25. 7. 2011

Bialetti Moka Express

Nie že by som bol veľký milovník kávy, ale mám ju rád. Resp. stále sa ju učím piť spôsobom, aby som nebol na nej závislý a aby káva mi chutila ako nápoj. Našťastie viem, že je to možné.

V byte máme stroj Braun na prekvapkávanú kávu cez papierový filter a po pár mesiacoch používania som zistil, že mi tá káva z neho vôbec nechutí. Vyriešil som to pridaním mlieka (laktosefrei) alebo umelým sladidlom. Doma na Slovensku máme jednoduchú malú espresso mašinku a pri troche neskromnosti poviem, že s ňou viem spraviť celkom dobrú kávu na nedeľné poobedie.

Dobré espresso je ale dosť drahá záležitosť a preto som občas nejak pretrpel tú šálku kávy, ktorú som preplnil umelými sladidlami. Minulý týždeň som si povedal, že umelých sladidiel mám dosť. Nerobia dobrotu môjmu tráviacemu traktu. A hneď nato mi došlo, že budem musieť vyriešiť prípravu kávy tak, aby mi chutila bez prísad.

Narazil som na dobrý blog Viktora Klima (aj a hlavne o káve). A narazil som naňho tak, že som zadal do Google výraz - koťogó. Moja teta mi občas robila kávu v tomto prehistorickom prístroji - a nazývala ho týmto maďarským názvom. Nechutila najhoršie a páčilo sa mi ako tento stroj funguje. I spomenul som si vtedy naň.

Chcel som originálny Moka Express od firmy Bialetti, ktorá ako prvá začala s jeho výrobou veľa rokov dozadu. Kúpil som ho vo Viedni v obchode Cuisinarum za 25,80 € - na 3 šálky (menšia konvica sa mi zdala príliš malá). Keď som robil kávu na ňom prvý krát, dal som tam kávy čo sa tam zmestilo a dostal som objem asi na jednu malú šálku (čomu aj zodpovedá veľkosť spodnej nádoby na vodu). Ale brutálne silnú. Mal som pocit, že účinkovala asi 12 hodín.

Používam Moka express sám a teraz doň dávam menej kávy a kávu potom riedim vodou - dostanem tak 2,5 dcl kávy - akurát na moju šálku. Ešte stále experimentujem. Používam pomletú kávu Jacobs Espresso Auslese, ktorá je určená do Moka Express (espresso kanvice). Chuť kávy je skvelá, nepridávam do nej nič a veľmi mi chutí ako nápoj. Možno viac ako naše domáce espresso.

Motivačné video:

Bialetti Moka Express from ronald ch. on Vimeo.



Môj kávovar a zopár obrázkov z prípravy prvej kávy z neho:
Od Bialetti Moka Express


3. 7. 2011

Bill Bryson: Appalačská stezka

Knihu som dostal asi pred rokom a pol od môjho bratranca ako dar k meninám. Povedal som si, že sa nemám kam ponáhľať a prečítam si ju neskôr. A začal som ju teda čítať pred pár týždňami cestou do práce v električke.

O Apalačskej ceste - Appalachian trail - som nevedel doteraz vôbec nič. Na začiatku knihy sú o nej základné informácie a tiež ako ju prežiť, resp. ako ju úspešne prešli iní. Bryson ma super zmysel pre humor. Začiatok knihy som čítal vo vlaku a musel som sa nahlas smiať na celé coupé. Hlavne jeho postrehy, keď si človek plánuje cestu a kupuje výbavu. Našiel som tam veľa z mojich vlastných skúseností. Ďalej sa mi už nezdala taká vtipná.
V podstate si ani nespomínam, že by tam Bryson spomínal svoj život, zamestnanie, rodinu a iné veci zo svojho súkromia. Ide o hlavne o Apalačskú cestu.

Bryson si zavolal na trek jeho kamaráta, ktorý pôsobi trocha ako jeho protipól. Vybrali sa spolu na cestu z juhu z Georgie. Napriek odvážnym plánom, prechádzali cestu postupne. Často opisuje krajinu, jej históriu a zásahy človeka - premenu v priebehu niekoľkých desaťročí. Kniha nemá byť sprievodcom, ale príbehom. Nie sú v nej žiadne fotografie, len skice krajiny. Snažil som sa niektoré časti predstavovať, ale moc mi to nešlo. Dával som si dohromady Malé Karpaty a Nízke Tatry. Doteraz nemám dobrú predstavu, ako to na tej ceste vyzerá.

Páčila sa mi úprimnosť s akou je kniha písaná, keďže obaja Bryson a Katz nie sú vyslovene ostrieľaní horali. Na titulke stojí: "Poněkud neuctivá kniha o toulkách americkou divočinou". Celkom ju vystihuje. Dobré čítanie a motivácia ísť niekam na kvalitne dlhý trek.