Našťastie viem, že je to možné. V byte máme stroj Braun na prekvapkávanú kávu cez papierový filter a po pár mesiacoch používania som zistil, že mi tá káva z neho vôbec nechutí. Vyriešil som to pridaním mlieka (laktosefrei) alebo umelým sladidlom. Doma na Slovensku máme jednoduchú malú espresso mašinku a pri troche neskromnosti poviem, že s ňou viem spraviť celkom dobrú kávu na nedeľné poobedie. Dobré espresso je ale dosť drahá záležitosť a preto som občas nejak pretrpel tú šálku kávy, ktorú som preplnil umelými sladidlami. Minulý týždeň som si povedal, že umelých sladidiel mám dosť. Nerobia dobrotu môjmu tráviacemu traktu. A hneď nato mi došlo, že budem musieť vyriešiť prípravu kávy tak, aby mi chutila bez prísad. Narazil som na dobrý blog Viktora Klima (aj a hlavne o káve ). A narazil som naňho tak, že som zadal do Google výraz - ko...