Túto knihu (okrem iného) nám na prednáške predstavil jeden skvelý kardiológ. Nikto z obecenstva (ja a spolužiak) o tejto knihe nepočul a vraj bola svojho času veľmi populárna. Až včera vo vlaku som sa dozvedel, že je to kniha pre ženy.
Tak som ju začal zháňať, ale spolužiak bol nakoniec úspešnejší a našiel ju v antikvariáte v Bratislave. Požičal mi ju a tak som sa ju chystal čítať. Zobral som si ju do Talianska, kde so mnou cestovala asi všade a tam som ju tuším prvý alebo druhý krát otvoril. Ale nie na dlho a tak potom ďalší mesiac ležala u mňa v izbe.
Napriek tomu ako som ju niekoľko krát začal čítať nechcelo sa mi prestať a stále ma zaujímalo ako to pôjde ďalej. Vajce a ja je celkom úprimným autobiografickým dielom a veľkou dávkou humoru. Čítal som ju nakoniec zase počas jazdy autobusom do a zo školy a niekedy som sa musel nahlas zasmiať. Toto mi zostalo ešte v pamäti a teraz odpisujem z knihy:
"Ale ženy ju nemajú v láske (Mary), lebo raz, keď načapala svojo starého so slúžkou, zapichla mu vidly do zadku tak hlboko, že museli zavolať doktora, aby ich vybral. Mary povedala, že aspoň to jej starého poučí, a ono ho to i poučilo, lebo z pichnutia ochrnul a umrel. Mary to hrozne dojalo, ale vyhlásila, že by to urobila zase, keby sa to opakovalo."
Príbeh je autorkin život od detstva, dospievania a ako sa vydala a odišla z mesta na druhý koniec krajiny, do hôr chovať na farmu sliepky. Stále sa objavuje protiklad mesto-vidiek a často z toho pochádza aj humor. Veľakrát som si pri čítaní knihy spomenul na moje detstvo na dedine a brigádu na farme vo Švajčiarsku. Veľa postáv z knihy by som ľahko priradil k niektorým ľuďom z môjho okolia alebo mojim známym. Je skutočne vidno, že autorka všetko prežila na vlastnej koži, hlavne ak čitateľ trocha pozná život na dedine alebo v horách.
A asi preto mala alebo má táto kniha taký úspech. Je to len vyrozprávaný jeden príbeh, ale vynikajúcim pútavým a vtipným štýlom. Hlavne žiadne zveličovania alebo neuveriteľné situácie.
Je to dobrá kniha, oplatí sa ju prečítať.
Tak som ju začal zháňať, ale spolužiak bol nakoniec úspešnejší a našiel ju v antikvariáte v Bratislave. Požičal mi ju a tak som sa ju chystal čítať. Zobral som si ju do Talianska, kde so mnou cestovala asi všade a tam som ju tuším prvý alebo druhý krát otvoril. Ale nie na dlho a tak potom ďalší mesiac ležala u mňa v izbe.
Napriek tomu ako som ju niekoľko krát začal čítať nechcelo sa mi prestať a stále ma zaujímalo ako to pôjde ďalej. Vajce a ja je celkom úprimným autobiografickým dielom a veľkou dávkou humoru. Čítal som ju nakoniec zase počas jazdy autobusom do a zo školy a niekedy som sa musel nahlas zasmiať. Toto mi zostalo ešte v pamäti a teraz odpisujem z knihy:
"Ale ženy ju nemajú v láske (Mary), lebo raz, keď načapala svojo starého so slúžkou, zapichla mu vidly do zadku tak hlboko, že museli zavolať doktora, aby ich vybral. Mary povedala, že aspoň to jej starého poučí, a ono ho to i poučilo, lebo z pichnutia ochrnul a umrel. Mary to hrozne dojalo, ale vyhlásila, že by to urobila zase, keby sa to opakovalo."
Príbeh je autorkin život od detstva, dospievania a ako sa vydala a odišla z mesta na druhý koniec krajiny, do hôr chovať na farmu sliepky. Stále sa objavuje protiklad mesto-vidiek a často z toho pochádza aj humor. Veľakrát som si pri čítaní knihy spomenul na moje detstvo na dedine a brigádu na farme vo Švajčiarsku. Veľa postáv z knihy by som ľahko priradil k niektorým ľuďom z môjho okolia alebo mojim známym. Je skutočne vidno, že autorka všetko prežila na vlastnej koži, hlavne ak čitateľ trocha pozná život na dedine alebo v horách.
A asi preto mala alebo má táto kniha taký úspech. Je to len vyrozprávaný jeden príbeh, ale vynikajúcim pútavým a vtipným štýlom. Hlavne žiadne zveličovania alebo neuveriteľné situácie.
Je to dobrá kniha, oplatí sa ju prečítať.
Mne osobne sa ešte viac páči "Čo život dal a vzal".
ReplyDeleteBetka Mc Donaldová spolu s Jamesom Herriotom sú autori, ktorých knihy mi vždy zlepšia náladu. Vyhovuje mi ich humor a láskavé nazeranie na rôzne ľudské charaktery.