Cyklotúra: Dubová - Smolenice - Záruby (sedlo) - Plavecký Peter - Pernek - Baba (sedlo) - Pezinok - Dubová
Na túto túru som sa vydal v pondelok (18.8.) o 14:41. Bolo krásne počasie, ideálne na bicykel. Potreboval som byť na bicykli dlhšiu dobu, tak som sa rozhodol ísť niekam ďalej a cesta mala viesť aj lesom. Šiel som dosť naľahko. So sebou som mal fľašu s vodou, mobil, hroznový cukor, fotoaparát, inzulínové pero a 100 Sk.
Vidal som sa smerom na Smolenice po hlavnej. Túto cestu dobre poznám, tak som ju šiel celkom pohodovo rýchlo bez zastávky. Šetril som sa Čertov žľab. Vedie cez Častú, Doľany, Horné a Dolné Orešany a Smolenice.
V centre Smoleníc (225 m n. m.) som z hlavnej prešiel na modrú značku smerom k zámku. V zámockom parku som si dal chvíľu prestávku, zjedol trocha hroznového cukru a zapil vodou.
Nasledovala najťažšia časť celej trasy smerom na Čertov žľab (555 m n. m.). Túto cestu som väčšinou peši absolvoval opačným smerom. Pokračoval som po modrej. Prvých pár desiatok metrov som vyšiel na bicykli, predbehol som dievča tlačiac bicykel spoločným smerom, že jaký som ja cyklista. Potom som, vypľúvajúc dušu, radšej zosadol, že taký som ja cyklista. Ďalšiu tretinu cesty na žľab som sa pešo trocha vydýchal. Po dažďami zmytej strmej ceste nasledovala širšia a miernejšia cesta. Nasadol som na bicykel a k Čertovmu žľabu som po miernejšom stúpaní šiel po relatívnej rovine. Nebyť mojej vyčerpanosti a pomalosti, mohol to byť osviežujúci rýchly úsek cez pekný les.
Chvíľu som sa rozdýchal a pre istotu znova zjedol trocha hroznového cukru. Z Čertového žľabu na sedlo pod Zárubami je to podľa značky 12 minút. Keď som tu bol naposledy, tak mi to pešo trvalo asi 4 minúty. Tentoraz mi to s bicyklom trvalo 22 minút. Po prvých metroch som dostal predné koleso do vzduchu a odvtedy som bicykel tlačil. Neviem či som mal hypoglykémiu, ale mal som nejakú krízu. Dokonca som sa pristihol ako stojím a asi 15 sekúnd nedýcham. Pomaly som sa predral až na sedlo (625 m n. m.), čo bolo najvyššie miesto kam som sa počas cyklotúry dostal. Zjazd zo sedla bol rýchly. Zo začiatku bol chodník dosť úzky a obrastený vysokými zelinami. Kúsok od sedla bol vyvrátený strom, ktorý bolo treba obísť.
Stále po modrej som sa dostal na asfaltku až k rázcestiu. Najprv som mal v pláne ísť do Plaveckého Mikuláša po modrej. Pohľad na terén ma presvedčil, aby som zvolil inú trasu. Začínal sa cez les prudko do kopca a nemal som chuť ísť do stúpania. Navyše som bol mokrý a studený pot počas zjazdu mi spôsoboval zimomriavky, potreboval som cestu na slnku. Vrátil som sa k rázcestiu a šiel po žltej k vodnej nádrži Buková.
Chvíľu som pobudol na slnku. Začal som byť hladný, tak som sa vydal po hlavnej do Plaveckého Petra. Potraviny som stihol akurát o 17:30, kedy je zatvárací čas. Kúpil som si vodu, 2 Croissanty a Horalku. Prestieranie som si spravil asi 10 m od obchodu pri kostole. Slnko sa pomaly blížilo k obzoru, takže som sa nezdržal dlho a ďalšiu zastávku som si naplánoval až v Perneku.
Cesty na Záhorí boli vo veľmi dobrom stave, bicyklovalo sa po nich skvelo. Viacmenej stále rovinka.
Okolo Rohožníka som prekonal a vlastne prekonával krízu až do Perneku. Mal som sto chutí zavolať si taxík. Nemal som dobrú predstavu ako ďaleko je Pernek, takže som ho čakal za každou pahorkatinou a stále nič.
Zastavil som sa v Plaveckom Podhradí, aby som sa obzrel na Plavecký hrad z druhej strany. Doteraz som ho videl len zo strany Malých Karpát.
Vysoká z "druhej strany" vyzerala tiež veľmi pekne.
Do Perneku (278 m n. m.) som dorazil až pri západe slnka. Potreboval som si trocha oddýchnuť. Netušil som, ako sa dostanem na Babu. Neveril som, že to vyšľapem a ísť pešo je to nadlho. V miestnej krčme som si dal malé pivo a podľa tety šenkárky "také syrové", čo bolo niečo ako syrová žemľa. Slnko už naozaj zapadalo a bolo treba ísť. Od začiatku stúpania som nahodil druhý najľahší prevod a neviem ako, podarilo sa mi s týmto prevodom vyjsť až do Sedla Baba (527 m n. m.). Vo foťáku mi došli batérie, tak som neodfotil nádherný západ slnka. Dal som si čaj (1 dcl 18 Sk), čakal som kým vychladne a kým sa superbikeri pustia dole ešte predo mnou. Začalo byť dosť chladno a pri zjazde dole to bolo o to horšie. Pri Pezinku sa mi naskytol krásny pohľad na východ mesiaca. Západ slnka a východ mesiaca v priebehu 20 min., cool.
Viditeľnosť nebola najlepšia, ale aspoň mesiac bol v splne. Od Baby som bez prestávky bicykloval až domov. Vtedy som mal toho už celkom dosť. Hlavne ma bolel zadok a triesla od sedadla.
Domov som prišiel o 21:10. Celú trasu som zmeral pomocou Google Earth. Vyšlo mi to na nejakých 88,4 km. Odchýlka je odhadom 4 km. Celkový čas - 6:30, bez prestávok asi 5:15. Z toho priemerná rýchlosť - 16,8 km/h.
Vidal som sa smerom na Smolenice po hlavnej. Túto cestu dobre poznám, tak som ju šiel celkom pohodovo rýchlo bez zastávky. Šetril som sa Čertov žľab. Vedie cez Častú, Doľany, Horné a Dolné Orešany a Smolenice.
V centre Smoleníc (225 m n. m.) som z hlavnej prešiel na modrú značku smerom k zámku. V zámockom parku som si dal chvíľu prestávku, zjedol trocha hroznového cukru a zapil vodou.
Nasledovala najťažšia časť celej trasy smerom na Čertov žľab (555 m n. m.). Túto cestu som väčšinou peši absolvoval opačným smerom. Pokračoval som po modrej. Prvých pár desiatok metrov som vyšiel na bicykli, predbehol som dievča tlačiac bicykel spoločným smerom, že jaký som ja cyklista. Potom som, vypľúvajúc dušu, radšej zosadol, že taký som ja cyklista. Ďalšiu tretinu cesty na žľab som sa pešo trocha vydýchal. Po dažďami zmytej strmej ceste nasledovala širšia a miernejšia cesta. Nasadol som na bicykel a k Čertovmu žľabu som po miernejšom stúpaní šiel po relatívnej rovine. Nebyť mojej vyčerpanosti a pomalosti, mohol to byť osviežujúci rýchly úsek cez pekný les.
Chvíľu som sa rozdýchal a pre istotu znova zjedol trocha hroznového cukru. Z Čertového žľabu na sedlo pod Zárubami je to podľa značky 12 minút. Keď som tu bol naposledy, tak mi to pešo trvalo asi 4 minúty. Tentoraz mi to s bicyklom trvalo 22 minút. Po prvých metroch som dostal predné koleso do vzduchu a odvtedy som bicykel tlačil. Neviem či som mal hypoglykémiu, ale mal som nejakú krízu. Dokonca som sa pristihol ako stojím a asi 15 sekúnd nedýcham. Pomaly som sa predral až na sedlo (625 m n. m.), čo bolo najvyššie miesto kam som sa počas cyklotúry dostal. Zjazd zo sedla bol rýchly. Zo začiatku bol chodník dosť úzky a obrastený vysokými zelinami. Kúsok od sedla bol vyvrátený strom, ktorý bolo treba obísť.
Stále po modrej som sa dostal na asfaltku až k rázcestiu. Najprv som mal v pláne ísť do Plaveckého Mikuláša po modrej. Pohľad na terén ma presvedčil, aby som zvolil inú trasu. Začínal sa cez les prudko do kopca a nemal som chuť ísť do stúpania. Navyše som bol mokrý a studený pot počas zjazdu mi spôsoboval zimomriavky, potreboval som cestu na slnku. Vrátil som sa k rázcestiu a šiel po žltej k vodnej nádrži Buková.
Chvíľu som pobudol na slnku. Začal som byť hladný, tak som sa vydal po hlavnej do Plaveckého Petra. Potraviny som stihol akurát o 17:30, kedy je zatvárací čas. Kúpil som si vodu, 2 Croissanty a Horalku. Prestieranie som si spravil asi 10 m od obchodu pri kostole. Slnko sa pomaly blížilo k obzoru, takže som sa nezdržal dlho a ďalšiu zastávku som si naplánoval až v Perneku.
Cesty na Záhorí boli vo veľmi dobrom stave, bicyklovalo sa po nich skvelo. Viacmenej stále rovinka.
Okolo Rohožníka som prekonal a vlastne prekonával krízu až do Perneku. Mal som sto chutí zavolať si taxík. Nemal som dobrú predstavu ako ďaleko je Pernek, takže som ho čakal za každou pahorkatinou a stále nič.
Zastavil som sa v Plaveckom Podhradí, aby som sa obzrel na Plavecký hrad z druhej strany. Doteraz som ho videl len zo strany Malých Karpát.
Vysoká z "druhej strany" vyzerala tiež veľmi pekne.
Do Perneku (278 m n. m.) som dorazil až pri západe slnka. Potreboval som si trocha oddýchnuť. Netušil som, ako sa dostanem na Babu. Neveril som, že to vyšľapem a ísť pešo je to nadlho. V miestnej krčme som si dal malé pivo a podľa tety šenkárky "také syrové", čo bolo niečo ako syrová žemľa. Slnko už naozaj zapadalo a bolo treba ísť. Od začiatku stúpania som nahodil druhý najľahší prevod a neviem ako, podarilo sa mi s týmto prevodom vyjsť až do Sedla Baba (527 m n. m.). Vo foťáku mi došli batérie, tak som neodfotil nádherný západ slnka. Dal som si čaj (1 dcl 18 Sk), čakal som kým vychladne a kým sa superbikeri pustia dole ešte predo mnou. Začalo byť dosť chladno a pri zjazde dole to bolo o to horšie. Pri Pezinku sa mi naskytol krásny pohľad na východ mesiaca. Západ slnka a východ mesiaca v priebehu 20 min., cool.
Viditeľnosť nebola najlepšia, ale aspoň mesiac bol v splne. Od Baby som bez prestávky bicykloval až domov. Vtedy som mal toho už celkom dosť. Hlavne ma bolel zadok a triesla od sedadla.
Domov som prišiel o 21:10. Celú trasu som zmeral pomocou Google Earth. Vyšlo mi to na nejakých 88,4 km. Odchýlka je odhadom 4 km. Celkový čas - 6:30, bez prestávok asi 5:15. Z toho priemerná rýchlosť - 16,8 km/h.
Comments
Post a Comment