29. 9. 2008

iPhone humor

Dnes som si prečítal rozhovor so Stevom Wozniakom v SME. Veľmi som sa nasmial na priloženom vtipe, tak som začal hľadať iPhone humor na nete. Z tých lepších som vybral tieto:















A jedno video na záver :-)

25. 9. 2008

Rozvrh 2008/2009 - zima

Môj približný rozvrh na zimný semester:


Pondelok Utorok Streda Stvrtok Piatok
=======================================================================================
7 20 > |---------------|---------------| | KTVS|
|p LF-UPF|c LF-UPF| |Telesná výchova|
|Patologická |Patologická | |a šport |
--------------|fyziológia |fyziológia |---------------| |
8 10 >vF1-328a| | |p F1-328a| |
Medicínska | | |Matematické | |
biofyzika | | |modelovanie | |
| | (7:30-9:20) |biosystémov | |
9 00 > | | | | |
| |---------------| | |
| |---------------| | |
--------------| |---------------|---------------| |
9 50 >vF1-328a| | |p F1-232a| |
Databázy a | | |Fyzikálna | |
informačné | | |chémia a | |
systémy v | |---------------|elektrochémia | |
medicíne | | | | |
10 40 | (7:30-11:20) | | | |
| | | | |
|---------------| | | |
--------------|---------------|---------------|---------------| |
11 30 >F1-328a| | | | |
Špeciálne | | | | |
praktikum z | | | | |
biomedicínskej|---------------|---------------|---------------| |
12 20 >fyziky | |c F1-328a| | |
| |Matematické | | |
| |modelovanie | | |
|---------------|biosystémov |---------------|---------------|
13 10 > |p F1-328a| | | |
|Úvod do | | | |
|biomechaniky | | | |
--------- ----| |---------------|---------------|---------------|
14 00 > | |v F1-328| |p F1-328|
FMFI | |Biosenzory | |Fyzikálne |
| | | |princípy |
--------------|---------------| |---------------|diagnostiky a |
14 50 > |p F1-247| | |terapie |
FMFI |Experimentálne | | | |
|metódy | | | |
--------------|lekárskej fyzik|---------------|---------------|---------------|
15 40 > | |p F1-247| |v F1-328|
FMFI | |Metódy | |Základy |
| |spracovania | |magneticko-rezo|
--------------|---------------|biosignálov a |---------------|spektrometrie a|
16 30 > |v F1-232a|počítačová | |tomografie |
|Aplikačné |grafika | | |
|programy v | | | |
--------------|biofyzike |---------------|---------------|---------------|
17 20 > | |c F1-247| | |
| |Metódy | | |
| |spracovania | | |
--------------|---------------|biosignálov a |---------------|---------------|
18 10 > |v F1-232a|počítačová | | |
|Aplika. progra.|grafika | | |
|v biofyzi | | | |
--------------|---------------|---------------|---------------|---------------|
19 00 > | | | | |
| | | | |
| | | | |
--------------|---------------|---------------|---------------|---------------|

Hudba a osobnosť

Dnes som si v SME prečítal článok o vzťahu medzi povahou človeka a hudobným štýlom, ktorý sa mu najviac páči. Určite medzi hudobným vkusom a povahou existuje akási väzba. Že medzi metalistami sú veľkí pohoďáci a medzi fanúšikmi pop-u a hip-hop-u extrovertný spoločenskí ľudia, som si všimol už dávno. No potom sú ľudia, ktorí počúvajú všetko. Ja mám tiež dosť široký záber. Na otázku, akú hudbu mám najradšej, by som asi v rýchlosti odpovedal, že elektronickú. No tiež si rád vypočujem klasiku, jazz, metal či filmovú hudbu. Nedávno som počúval dokonca aj dychovku a páčila sa mi!

Navyše sa v týchto časoch hudobné žánre veľmi prelínajú a len málo hudobníkov hrá "čistokrvný" žáner. To celkovo štatistiku trocha kazí. Niekto si mýli techno s D'n'B, pre niekoho je jazz Louis Armstrong, pre iného Miles Davis. V každom prípade, je to celkom dobrý nápad urobiť takúto štúdiu, ale dúfam, že v budúcnosti ich bude viac a kvalitnejších.

Na psychcentral.com sú výsledky prieskumu uvedené takto:

Blues fans have high self-esteem, are creative, outgoing, gentle and at ease
Jazz fans have high self-esteem, are creative, outgoing and at ease
Classical music fans have high self-esteem, are creative, introvert and at ease
Rap fans have high self-esteem and are outgoing
Opera fans have high self-esteem, are creative and gentle
Country and western fans are hardworking and outgoing
Reggae fans have high self-esteem, are creative, not hardworking, outgoing, gentle and at ease
Dance fans are creative and outgoing but not gentle
Indie fans have low self-esteem, are creative, not hard working, and not gentle
Bollywood fans are creative and outgoing
Rock/heavy metal fans have low self-esteem, are creative, not hard-working, not outgoing, gentle, and at ease
Chart pop fans have high self-esteem, are hardworking, outgoing and gentle, but are not creative and not at ease
Soul fans have high self-esteem, are creative, outgoing, gentle, and at ease

Stránka prieskumu je stále aktuálna a stále je možné sa zapojiť.

23. 9. 2008

Sennheiser PX 100

Už len pár dní ma delí od nasadenia Sennheiser-ov HD 555 na moju hlavu. Zdá sa mi to už hrozne dlho. Takmer tri roky sa so spolužiakom chystáme kúpiť slúchadlá tejto nemeckej značky. K nej asi netreba nič dodávať, kto sa trocha vyzná, vie o čom je reč. Koncom jari, tesne pred štátnicami, som dostal ponuku kúpiť nejaké Senny v USA takmer za polovicu. Čakal som tri mesiace a nič z toho. Nakoniec som to vybavil cez kamaráta (thx Palo). Zo všetkého čo som si prečítal, 555-ky by mali byť dosť dobré slúchadlá.

Spolužiak objednal PX 100-vky pre kamaráta a dnes ich bol vyzdvihnúť. A že ich rovno vyskúšame. Doniesol som do školy diskmen Philips AZT 9230 . Po doobedňajšej prednáške sme zašli do prázdneho labáku a rozbalili a zapojili "aparatúru". Priniesol som nejaké CD, aby sme si vypočuli bezstratové hudobné stopy, ako ich pán zvukár na disk ponakladal. Slúchadlá sme prepojili ešte cez malý kábel s regulátorom hlasitosti. Možno to nebol najlepší nápad, ale to sme neriešili.


Púzdro, v ktorom boli slúchadlá umiestnené, bolo nádherné a vyzeralo dosť prakticky. Keď už takéto slúchadlá, tak na dlho a uloženie v puzdre ich vek určite predĺži. Slúchadlá sú primárne určené k prenosnému audiu a tak sme nečakali nejaký Hi-Fi zázrak. Navyše ja zle počujem a nemali sme veľa času. Teda aspoň ja nie a ešte k tomu nás "vyrušila" doktorka. Ja som veselo počúval hudbu a až spolužiak ma upozornil, že by som mal radšej počúvať ju.

Teda moje hodnotenie je veľmi subjektívne a veľmi amatérske. V júli som mal na ušiach legendárne Koss Porta Pro, na ktorých som počúval nejaké popové skladby. Sú v rovnakej kategórií, tak som to, ale len z ďaleka, mohol porovnať. Ako prvé som počúval CD Johna Williamsa - Filmworks. Asi to nie je originálna kompilácia, skladby sú zrejme z iných nosičov. Toto CD som počul veľmi veľa krát a tak som asi vedel ako, čo a kedy hrá.

Prvá skladba bola téma z The Lost World: Jurassic Park. Začína duniacimi bubnami a vtedy ma zvuk ohromil. Krásne, naozaj dunivé basy, to som nečakal. Preskočil som na ďalšie overené skladby - E.T. Flying. Snažil som sa dobre započúvať, ale sláky a nejaká časť orchestra tam jednoducho chýbala. Popreskakoval som na ďalšie, no na klasickú hudbu tieto slúchadlá asi neboli veľmi stavané. A občas mi vadili masívne basy.
Ďalším CD bolo od Judas Priest - Angel of Retribution. Vypočul som si časti zo známych skladieb a táto hudba už znela o dosť lepšie. Gitary išli pekne vysoko, aj keď znova mi trocha vadili silné basy. Ale to už je vec môjho vkusu. Zo skúsenosti ale viem, že pri dlhodobejšom počúvaní už silnejšie basy lezú na nervy. Tento disk som mimochodom a zhodou okolností mal na jednej hi-fi výstave, kde som ho počúval na Sennheiser-och HD 650. Zážitok.
Posledný disk, ktorý som vopchal do prehrávača, bol od The Prodigy - Music for the Jilted Generation. Na túto hudbu som sa tešil. A bol som uspokojený. Teraz sa basy zneli pekne prirodzene, tiež výšky a celkovo to znelo veľmi dynamicky. Na tento druh hudby sa podľa môjho názoru veľmi hodili. Rád by som si vypočul na nich ešte hromadu elektronickej hudby, ale bolo treba ísť na prednášku. Za tých prá minút sa toho dalo vypočuť veľmi málo.

Spolužiak ich počúval na izbe a ich zvuk sa mu zdal stále lepší. Ja by som im dal asi, 8,5/10. Neviem čo je pravdy na 200 hodinovou rozohrávaní slúchadiel, ale určite si pri nich ucho zvykne na ich reprodukciu. Môže to byť aj v tomto prípade. Viacmenej ma tieto slúchadlá dostali až pri elektronickej hudbe, čo je škoda, lebo mám pomerne široký záber. Oproti Koss Porta Pro sa mi zdali trocha prirodzenejšie, ale niekedy s až silnejšími basami. Komu sa chce, môže si obe slúchadlá porovnávať zhora, zdola.

Dodatok:
Slúchadlá som ešte mohol počúvnuť na tretí deň cez notebook. Tentoraz bez kábla s regulátorom hlasitosti. Počúval som mp3 kvality 256 a 320 kbps a jeden flac s Bachom. Hudbu som zvolil celkom pestro: The Dø, D. Kay, Pat Metheny, Dream Theatre, Dimmu Borgir, Commix, Danny Elfman, Nicholas Hooper, Trans-Siberian Orchestra, The Bird and the bee. Urobili na mňa väčší dojem. Celkovo by som im dal 4.5/5. Keby som si mal kúpiť supraaurálne slúchadlá, vypočul by som si podľa možnosti aj iné, ale PX 100-ky by boli horúcim favoritom.

Ozajstné recenzie:
http://avmania.zive.cz/default.aspx?server=1&article=595
http://avforum.zive.cz/viewtopic.php?f=1712&t=759905
http://www.mp3.sk/sennheiser-px-100-pr-2262.html
http://www.headphone.com/products/headphones/earpad/sennheiser-px-100.php

18. 9. 2008

Do Modry a späť

Celý deň som sa v práci tešil ako si večer pôjdem zabehať a rozhýbať tak moje mľandravé telo po takmer týždni na stoličke. Od obeda bolo pekné počasie a tak som sa už dopredu rozhodol, že skúsim trocha dlhšiu trasu a to do Modry. Vedel som, že domov prídem neskôr a budem potrebovať čelovku. Minule som už s čelovkou bežal po terasách a celkom sa mi to osvedčilo. Bola to zábava a videl som dosť dobre (Petzl Tikka Plus).

Dorazil som domov o 19:30, trocha som sa upravil a bežať som začal o 20:15. Išiel som po terasách a vinohradoch až po Kráľovú, kde som zišiel na asfalt do Harmónie. Odtiaľ znova cez vinohrady do Modry na vŕšky. Tam som na polhodinku zakotvil u bratranca, ktorý mi láskavo ponúkol vodu a multivitamín. Prišiel som k nemu o 21:05. Prebehol som tento 7,61 km úsek za 50 minút.

Späť na Dubovú som už išiel (o 21:28) po hlavnej pretože som sa ponáhľal a mal som už behu celkom dosť. Prišiel som o 22:04. Tento úsek mal 5,14 km a trval mi 36 minút. Bol som na ňom dosť pomalý a ku koncu v dedine som šiel chôdzou.

Cestou som mal malé pauzy na vysoplenie nosa a preskúmanie terénu - do 30 sekúnd. Celkovo to bolo 12, 75 km za 86 minút s 23 minútovou prestávkou.
Dobre mi to padlo a na týždeň mám asi dosť.

15. 9. 2008

Virtuous

Takýto štýl jazdenia veľmi nevyznávam, ale dobre sa na to pozerá.
Viac MTB videí je možné pozrieť na tejto stránke - mtbmovies.com

7. 9. 2008

Shimano vs SRAM

Takúto otázku by som si položil, keby som si šiel kupovať nový bicykel podľa svojich predstáv. Nič také nehrozí, ale aj tak ma zaujímal hlavný rozdiel. Doteraz som jazdil a jazdím len na prevodoch od Shimana. Viacmenej som ani nikdy neuvažoval o inej sade. Odjakživa som považoval bicykle s Deore a vyššou sadou za čosi, na čom sa dá už poriadne jazdiť. Veď aj na mojom Altuse sa dá, ale je to trocha iná kategória. Stačila mi jedna jazda s Alivio-m, aby som vedel, že Altus je určený na jazdu do obchodu a späť.

Americká firma SRAM má okrem prevodových systémov pod sebou už aj Rock Shox, Avid, Truvativ. Skoro celý bicykel pod jednou značkou. Prednosťou SRAM-u je vraj pomer 1:1, čo znamená o koľko posuneme riadiacu páčku, o toľko sa posunie prehadzovač (napr.). Shimano používa pomer 2:1. Pomer 1:1 je vraj odolnejší a stálejší, pretože je jednoduchší. SRAM použil ako prvý grip shift, čo mne lezie na nervy. Takých ale bolo viacej, tak začal vyrábať aj páčky Attack. Veľa sa diskutuje o pevnosti zadného prehadzovača pri kazete. Ako sa správajú obidva systémy pri zjazde je dobre vidieť na tomto videu:



Tento problém u Shimana by mal byť vyriešený v sade 08. Tiež je otázne, či je na bicykli dobre napnutá reťaz. Celkovo sa dá povedať, že otázka výberu je len otázka vkusu. Veľmi rád by som si SRAM vyskúšal a porovnal s ekvivalentým systémom od Shimana. Jednotlivé časti sa vraj dajú kombinovať, ale to by som veľmi neriskoval.

1. 9. 2008

Viacdenný výlet Muránskou planinou a Nízkymi Tatrami

Tento trek, či viacdenný výlet, mal, ako obvykle, na svedomí Lukáš. Na Muránskej planine som ešte nebol alebo bol ako veľmi malý, takže si nič nepamätám. Pôvodne sme mali vyraziť 23. augusta v sobotu. Ten týždeň však Lukášovi a aj mne bolo zle a možno aj preto sme to presunuli na nedeľu. Cez víkend mi už bolo lepšie, v sobotu večer som si zbalil ruksak a nastavil budík na skorú hodinu. V nedeľné ráno som sa autobusom dopravil na Vinohrady, kde sme mali nastúpiť na rýchlik do Červenej Skaly. Na stanici sme sa stretli skoro všetci: Lukáš, Kolo, Milan, Hanka, Mišo, Emil a ja. V Banskej Bystrici nastúpil WSX. Pridať sa k nám mala ešte Anička, ale bohužiaľ ju nezobral autobus z dediny, takže nestihla vlak. Ďalej sa k nám mali pridať nejakí Kanaďania, ale o tých nič neviem a nakoniec sa k nám nepridali bohvie z akých príčin.


Podľa predpovede malo v nedeľu pršať, takže som si zobral dosť vecí, aby som bol čo najviac v suchu, keď do nitky premoknem. Našťastie, už od rána vyzerala obloha viac do modra a žiadne dažde sa nekonali. Ostatné dni mali byť pekné, čo aj boli.

Z Červenej Skaly sme vyrazili po zelenej na Veľkú lúku. Bola to dlhšia varianta, no počasie bolo dobré a lepšie sme tak využili čas. Po ceste spadlo zopár kvapiek, ale to bolo všetko počas celého treku. Cesta viedla viacmenej stále lesom, sem-tam cez nejaké lúky. Po najbližšom smerovníku sme mali odbočiť na žltú, čo sme aj odbočili, ale po chvíli sme ju stratili. Túlali sme sa lesnými cestami, potom sme však šli späť smerom k smerovníku nájsť žltú. Našli sme žltú značku celkom od veci schovanú na kmeni zatienenom haluzami. Celkom ľahko sme ju preto prehliadli. Po žltej sme boli o polhodinu na Veľkej lúke. Veľká lúka je naozaj veľká. A navyše najkrajšia, čo som videl. Krásna zelená tráva, pekne pokosená a na nej pasúce sa kone. Krása na pohľad.


Ešte pred utáborením sme išli z lúky po modrej pozrieť na zrúcaniny Muránskeho hradu. Po ceste sme prišli na chatu, kde bolo usalašených niekoľko strážcov lesa. Objednali sme si klobásy po 50 Sk, ja som si dal ešte čaj za 15 Sk, aby bolo na koho čakať. Ako sme čakali na jedlo, jeden zo strážcov lesa sa nás opýtal rozkazom, že či nejdeme bivakovať na hrad. Dovtedy to asi nikoho nenapadlo, ako poznamenal Kolo. Rozvášnila sa diskusia, čo to vlastne znamená bivakovať. Strážca tvrdil, že je to núdzové prespatie bez stanu ako hovorí "odborná" literatúra. Chcel nás odstrašiť, že spať na hrade nemôžeme. Lukáš hovoril, že bivakovanie je možné niekoľko metrov od turistického chodníka. A mal pravdu, čo sme si neskôr overili na tabuli ešte v národnom parku. Strážca lesa nás jednoducho potreboval uzemniť. Mne to bolo celkom jedno, spať sme mali aj tak na Veľkej lúke. Tak sa zrodila téma dňa.


Zrúcanina bola dosť zrúcaná. Okrem hlavnej brány bolo vidno len zvyšky najhrubších stien. Nachádzajú sa tam dve pekné vyhliadky na Stolické vrchy a Muránsku planinu. Okolo hradu vedie chodník s popismi, ktorý som prebehol. Približne v strede hradu je lúka aj s miestom na oheň. Asi pred touto lúkou nás strážca varoval. Pokochali sme sa prírodou, západom slnka, urobili kvantá fotiek a šli naspäť. Asi 100 pod chatou je prameň, z ktorého sme si doplnili fľaše.


Na lúke sme zakempovali v južnej časti pri smerovníku. Podaktorí vytiahli variče, ja som celý deň jedol obložené žemle, ktoré u nás nechali nejakí Poliaci. Chutili mi. Paradajky, papriku som šetril na horšie časy. Večer sme na druhý pokus založili oheň, čo bol veľmi dobrý nápad. Dosť sa ochladilo. Ešte cestou z hradu sme uvideli chodník vedúci k jaskyni, len pár metrov od modrej. Kolo dostal nápad, tam zájsť v noci, kvôli tej atmosfére. Vzali sme si čelovky a vyrazili do jaskyne. V jaskyni bola len jedna miestnosť a nebolo čo obdivovať. Tak sme sa pobrali naspäť na lúku.


Obloha bola bezoblačná a posiata hviezdami. Po adaptovaní očí na tmu sa dali vidieť ďalekohľadom aj niektoré slabšie objekty, ako M31 v Androméde. Môj druhý najkrajší pohľad na nočnú oblohu (prvý je z Téryho chaty, to už sa ťažko prekoná). Stále bolo chladnejšie, oheň sme nechali pomaly dohorievať a pobrali sme sa spať. Kolo, Lukáš a ja sme spali pod širákom. Asi do polnoci som spal dobre (teda hodinu), potom sa začalo stále viac ochladzovať. Obliekol som si nohavice, dal na hlavu čiapku, no aj tak som sa klepal a budil každú štvrťhodinu až do rána. Už skoro ráno nám začali vedľa hláv premávať traktory a iné nákladné autá s vyťaženým drevom. V Muránskej planine sa ťaží asi na každom kilometri a niekde aj častejšie. Príroda je tým dosť poznačená a národnému parku to dobrú povesť určite nerobí.

Po raňajkách sme sa vydali po červenej smerom na Studňu. Tam sme sa mali rozdeliť. Zastavili sme sa na vyhliadke na Poludnici. Je to asi 5 minút z chodníka. Naozaj pekný výhľad.


Pri Studni sme si obzreli toľko spomínanú Ľadovú jamu na Muráni. Ako sa dalo čakať, žiaden ľad v nej nebol. Ako jama ale bola dobrá. Stará dobrá jama.
Načerpali sme si z prameňa vodu a dali obed. Lukášovi bolo znova zle, tak sa vybral do Polomky vyliečiť sa. Hanka, Milan a Mišo prehovorili WSX-a, aby ich cestou do Bratislavy autom hodil domov. Ostali sme traja: Kolo, Emil a ja. Rozhodnutí sme chceli pokračovať a prejsť planinou podľa plánu. Na dokončenie nám chýbal asi 6 hodinový úsek. Ten by sme stihly v pohode ešte v ten deň, takže čo s voľným utorkom. Lukáš len tak navrhol ísť na Chopok. Mne sa tento nápad dosť páčil a zvyšku družstva asi tiež, aj keď Emil mal problémy s kolenom. Vydali sme sa po červenej na Nižnú Kľakovú. Pôvodne sme tu mali prespať. Na lúke nás privítalo množstvo koní a ujo pastier koní, ktorý nám povedal, že prameň pod lúkou vyschol. Poradil nám ísť inou cestou k druhému prameňu asi hodinu. Bolo to úplne opačným smerom ako sme mali namierené, takže nič z toho.


Z Nižnej Kľakovej sme odbočili po žltej do doliny. Tento úsek až po sedlo Burda bol asi najkrajší z celého treku. Žiadne rúbaniská a chodníky v tvare stopy od pneumatiky traktora. Chodník šiel popri chate, kde nás pozdravili veľmi milí ľudia. Ponúkli nám polievku, mohli sme si u nich v chate doplniť fľaše a najprv sme slušne odmietli pivo. Cestou z chaty sme si však niesli 3 plechovky Bažanta. Cesta viedla cez lúky do sedla Randavica. Odtiaľ sme pokračovali po modrej až do sedla Burda. Dalo sa pokračovať na Fabovu hoľu, ale pre nedostatok času sme ju podišli po zelenej. Tam na mna došla kríza a zjedol som všetky sladkosti, ktoré mi kamaráti dali na obed, aby som nezomrel pri hypoglykémií strašnou smrťou. Všetkým ešte raz ďakujem :-). Pár minút som to musel predýchať a neskôr ešte raz.
Prišli sme k červenej, ktorá nás viedla do Zbojskej. Utáborili sme sa hneď na prvej lúke pri ohnisku. Vedľa tiekol potok, kde dal Kolo vychladiť pivá a ja som sa v ňom umyl. Celkom svieža voda. S Kolom sme šli pozrieť na vlakovú stanicu, odkiaľ nám mal íst o 6:27 vlak do Brezna. Tam sme chceli prestúpiť na autobus na Trangošku.
Uvarili sme cestoviny, Kolo otvoril olivy, najedli sme sa a zapili dobre vychladeným pivom. Kolo a ja sme spali znova pod širákom, Emil v stane. Noc bola o dosť teplejšia ako tá predošlá. Mohol by som sa dobre vyspať, no o pol jednej ráno mi prišlo zle a celú večeru som dostal zo seba von. Po polhodine som sa vrátil do spacáku a spal som až dokedy nezazvonil budík.

Ráno sme rýchlo pobalili veci a zišli do vlakovej stanice. Stretli sme tam nejakého uja, ktorý nám hovoril niečo zo života, ale bol som ospalý a už neviem o čom to bolo. Cestou do Brezna boli pekné pohľady na okolitú prírodu. V Brezne sme si išli doplniť zásoby do Billy, asi 300 metrov od vlakovej stanice. Vrátili sme sa na stanicu a čakali na autobus a na Lukáša, ktorý sa k nám onedlho pridal.
Plán bol z Trangošky na chatu, odtiaľ na Ďumbier a Chopok. Tak sme sa vydali zo zastávky Trangoška po zelenej na chatu generála M. R. Štefánika. Už deň predtým ma začala bolieť noha, presnejšie tá časť, kde sa jazyk boty opiera o píšťalu. Nejako zle som si tam totži obmotal šnúrky a výsledkom bola dosť silná bolesť pri každom kroku pravou nohou. Chvíľu som to vydržal, no potom som sa musel prezuť do sandálov. Na nohách som mal hrubé ponožky, sandále ma vôbec netlačili a výborne sa nešmýkali. Skvelé Tevy. Takto som s nimi chodil až do konca treku.

Na chatu som šiel dosť pomaly. Cítil som sa dosť slabý. Lukášova sesternica hore na chate nám dala ponuku, ktorá sa neodmieta. Všetci sme sa pustili do skvelého gulášu. Jedlo som dosť potreboval, okrem raňajok mi od minulého obeda v žalúdku nič nezostalo. Zapili sme ho pivom a chvíľu oddychovali na slnku. Ako sme sa dozvedeli, aj Lukášovej sesternici bolo zle. Mám podozrenie na celoštátne ochorenie. Z môjho okolia má problémy s tráviacim traktom asi každý druhý človek.


Z chaty sme pokračovali po červenej až na Ďumbier. Skvelé výhľady. Na hrebeni je naukladaný chodník z kameňov niekedy až luxusne. Na vrchole sme si dali čokoládu, urobili vrcholové foto a zišli dole.


Emila začalo bolieť koleno stále viac. Kolo mu pomohol vziať časť jeho vecí, aby sa trocha odľahčil. Cesta na Chopok bola celkom v pohode, ale začal som byť stále viac unavený. Pri kamennej chate bolo veľmi veľa ľudí. Cesta na vrchol Chopku bola plná a ľudia stáli za sebou v rade. Väčšinou išlo o turistov typu vyveziem sa lanovkou až kým to pôjde. Ale aj takých treba. Počasie bolo stále veľmi dobré, takže aj výhľady boli fajn.


Aby sme stihli vlak z Liptovského Mikuláša, rozhodli sme sa cestu urýchliť a použiť lanovku z Lukovej. Asi pol hodinu po modrej. Ujo lanovkár nás s Lukášom zviezol za 100 Sk, Kola s Emilom za 75 Sk. Škoda, že som sa nevyhovoril, že mám pri sebe len 20 Sk. V Jasnej sme sa trocha najedli a autobusom dopravili do Liptovského Mikuláša. Cestou sa rozoberalo, ako správne nazvať hrebeňovku, ktorá vlastne hrebeňovkou nie je. Najlepšie je asi viacdenný výlet, čo sa mne páčilo, ale aj trek je dobré slovo, akurát málo slovenské. Preto používam v tomto článku obe pomenovania.

V Mikuláši sme mali nejaký čas do odchodu vlaku. Navečerali sme sa v reštaurácií, dal som si s Kolom zmrzlinu na námestí a vrátili sme sa na stanicu. Cestou domov ma začala dosť bolieť hlava. Zrejme to bol menší úpal, pretože som nemal celý deň na sebe čiapku a hlavu som si takto pekne spálil. Na druhý deň mi stále slzili oči. Po nie moc vydarených dvoch nociach, na mňa prišla únava, až som vo vlaku z Trnavy do Pezinka odkväcol. Asi o polnoci som bol doma a šiel rovno spať, pretože o tri a pol hodiny som musel znova vstávať odviezť našich na letisko.

Fotky z treku sú na picasaweb-e.