31. 8. 2008

Kellys Dubnický maratón 2008

Na tento MTB maratón ma nalákala kamarátka z toho tam kraja, kde sa konal. Moje prvé preteky na jar dopadli celkom žalostne, ale nie najhoršie. Vzal som si nejaké ponaučenia a ako prvé bolo trénovať. Plánoval som bicyklovať u nás v Malých Karpatoch cez leto, no nakoniec som sa na bicykel dostal až v auguste. Občas som behával krátku trasu nad dedinou, aby som potrénoval trocha dýchanie. To bolo totiž to dôležité, čo som nevedel na prvých pretekoch. Najhoršie je, že som cez leto pribral a zatiaľ zhodil asi kilo. Všade zo mňa vysí tuk, až mi to niekedy lezie na nervy. Cítil som to aj na Muráni a Nízkych Tatrách. Dva týždne pred maratónom som dostal nejakú nemoc tráviaceho traktu, čo sa prejavovalo hnačkami a vracaním. Sedel som doma a držal miernu diétu. Víkend pred štartom som šiel s kamarátmi na Muránsku planinu, kde som sa chcel trocha zotaviť, čo sa aj skoro podarilo, nebyť jednej noci a dňa, kedy mi znova prišlo zle.

Môj bicykel je už pár rokov v zlom stave. Jedna z posledných vecí po ktorej som na trati túžil, bol defekt, roztrhnutá reťaz, pokazené prevody alebo brzdy. V garáži som sušil riadítka Ritchey už dva roky, mal som nejaké staršie gripy. Bol čas niečo s bicyklom spraviť, takže som vymenil riadítka s novými gripmi, nasadil nové rohy, sedlovku a pridal ďalší držiak na fľašu. Bicykel som odľahčil o asi 500 gramov. Kamarát mi dal svoje staré ľahké kovové pedále, čo bol dosť veľký rozdiel oproti mojim starým plastovým. Navyše mali o dosť lepšie ložiská. Pri prehliadke "hotového" bicykla som si všimol, že okrem osmičky na zadnom kolese, sú úplne voľné niektoré špajle. Čudoval som sa ako s tým ešte môžem jazdiť. Zobral som koleso do Bratislavy, kde ho za 200 Sk vycentrovali a podoťahovali. Pre každý prípad som ešte vymenil brzdové lanko a brzdové doštičky s tromi rôznymi zmesami. Tento upgrade bol asi jeden z najdôležitejších. Brzdilo sa mi skvelo a nebyť dobre nastavených bŕzd, bohvie koľko stromov by som obchytal.

Ešte bolo treba vyriešiť dopravu do Novej Dubnice. Mal som v pláne ísť k tete, prespať a odtiaľ odbicyklovať do Novej Dubnice, že sa trocha zahrejem. Rodičia však odleteli na juh skôr ako som plánoval, takže auto bolo moje. Bohužiaľ som cestoval sám, takže si cestu budem musieť draho zaplatiť. V sobotu som stihol byť o deviatej na prezentácií. Zaplatil som prevodom pár dní vopred, takže som si len vzal čip, číslo a promo igelitku.

Pred štartom som sa stretol s kamarátkou Alenkou (to je tá, ktorá ma sem nalákala), jej priateľom Tomášom a s ich kamarátmi Katkou a Jankom. Na maratón išli len Alenka s Tomášom, Katka s Jankom o rok ;-). Obitraja sme si zvolili trasu Klasik - 67 km/2000 m. Viac na stránke maratónu. Na viac som si netrúfal, netušil som, čo môžem od Strážovských vrchov čakať. So sebou som si vzal vodu, sladký čaj, hroznový cukor, dia keks, horalku, energetický gél, glukomer (na Alenkinu dobrú radu), mobil a mapku trate. Glykémiu pred štartom som mal 9,6, čo bolo dobré.


Na štarte sa zhustilo kopec cyklistov. Srdce mi búšilo o dosť menej ako na štarte na jar. Štart vyšiel presne na 10:00. Ráno som zjedol len jogurt, žalúdok bol celkom pokojný. Prvé metre viedli po asfaltke v Novej Dubnici, taký fajn rozjazd. Šlapalo sa do kopca už od začiatku, bok po boku, dosť nahusto. Občas som dakoho predbehol, občas niekto mňa. Celkovo som bol so štartom spokojný. Prvý problém bol s prešmykačom, čo som aj čakal. Prvé menšie stúpania fungoval, ale pri stúpaní na Baske som musel párkrát zosadnúť a ručne navinúť reťaz na menší prevod. Zjazd z Kamenných vrát bol celý v prachu, niekedy som nevidel na meter pred seba. V Omšení som to zo seba sfúkol, obišiel som prvé občerstvenie a začal šľapať na Baske. Bolo mi jasné, že jazdím s trocha inou ligou, takže som šiel v pohode, chcel som šetriť energiu na vnímanie okolia a na cestu domov. Pár výškových metrov pod Baske som už bicykel tlačil. Mal som dosť toho stúpania a navyše ma strašne boleli kríže. Išlo sa serpentínami širokou lesnou cestou.

Na vrchol som prišiel o 12:00. Na občerstvení P02 som doplnil fľaše iontovým nápojom, zjedol trocha hroznového cukru, zmeral glykémiu - 5,1. Zdržal som sa len chvíľu. Vypočul som si ešte radostné výkriky ujov v nálade pri občerstvovačke :-). Trasa viedla ďalej lesom a lúkami. A cez krásnu prírodu, čo viedla vlastne stále. Na lúkach ma osušil vietor a potešili krásne výhľady. Pri jednom zjazde v sypkej hline som z neovládateľného bicykla radšej zoskočil. Zjazd bol inak super, tu som veľmi ocenil brzdy. S mojimi starými by som to zvládal horšie. Na občerstvovačku K02 som dorazil o 12:50. Cítil som trocha hlad, dal som si müssli tyčinku, banán, doplnil fľaše. Glykémiu som mal 7,3.

Nasledoval asi najdlhší zjazd po lúkach, lesoch a asfaltke. Často mi slzili oči. Mal som dioptrické okuliare, slnečné na bicykel mám zlomené, takže jediná možnosť ako dobre vidieť. Možno by pomohli eliminovať slzenie. Z asfaltky viedla trasa do kopcov, popod Slopský vrch. Opäť nádherná príroda a výhľady.


Asi na 42. kilometri som už pociťoval hlad a tešil som sa na ďalšie občerstvenie. Po nastúpaní na vrchol nasledovalo jedno malé prevýšenie a potom zjazd do Hornej Poruby. V K03 som bol o 14:00. Až tam som si všímal všetko to jedlo. Dal som si nejaký posúch, croissant a doplnil fľaše. Začal som trocha cítiť plné brucho a do kopcov som tlačil bicykel stále častejšie. O 25 minút som bol v poslednej občerstvovačke K04. Tam som sa dorazil jablkami, melónmi a müssli tyčinkami. Nástup bol dosť hard, s plným bruchom rovno do prudkého kopca. Drvivá väčšina to riešila tlačením bicyklov do kopca.


Pár kilometrov som šiel v pohodovom tempe až po niektoré posledné stúpania, kde som to riešil zosadnutím a tlačením bicykla. Mal som toho už celkom dosť za sebou, nechcel som si to pokaziť nejakým vysilením pred koncom. Očakával som finálny zjazd, ktorý mal viesť po kvalitnejšej horskej ceste. Ten prišiel relatívne onedlho a úplne som si ho vychutnal. Šiel som spolu s ďalším jazdcom, ktorý ma na konci predbehol a pochválil dobrý zjazd. No lepší koniec som si ani neželal. Pár metrov pred cieľom mi zazvonil telefón, zdvihol som ho, či sa nedeje niečo vážne, nakoniec sa ma chcel kamarát spýtať niečo ohľadom Linuxu. No nič, obehol ma ďalší jazdec a konečne som bol v cieli.

Trasa mi trvala 5:28:00,10. Vo svojej kategórií som skončil na 139. mieste :-), z celkovo asi 180 jazdcov. Dalo by sa povedať, že som patril k tým, čo si to chceli po prvý raz vyskúšať a trasu vychutnať. Priemerná rýchlosť 12,25 km/h. V cieli som mal glykémiu 9,5. Hypoglykémiu som počas preteku necítil žiadnu a nad 10 som sa asi tiež nedostal, čo bolo veľmi dobré. Aj preto som trať prešiel celkom v dobrej pohode. Dokonca aj bolesť krížov ustúpila a čo bolo skvelé, žiadna bolesť kolena.

Doma som si tlačil mapky trate, ale ukázalo sa to zbytočné, pretože mapku dostane každý pretekár a trate sú veľmi dobre značené. Organizácia celého maratónu bola výborná. Bolo vidno, že už je to 14. ročník. Trasa bola vypilovaná do detailu, jazdilo sa asi cez všetky druhy povrchov, hore aj dole, navyše tá krásna príroda. Jednoznačne moja najlepšia jazda na horskom bicykli. Len trocha sa chytali švajčiarske Alpy.

V cieli sme sa všetci stretli, od Katky s Jankom sme dostali čokoládu, mňam :-). V jedálni navarili dobrý guláš, ktorý som z chuti zjedol. Prvé poriadne jedlo dňa. Zatlieskali sme viťazom na záver, v tombole, ako obvykle, som nevyhral nič.
Z môjho prvého MTB maratónu som mal skvelý pocit. Na budúci rok treba viac trénovať a možno sa nacpem aj do prvej stovky.


Odkazy:
Pekný článok o maratóne na MTBiker.sk .
Stále updatovaná stránka maratónu s fotkami a ďalšími článkami.

20. 8. 2008

Cyklotúra: Dubová - Smolenice - Záruby (sedlo) - Plavecký Peter - Pernek - Baba (sedlo) - Pezinok - Dubová

Na túto túru som sa vydal v pondelok (18.8.) o 14:41. Bolo krásne počasie, ideálne na bicykel. Potreboval som byť na bicykli dlhšiu dobu, tak som sa rozhodol ísť niekam ďalej a cesta mala viesť aj lesom. Šiel som dosť naľahko. So sebou som mal fľašu s vodou, mobil, hroznový cukor, fotoaparát, inzulínové pero a 100 Sk.
Vidal som sa smerom na Smolenice po hlavnej. Túto cestu dobre poznám, tak som ju šiel celkom pohodovo rýchlo bez zastávky. Šetril som sa Čertov žľab. Vedie cez Častú, Doľany, Horné a Dolné Orešany a Smolenice.


V centre Smoleníc (225 m n. m.) som z hlavnej prešiel na modrú značku smerom k zámku. V zámockom parku som si dal chvíľu prestávku, zjedol trocha hroznového cukru a zapil vodou.


Nasledovala najťažšia časť celej trasy smerom na Čertov žľab (555 m n. m.). Túto cestu som väčšinou peši absolvoval opačným smerom. Pokračoval som po modrej. Prvých pár desiatok metrov som vyšiel na bicykli, predbehol som dievča tlačiac bicykel spoločným smerom, že jaký som ja cyklista. Potom som, vypľúvajúc dušu, radšej zosadol, že taký som ja cyklista. Ďalšiu tretinu cesty na žľab som sa pešo trocha vydýchal. Po dažďami zmytej strmej ceste nasledovala širšia a miernejšia cesta. Nasadol som na bicykel a k Čertovmu žľabu som po miernejšom stúpaní šiel po relatívnej rovine. Nebyť mojej vyčerpanosti a pomalosti, mohol to byť osviežujúci rýchly úsek cez pekný les.


Chvíľu som sa rozdýchal a pre istotu znova zjedol trocha hroznového cukru. Z Čertového žľabu na sedlo pod Zárubami je to podľa značky 12 minút. Keď som tu bol naposledy, tak mi to pešo trvalo asi 4 minúty. Tentoraz mi to s bicyklom trvalo 22 minút. Po prvých metroch som dostal predné koleso do vzduchu a odvtedy som bicykel tlačil. Neviem či som mal hypoglykémiu, ale mal som nejakú krízu. Dokonca som sa pristihol ako stojím a asi 15 sekúnd nedýcham. Pomaly som sa predral až na sedlo (625 m n. m.), čo bolo najvyššie miesto kam som sa počas cyklotúry dostal. Zjazd zo sedla bol rýchly. Zo začiatku bol chodník dosť úzky a obrastený vysokými zelinami. Kúsok od sedla bol vyvrátený strom, ktorý bolo treba obísť.
Stále po modrej som sa dostal na asfaltku až k rázcestiu. Najprv som mal v pláne ísť do Plaveckého Mikuláša po modrej. Pohľad na terén ma presvedčil, aby som zvolil inú trasu. Začínal sa cez les prudko do kopca a nemal som chuť ísť do stúpania. Navyše som bol mokrý a studený pot počas zjazdu mi spôsoboval zimomriavky, potreboval som cestu na slnku. Vrátil som sa k rázcestiu a šiel po žltej k vodnej nádrži Buková.


Chvíľu som pobudol na slnku. Začal som byť hladný, tak som sa vydal po hlavnej do Plaveckého Petra. Potraviny som stihol akurát o 17:30, kedy je zatvárací čas. Kúpil som si vodu, 2 Croissanty a Horalku. Prestieranie som si spravil asi 10 m od obchodu pri kostole. Slnko sa pomaly blížilo k obzoru, takže som sa nezdržal dlho a ďalšiu zastávku som si naplánoval až v Perneku.
Cesty na Záhorí boli vo veľmi dobrom stave, bicyklovalo sa po nich skvelo. Viacmenej stále rovinka.


Okolo Rohožníka som prekonal a vlastne prekonával krízu až do Perneku. Mal som sto chutí zavolať si taxík. Nemal som dobrú predstavu ako ďaleko je Pernek, takže som ho čakal za každou pahorkatinou a stále nič.
Zastavil som sa v Plaveckom Podhradí, aby som sa obzrel na Plavecký hrad z druhej strany. Doteraz som ho videl len zo strany Malých Karpát.


Vysoká z "druhej strany" vyzerala tiež veľmi pekne.


Do Perneku (278 m n. m.) som dorazil až pri západe slnka. Potreboval som si trocha oddýchnuť. Netušil som, ako sa dostanem na Babu. Neveril som, že to vyšľapem a ísť pešo je to nadlho. V miestnej krčme som si dal malé pivo a podľa tety šenkárky "také syrové", čo bolo niečo ako syrová žemľa. Slnko už naozaj zapadalo a bolo treba ísť. Od začiatku stúpania som nahodil druhý najľahší prevod a neviem ako, podarilo sa mi s týmto prevodom vyjsť až do Sedla Baba (527 m n. m.). Vo foťáku mi došli batérie, tak som neodfotil nádherný západ slnka. Dal som si čaj (1 dcl 18 Sk), čakal som kým vychladne a kým sa superbikeri pustia dole ešte predo mnou. Začalo byť dosť chladno a pri zjazde dole to bolo o to horšie. Pri Pezinku sa mi naskytol krásny pohľad na východ mesiaca. Západ slnka a východ mesiaca v priebehu 20 min., cool.
Viditeľnosť nebola najlepšia, ale aspoň mesiac bol v splne. Od Baby som bez prestávky bicykloval až domov. Vtedy som mal toho už celkom dosť. Hlavne ma bolel zadok a triesla od sedadla.

Domov som prišiel o 21:10. Celú trasu som zmeral pomocou Google Earth. Vyšlo mi to na nejakých 88,4 km. Odchýlka je odhadom 4 km. Celkový čas - 6:30, bez prestávok asi 5:15. Z toho priemerná rýchlosť - 16,8 km/h.

TNT? Radšej niečo iné.

V práci používame kuriérske služby. Ide hlavne o zasielanie biologického materiálu alebo dát z holteru na Compact Flash karte. Zatiaľ čo o druhé sa stará DHL, o prvé TNT. Celkom známe spoločnosti v expresnej a logistickej doprave.

S DHL pokiaľ viem neboli problémy a všetko prebiehalo načas. No s TNT sa situácia naposledy dosť skomplikovala. Vraj aj v minulosti boli nejaké problémy s touto spoločnosťou a to ohľadom dodávky suchého ľadu (tuhý CO2). Pred pár dňami som podobnú situáciu riešil aj ja. Potrebovali sme odoslať vzorky plazmy.
Odoslal som faxom požiadavku na suchý ľad, v predstihu, aby prišiel na druhý deň. Fax som poslal do labákov v Belgicku, kde sa zhromažďuje asi všetok biomateriál zo štúdií. Čakal som na nejakú odozvu, potvrdzujúci fax o tom, že požiadavku zaevidovali. Nič som nedostal, možno príde zajtra.
Na druhý deň nič nechodilo, netušil som, či a kedy vôbec suchý ľad príde, tak som pre istotu ešte poslal mail. Poslal som ho z mojej osobnej adresy, rátal som aj s tým, že ho možno hodia do spamu, tak som preto zavolal do slovenskej centrály TNT. Teta na linke však o ničom nevedela, vraj mám zavolať štúdijovému koordinátorovi. Zavolal som teda kam bolo treba a dozvedel som sa, že mám znova poslať fax a tentoraz s poznámkou - urgent. Poslal som teda ešte pre istotu 2 krát takýto fax. A čo sa nestalo, o asi 5 minút nato zazvonil pri dverách ujo kuriér so suchým ľadom.
No bol to trocha šok a zároveň úľava po dňovom čakaní, či vôbec ľad príde načas. Trochu som bol z toho mimo, kópiu shipment listu som robil na 3 krát. Hneď ako kuriér odišiel, začal som rušiť objednávky na suchý ľad z toho dňa. V slovenskom TNT jednoducho asi nevedia, kde majú svojich kuriérov. Vraj to ide cez Belgickú stranu a ich to zrejme nemusí zaujímať. Ako logistická spoločnosť by mohla aspoň niečo vedieť o objednávkach v rámci krajiny a Európy. Neviem ako to funguje v logistike, či majú prepojené databázy alebo sa každý stará len o svoje územie. Podľa môjho názoru, by sa mala zásielka dať vystopovať vždy, keď je to potrebné a kuriérska spoločnosť by mala vedieť rýchlo reagovať.
To bola moja nie veľmi dobrá skúsenosť s TNT. Možno sa to stáva z času na čas, ale je trocha divné, že sa to isté stalo vraj aj viackrát v minulosti. Mohli by sa trocha vylepšiť.

17. 8. 2008

Čiastočné zatmenie mesiaca

Včerajšie počasie bolo všelijaké, len nie bezoblačné. Na pozorovanie zatmenia som preto nemyslel. V dome asi 30 ľudí, veľa rečí, veľa jedla. Rodinné stretnutie. Občas jemne popršalo, predvečer bolo celkom fajn, trocha zima. Do polnoci som sa húpal na húpačke a kecal. Sem tam som zdvihol zadok a hlavu a pozrel na oblohu. Asi o pol dvanástej som pomedzi mraky zazrel veľký voz. Že teda možno nakoniec nejaký ten mesiac bude vidno. Ale o chvíľu sa znova zatiahlo. Potom sa všetci pozostalí spolu so mnou rozišli do svojich postelí.
Mne sa spať veľmi nechcelo (Kofola), tak som si ešte čítal novinky z olympiády. Pri mojej klasickej prechádzke do kúpeľne a späť som si všimol, že sa oblačnosť rozpadáva. Zobral som fotoaparát (Olympus C-2500L) a šiel na terasu. Mesiac už bol dobre viditeľný. Nazoomoval som koľko sa dalo, nastavil uzávierku (tuším 1/320), otvoril clonu a urobil zopár záberov. Z najlepšej snímky som urobil výrez.

9. 8. 2008

Cyklotúra: Trnava - Trenčín - Ladce - Púchov

Na piatok (8.8.) hlásili búrky a tak som sa na nič nechystal a vstal som okolo pol deviatej. No namiesto búrkových mrakov boli na oblohe len nevinne vyzerajúce biele oblaky a sem-tam zasvietilo slnko. Už dávnejšie som mal na pláne ísť bicyklom k tete do Púchova, čo je asi 1,5 hodiny autom z našej dediny. Nejak som sa na to necítil, ale aj tak som sa rozhodol bicyklovať smerom na Trenčín. Rozhodol som sa, že pôjdem do Trnavy a tam uvidím čo ďalej. Šiel som trasou Dubová - Doľany - Dlhá - Suchá nad Parnou - Trnava. Asi 26 km. Bol čas žatvy a polia s panorámou Malých Karpát vyzerali veľmi pekne.


Do Trnavy som prišiel okolo pol jedenástej. Zamieril som rovno na vlakovú stanicu. Cítil som sa celkom dobre, nejaké ďalšie kilometre ešte znesiem. Aby som stihol Trenčín a okolie v rozumnom čase, rozhodol som sa tam ísť vlakom. Trasu som si tak ochudobil o dobrých 70 km na bicykli. Nejak mi to nevadilo, s bicyklom som vlakom ešte necestoval, tak som sa tešil. Stíhal som IC, ktorý mal ísť o pár minút (nakoniec meškal asi 20 min), ale teta pri okienku ma nahovorila počkať na osobák o 11:16, pretože ma to vyjde asi 3-krát lacnejšie (možno 2,157-krát lacnejšie, nepamätám si to presne). K študentskému lístku do Trenčína (56 Sk) som si kúpil batožinový lístok pre bicykel (20 Sk). Mal som pár minút čas, tak som sa poflakoval po stanici a zastavil som sa pri odstavenej parnej lokomotíve, pri ktorej som sa ako decko často hrával, keď som cestoval k tete do Púchova. Nostalgia.


Vlak mal odchod presne. Do vlaku sa bicykel dáva do prvého alebo posledného vozňa. V každom prípade, by malo na vozni byť označenie bicykla. Miesta tam bolo dosť, ale keby som si mal predstaviť, že cestujú viacerí cyklisti s rôznymi miestami nástupu a výstupu, mohol byť nastať chaos. Cestoval som ešte s jedným cyklistom, teda miesta bolo pre dva bicykle dosť. Ja som radšej zostal s bicyklom pri dverách a sadol si na výklopné sedadlo. Dá sa posadiť aj do normálnych sedadiel, ale potom je dobré mať miesto s výhľadom na bicykel.


Do Trenčína vlak dorazil o 12:43. Z vlaku som zišiel rovno na hlavnú a pokračoval na sever. Touto cestou som už dobrých pár rokov nešiel. Zase spomienky na cestovanie našou starou škodovkou. Od Trnavy až po Púchov je prakticky diaľnica a hlavná cesta nie je až taká rušná a tým pádom aj bezpečnejšia. Od Trenčína bola navyše dosť široká krajnica, ale neviem pokiaľ to vydržalo.


Terén bol viacmenej stále rovina a bicyklovalo sa veľmi dobre. Žiaden protivietor, bolo pod mrakom a teplota bola celkom znesiteľná. O chvíľu som sa ocitol v obci Ladce, kde som mal kratšiu pauzu. Vtedy som bol už rozhodnutý, že do Púchova nakoniec nejako dobicyklujem. Nebyť jedného hypa pri Košeci a tej zastávky v Ladcoch, šiel by som do Púchova bez prestávky. U tety bola práve v ten deň aj druhá teta, takže keby bolo zle, mal som aspoň nádej, že sa aj v ten deň dostanem komfortne domov.
Do Púchova som dorazil niekedy o tretej po obede. Z Trenčína je to asi 36 km. U tety som zjedol výbornú hubovú polievku, dal som si sprchu. Potom sa mi ozval spolužiak z Ladiec, ktorému som volal, keď som tadiaľ prechádzal. Dohodol som sa s tetou a strýcom, že ma hodia domov aj s bicyklom, takže som mal čas ísť do Ladiec znova. Inak by som sa asi rozhodol ísť vlakom buď z Púchova alebo až z Trenčína do Trnavy. Do Ladiec a späť je to asi 22 km.
Dokopy som za tento deň prejazdil asi 84 km. Nie je to veľa, ale išlo sa mi celý ten čas veľmi dobre. Chcel by som na budúce ísť túto trasu bez použitia vlaku. Mal by som z nej ešte lepší pocit. A ešte lepšie by bolo mať cestný bicykel. Asfalt na ceste bol veľmi dobrý.
Cestou domov sa začalo čoraz viac zaťahovať. To bola predzvesť predpovedaných búrok. Nad autom sa zoskupili krásne mraky. Neviem či som niekedy niečo také podobné videl.





Bol to fajn výlet. Až dodnes ma ale bolia kríže. Zatiaľ si myslím, že je to aj kvôli zlej geometrii rámu môjho bicykla. Ale asi aj preto, že nie som zvyknutý a nemám žiadnu kondíciu. Som tučný a málo pohyblivý. Tak mi treba.

4. 8. 2008

Fotoaparát/webkamera na astrofoto

Už pri pozorovaní čiastočného zatmenia slnka v piatok, som si spomenul, že som kedysi chcel prerobiť náš starý prvý digitálny fotoaparát na fotenie astrosnímok pomocou teleskopu. Amatérskej astronómií sa už veľmi nevenujem, teleskopy zapadajú prachom, ale predsa mi to dnes nedalo a pustil som sa do výroby "CCD kamery".
Pred výrobou (ak by to chcel niekto skúšať s webkamerou všeobecne) odporúčam prečítať si články docenta Kundracika na jeho webovej stránke. Široko ďaleko najlepší návod a úvod do digitálnej astrofotografie webkamerou. Na nete sú všelijaké návody pre webkamery Logitech, Philips, ktoré sa používajú asi najčasťejšie. Možno treba povedať, že používali, pretože ten, kto to myslí s astronomickými snímkami trochu vážnejšie, si už môže kúpiť dobrú DSLR zrkadlovku sa celkom rozumné peniaze. Ja som nemal webkameru v pravom zmysle slova, ale digitálny foťák, ktorý vie byť aj webkamerou. Volá sa Mercury Deluxe Classic Cam, 2.1 Mpixel. Doniesol ho oco asi pred piatimi rokmi a vtedy som žasol nad malým LCD displejom, na ktorom som videl fotku a fotil som všetko okolo mňa. Neskôr som o to všetko aj prišiel pri inštalácií mojej prvej linuxovej distribúcie (Mandrake 9.2). Ale to je iný príbeh.
Takto vyzeral fotoaparát na začiatku:


Keďže sa tento fotoaparát dnes už na nič nepoužíva, bol som rozhodnutý, že objektív odstránim a CCD čip umiestnim do ohniska teleskopu. Po odstránení krytu:


O napájanie fotoaparátu sa stará USB, takže puzdro na batérie som nemusel riešiť. Asi najťažším problémom dnes bolo jeho pevné uchytenie do okulárového výťahu. Našiel som časť púzdra z pokazenej Barlowovej šošovky a tú som pripevnil k CCD čipu. Najskôr som ju pripevnil pomocou modelárskeho lepidla, no spoj vydržal asi minútu. Potom som použil Chemoprén Extrém a celé to zaťažil asi na hodinu (prečkal som v garáži búrku). Spoj sa zdal byť v poriadku a šiel som ho pripevniť k teleskopu.


Pripevnil som ho na Newton. Na získavanie snímok som použil program Yawcam. Je napísaný v Jave a zatiaľ vyzerá dobre. Uvidím po prvej astrosnímke.


Bohužial sa po niekoľkých minútach začal spoj na pripevnenej webkamere rozširovať. Lepidlo asi nebolo ešte dobre zaschnuté. Podľa výrobcu by malo schnúť 24 hodín, ale ja som bol netrpezlivý a dodatočne som potom webkameru prilepil lepiacou páskou. Prvá snímka, ktorú som zhotovil, je vrchol vysielača, ktorý vidím z okna:


Snažil som za čo najlepšie zaostriť, no výsledok nebol teda bohvieaký. Pripísal som to "rozladenému" Newtonu a trojitému sklu v okne. Vymenil som ho za refraktor a výsledná snímka sa možno trochu zlepšila:



V každom prípade žiadna sláva. Obidve snímky som niekoľko minút zaostroval. Žeby to okno? Zobral som teda refraktor na terasu a zamieril na smetisko, asi 1 km vzdušnou čiarou. Výsledná snímka sa mi páčila oveľa viac ako tie dve predošlé:


Dokonca som tam zazrel pohyb nejakého psíka. Veselé. Celkovo sa mi rozlíšenie a ostrosť snímky pozdávali. Predchádzajúce snímky sú v rozlíšení 320x240 pixelov. No zistil som neskôr, že webkamera dokáže snímať aj v rozlíšení 640x480. Zamieril som s novým rozlíšením na strechu:



Táto snímka sa mi tiež pozdávala. Je celkom ostrá, takže refraktor nie je poškodený. Pred snímaním som ešte webkameru na refraktor pripevnil páskou:


Som zvedavý, či sa mi podarí aj nejaká skutočná astrosnímka. Dnes to vyzerá byť na celkom dobrú bezoblačnú pobúrkovú noc a malo by byť vidno Jupiter. Refraktor ma čaká naterase, idem skúšať.

3. 8. 2008

Čiastočné zatmenie slnka

O tohtoročné zatmenie slnka 1.8.2008 som sa dozvedel v deň, kedy mal nastať. Ráno som si pozeral na internete správy a náhodou som zazrel článok o zatmení. Počasie však vyzeralo na dážď, tak som sa s tým ďalej nezaoberal. V Bratislave malo začať okolo 10:46. O pol jedenástej sa počasie začalo zlepšovať, čakal som ešte pár minút či vytiahnuť teleskop. O 10:40 už bolo slnko len za "tenkým" mrakom a tak som sa rozhodol, že idem pozorovať toto nebeské divadielko.




V bordeli v našej letnej kuchynke som vylovil zaprášený lepkavý teleskop. Je to refraktor 60/700. Okulár som použil H 20 mm. Našťastie optika bola dobre zakrytá a relatívne čistá. Primontoval som ho na montáž spolu s na kolene vyrobeným stojanom na projekciu, zobral foťák a hľadal som slnko. Na papieri som ho uvidel už málo zakryté mesiacom. Fotil som svojim starým Olympusom C2500-L približne každých 5 minút. Prvá snímka bola zhotovená o 11:01, posledná o 12:39. Pri fotení papiera, na ktorom bolo slnko premietnuté, došlo k deformácií obrazu, pretože som fotil z ruky, mimo osi a papier nebol dokonale rovný. Na úpravu slnka do kruhovitého tvaru a zlepšenie kontrastu som použil Gimp a Picasu. Jednotlivé snímky som poskladal do finálneho obrázka:


Na prvých snímkoch je zachytený odchádzajúci mrak a tiež špina z okuláru. Ten som po prvých dvoch snímkoch vyčistil.
Pekné obrázky zatmenia sú priebežne uverejňované na Instantních anstronomických novinách.

Moje staré video z čiastočného zatmenia slnka - 11.8.1999.