Na piatok (8.8.) hlásili búrky a tak som sa na nič nechystal a vstal som okolo pol deviatej. No namiesto búrkových mrakov boli na oblohe len nevinne vyzerajúce biele oblaky a sem-tam zasvietilo slnko. Už dávnejšie som mal na pláne ísť bicyklom k tete do Púchova, čo je asi 1,5 hodiny autom z našej dediny. Nejak som sa na to necítil, ale aj tak som sa rozhodol bicyklovať smerom na Trenčín. Rozhodol som sa, že pôjdem do Trnavy a tam uvidím čo ďalej. Šiel som trasou Dubová - Doľany - Dlhá - Suchá nad Parnou - Trnava. Asi 26 km. Bol čas žatvy a polia s panorámou Malých Karpát vyzerali veľmi pekne.
Do Trnavy som prišiel okolo pol jedenástej. Zamieril som rovno na vlakovú stanicu. Cítil som sa celkom dobre, nejaké ďalšie kilometre ešte znesiem. Aby som stihol Trenčín a okolie v rozumnom čase, rozhodol som sa tam ísť vlakom. Trasu som si tak ochudobil o dobrých 70 km na bicykli. Nejak mi to nevadilo, s bicyklom som vlakom ešte necestoval, tak som sa tešil. Stíhal som IC, ktorý mal ísť o pár minút (nakoniec meškal asi 20 min), ale teta pri okienku ma nahovorila počkať na osobák o 11:16, pretože ma to vyjde asi 3-krát lacnejšie (možno 2,157-krát lacnejšie, nepamätám si to presne). K študentskému lístku do Trenčína (56 Sk) som si kúpil batožinový lístok pre bicykel (20 Sk). Mal som pár minút čas, tak som sa poflakoval po stanici a zastavil som sa pri odstavenej parnej lokomotíve, pri ktorej som sa ako decko často hrával, keď som cestoval k tete do Púchova. Nostalgia.
Vlak mal odchod presne. Do vlaku sa bicykel dáva do prvého alebo posledného vozňa. V každom prípade, by malo na vozni byť označenie bicykla. Miesta tam bolo dosť, ale keby som si mal predstaviť, že cestujú viacerí cyklisti s rôznymi miestami nástupu a výstupu, mohol byť nastať chaos. Cestoval som ešte s jedným cyklistom, teda miesta bolo pre dva bicykle dosť. Ja som radšej zostal s bicyklom pri dverách a sadol si na výklopné sedadlo. Dá sa posadiť aj do normálnych sedadiel, ale potom je dobré mať miesto s výhľadom na bicykel.
Do Trenčína vlak dorazil o 12:43. Z vlaku som zišiel rovno na hlavnú a pokračoval na sever. Touto cestou som už dobrých pár rokov nešiel. Zase spomienky na cestovanie našou starou škodovkou. Od Trnavy až po Púchov je prakticky diaľnica a hlavná cesta nie je až taká rušná a tým pádom aj bezpečnejšia. Od Trenčína bola navyše dosť široká krajnica, ale neviem pokiaľ to vydržalo.
Terén bol viacmenej stále rovina a bicyklovalo sa veľmi dobre. Žiaden protivietor, bolo pod mrakom a teplota bola celkom znesiteľná. O chvíľu som sa ocitol v obci Ladce, kde som mal kratšiu pauzu. Vtedy som bol už rozhodnutý, že do Púchova nakoniec nejako dobicyklujem. Nebyť jedného hypa pri Košeci a tej zastávky v Ladcoch, šiel by som do Púchova bez prestávky. U tety bola práve v ten deň aj druhá teta, takže keby bolo zle, mal som aspoň nádej, že sa aj v ten deň dostanem komfortne domov.
Do Púchova som dorazil niekedy o tretej po obede. Z Trenčína je to asi 36 km. U tety som zjedol výbornú hubovú polievku, dal som si sprchu. Potom sa mi ozval spolužiak z Ladiec, ktorému som volal, keď som tadiaľ prechádzal. Dohodol som sa s tetou a strýcom, že ma hodia domov aj s bicyklom, takže som mal čas ísť do Ladiec znova. Inak by som sa asi rozhodol ísť vlakom buď z Púchova alebo až z Trenčína do Trnavy. Do Ladiec a späť je to asi 22 km.
Dokopy som za tento deň prejazdil asi 84 km. Nie je to veľa, ale išlo sa mi celý ten čas veľmi dobre. Chcel by som na budúce ísť túto trasu bez použitia vlaku. Mal by som z nej ešte lepší pocit. A ešte lepšie by bolo mať cestný bicykel. Asfalt na ceste bol veľmi dobrý.
Cestou domov sa začalo čoraz viac zaťahovať. To bola predzvesť predpovedaných búrok. Nad autom sa zoskupili krásne mraky. Neviem či som niekedy niečo také podobné videl.
Bol to fajn výlet. Až dodnes ma ale bolia kríže. Zatiaľ si myslím, že je to aj kvôli zlej geometrii rámu môjho bicykla. Ale asi aj preto, že nie som zvyknutý a nemám žiadnu kondíciu. Som tučný a málo pohyblivý. Tak mi treba.
Do Trnavy som prišiel okolo pol jedenástej. Zamieril som rovno na vlakovú stanicu. Cítil som sa celkom dobre, nejaké ďalšie kilometre ešte znesiem. Aby som stihol Trenčín a okolie v rozumnom čase, rozhodol som sa tam ísť vlakom. Trasu som si tak ochudobil o dobrých 70 km na bicykli. Nejak mi to nevadilo, s bicyklom som vlakom ešte necestoval, tak som sa tešil. Stíhal som IC, ktorý mal ísť o pár minút (nakoniec meškal asi 20 min), ale teta pri okienku ma nahovorila počkať na osobák o 11:16, pretože ma to vyjde asi 3-krát lacnejšie (možno 2,157-krát lacnejšie, nepamätám si to presne). K študentskému lístku do Trenčína (56 Sk) som si kúpil batožinový lístok pre bicykel (20 Sk). Mal som pár minút čas, tak som sa poflakoval po stanici a zastavil som sa pri odstavenej parnej lokomotíve, pri ktorej som sa ako decko často hrával, keď som cestoval k tete do Púchova. Nostalgia.
Vlak mal odchod presne. Do vlaku sa bicykel dáva do prvého alebo posledného vozňa. V každom prípade, by malo na vozni byť označenie bicykla. Miesta tam bolo dosť, ale keby som si mal predstaviť, že cestujú viacerí cyklisti s rôznymi miestami nástupu a výstupu, mohol byť nastať chaos. Cestoval som ešte s jedným cyklistom, teda miesta bolo pre dva bicykle dosť. Ja som radšej zostal s bicyklom pri dverách a sadol si na výklopné sedadlo. Dá sa posadiť aj do normálnych sedadiel, ale potom je dobré mať miesto s výhľadom na bicykel.
Do Trenčína vlak dorazil o 12:43. Z vlaku som zišiel rovno na hlavnú a pokračoval na sever. Touto cestou som už dobrých pár rokov nešiel. Zase spomienky na cestovanie našou starou škodovkou. Od Trnavy až po Púchov je prakticky diaľnica a hlavná cesta nie je až taká rušná a tým pádom aj bezpečnejšia. Od Trenčína bola navyše dosť široká krajnica, ale neviem pokiaľ to vydržalo.
Terén bol viacmenej stále rovina a bicyklovalo sa veľmi dobre. Žiaden protivietor, bolo pod mrakom a teplota bola celkom znesiteľná. O chvíľu som sa ocitol v obci Ladce, kde som mal kratšiu pauzu. Vtedy som bol už rozhodnutý, že do Púchova nakoniec nejako dobicyklujem. Nebyť jedného hypa pri Košeci a tej zastávky v Ladcoch, šiel by som do Púchova bez prestávky. U tety bola práve v ten deň aj druhá teta, takže keby bolo zle, mal som aspoň nádej, že sa aj v ten deň dostanem komfortne domov.
Do Púchova som dorazil niekedy o tretej po obede. Z Trenčína je to asi 36 km. U tety som zjedol výbornú hubovú polievku, dal som si sprchu. Potom sa mi ozval spolužiak z Ladiec, ktorému som volal, keď som tadiaľ prechádzal. Dohodol som sa s tetou a strýcom, že ma hodia domov aj s bicyklom, takže som mal čas ísť do Ladiec znova. Inak by som sa asi rozhodol ísť vlakom buď z Púchova alebo až z Trenčína do Trnavy. Do Ladiec a späť je to asi 22 km.
Dokopy som za tento deň prejazdil asi 84 km. Nie je to veľa, ale išlo sa mi celý ten čas veľmi dobre. Chcel by som na budúce ísť túto trasu bez použitia vlaku. Mal by som z nej ešte lepší pocit. A ešte lepšie by bolo mať cestný bicykel. Asfalt na ceste bol veľmi dobrý.
Cestou domov sa začalo čoraz viac zaťahovať. To bola predzvesť predpovedaných búrok. Nad autom sa zoskupili krásne mraky. Neviem či som niekedy niečo také podobné videl.
Bol to fajn výlet. Až dodnes ma ale bolia kríže. Zatiaľ si myslím, že je to aj kvôli zlej geometrii rámu môjho bicykla. Ale asi aj preto, že nie som zvyknutý a nemám žiadnu kondíciu. Som tučný a málo pohyblivý. Tak mi treba.
Bariéra mračien sa ponad nami vytvorila náhle a znenazdajky, akoby nás chceli všetky božstvá tejto planéty varovať a následne ohrozovať a tých hneď zľava za bariérou (viď obr. 2)ušetriť. Nevedeli sme prečo práve nás si božstvá vybrali, ale akceptovali sme ich voľbu a pokorne sa krčili pred ich tak ohrozujúcou a hromy-blesky mätajúcou zbraňou. Tma zahalila krajinu a mokro nám dalo ledva vidieť vytúženú cestu domov. Príroda sa tak stala sice ohrozujúcou, ale prekrásnou a nevídanou aj zhora. Ďakujeme Vám - Bohovia mračien za toto impozantné divadlo plné energie!
ReplyDelete*strýco s autom