31. 10. 2008

3D matematika

Správne by som mal napísať asi zobrazenie algebraických plôch v troch rozmeroch. Náhodou som si kúpil slovenské GEO (november/2008), tuším, že prvé odkedy vychádza, a bol tám článok o Gaussovi (kúpil som si ho kvôli téme čísla - globalizácia). Ilustrovaný bol krásnymi "figúrami", ktoré sa mi veľmi páčili, tak som si chcel aj ja niečo vytvoriť. Na stránke www.imaginary2008.de je slušný počet odkazov na softvér a potrebnú matematiku. Ako prvý a zatiaľ posledný soft som vyskúšal 3D-XplorMath-J. Zvláda všetko, čo som potreboval. Chcel som vytvoriť bodliak podľa rovnice: x^2 + y^2 + 1000*(x^2 + y^2)*(x^2 + z^2)*(y^2 + z^2) = 1
- výsledný obrázok:


Na viac som sa nezmohol. Je to jedna z vecí, ktoré mi pripomínajú, že matematika a umenie nemajú od seba ďaleko. Veľa krásnych obrázkov je v tejto galérií.

30. 10. 2008

The WarCraft retrospective

Pekný dokument o hre WarCraft, s ktorou som strávil pomerne dosť času. Mám na ňu príjemné spomienky. Svojho času mal každý diel prelomovú grafiku a ingame videá, výbornú hudbu a skvelú hrateľnosť. Od WarCraft III som tuším už žiadnu RTS ani nehral a viacmenej ani inú PC hru.
Dokument má zhruba pol hodinu a odporúčam pozerať v HD kvalite.

Link:
http://www.gametrailers.com/player/41870.html

26. 10. 2008

Modra - Pod Peprovcom - Pod Srnčím vrchom - Modra

Od Jeseň v Malých Karpatoch 2008


Moja kondícia je na tom stále horšie, cez týždeň skoro žiaden šport kvôli bolesti v ľavom zápästí. Zatiaľ mi žiaden lekár nepovedal, čo s tým vlastne je, mám vydržať.
Nevydržal som však cez nedeľu sedieť doma. Vonku krásne počasie, tak som si vymyslel behanie nad Modrou. Zbalil som aj mamu a jej kamarátku, veci na prezlečenie.

Našiel som celkom jednoduchý okruh. Od Modry po modrej cez Štúrovu lavičku k Pod Peprovcom. V lese bolo veľa lístia, pod nohami to šušťalo, inak všade ticho. Trasa mierne stúpa, na záver treba ísť do strmého kopca, to však trvá krátko. Od križovatky modrej s červenou som sa vydal po červenej smerom do Modry. Bola to pohodová časť stále lesom. Potom nasledovala asfaltka, ktorá viedla až do Modry.
Odhadom je trasa dlhá asi 7 km. Mojim pomalým tempom som to spravil zhruba do hodiny, s niekoľkými prestávkami na meranie glykémie. Je to celkom dobrá trasa na pravidelné behanie, krásna príroda, pre Modranov len kúsok od domu.

25. 10. 2008

Bratislavský jazzový deň (BJD)

foto Igor Daniš a je odtiaľto

Na tohtoročné bratislavské jazzové dni som sa vôbec nechystal. Vedel som o dvoch zaujímavých headlineroch a to o triu bassgitaristov S.M.V. (Stanley Clarke, Marcus Miller, Victor Wooten) a o spevákovi Al Jarreau. Ale keď už, tak určite by som radšej šiel na S.M.V. . Nemal som na lístok peniaze, tak som sa ďalej o jazzáky nezaujímal. Navyše som sa tešil na Noc reklamožrútov, ktorá bola v prvý deň jazzákov.

Vo štvrtok večer som našiel na ICQ odkaz - kamarát má voľný lístok, či nechcem ísť. Dlho som nerozmýšľal a napadol ma jediný dobrý plán - od 20:00 na reklamožrútov a nejaký čas pred vystúpením S.M.V. ísť na električku do PKO a chytiť nejaké miesto. Poistil som sa dvoma dobrými ľuďmi, aby mi dali vedieť asi kedy ich vystúpenie začne. Prišiel som asi 20 minút pred začiatkom a navyše som mohol sedieť pri kamarátoch, ktorí mali vedľa volné miesto - zhruba v strede sály. Luxus ako pre VIP.

Ich koncert mal byť akýmsi promo k ich novému CD Thunder. Nič som z neho nepočul, takže som čakal "len" skvelý zážitok a tešil "len" na hustý bass a slapové javy (na tento názov by si mal dať Lukáš copyright).
Ako prichádzali na javisko, zneli akési fanfáry. Zdalo sa mi to trocha prehnane pompézne, ale zase môžu si to s čistým svedomím dovoliť. Ako prišli, chytili bassy a až na malé pauzy nepustili z ruky. Každý z nich hral svojim štýlom a zvukom. Wooten neviem akým, Miller tvrdými a presnými slapmi a Clarke takým pre mňa zvukom z 90. rokov, zato veľmi pekným.
Mne sa ozvučenie celkom páčilo, počul som trenie prstov o struny a nebolo to veľmi nahlas. Zato bratranec V musel po štyroch skladbách odísť, pretože ho bolelo ucho. Tiež mu vadilo akési splynutie bassgitár, keď hrali všetci rýchlo a naraz, nedali sa dobre od seba odlíšiť. To bola niekedy pravda, ale naše sluchy sú trocha deformované. Klávesák bol prvé skladby dosť ticho, všimol som si ho až pri jeho sóle, ktoré bolo výborné. Z rýchlej improvizácie do pomalších melódiií a všetko to krásne sedelo. Vydržal by som ho počúvať aj dlhšie, ale to už je moja slabosť pre klávesové nástroje.
Každý z bassgitaristov mal svoje sólo. Prvé patrilo Wootenovi, ktorý použil slučku a pridával ďalšie tóny. Po istom čase mu však jeden nesadol a aj keď sa snažil to nejako zachrániť, mne sa to nepáčilo. Millerovo sólo bolo o dosť lepšie. Páči sa mi ako búcha do gitary a má dobrú dynamiku. Z nich troch som dobre poznal len Millera, takže som nebol až tak veľmi prekvapený, aj keď hral výborne. Sólo Stanleyho Clarka by sa mohlo vryť do pamäti všetkým, ktorý to na vlastné oči videli a budú môcť o tom rozprávať vnúčatám. Na rozdiel od Wootena a Millera si Clarke vzal akustickú basu (alebo kontrabas, neviem aký je v tom rozdiel, je to veľké a drevené a hrá sa na tom so slákom). Začal príjemnou pomalou skladbou, potom zrýchľoval, začal robiť slapové javy a to už som pozeral s otvorenými ústami. S akustickou basou robil veci ako na elektrickej a znelo to dobre. Nevedel som, čo sa s tým nástrojom dá všetko robiť, ak to niekto vie. Neuveriteľné veci. Clarke si vyslúžil najväčší potlesk. Podľa mňa, z nich troch nielen najvyšší ale aj najväčší hudobník.
Celý koncert bol dosť živý, Miller si vzal na pódium bábku a blbol s ostatnými. Koncert nemal nejaké nudné alebo hluché pasáže, ale to som ani od takýchto hudobníkov nečakal. Páčili sa mi aj basové duely, Miller - Wooten a Clark - Wooten. Po vytlieskaní prišiel skvelý prídavok, ktorým pekne zakončili prvý deň jazzákov.



Koncert S.M.V. bol pre mňa jedným z najkrajších zážitkov, ktoré som na BJD zažil. Nebyť dobrých kamarátov a jedného rodinného príslušníka, bol by som oň prišiel.

Pekné foto a reportáže z koncertu:
http://www.hudba.sk/spravy/2008-10-25-prvy-den-bjd-2008-vyvrcholil-koncertom-s-m-v-reportaz-foto
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/23750/Hviezdou-piatkoveho-programu-BJD-basgitarove-trio-SMV.html

Noc reklamožrútov

Prvý raz som bol na reklamožrútoch začiatkom tohto roka a veľmi sa mi to páčilo. Niekomu sa môže zdať choré sedieť v kine a pozerať na stovky reklamných spotov, no pre mňa je dobrá reklama ako malý film a niekedy je v nej viac ako v dvojhodinovom filme. A dobrých reklám tam je celkom dosť.

Prišiel som asi 10 minút po začiatku a bol som tam necelé 2,5 hodiny. Potom som sa ponáhľal na jazzové dni, teda deň. Niektoré z reklám, čo sa mi páčili som našiel aj na youtube. Moja pamäť je biedna, takže ozaj len zopár. Navyše sa mozog dobre koncentruje prvých asi 20 minút, takže z tej doby si pamätám najviac. Určite ich však bolo dobrých oveľa viac.





Free hug v kine bola iná verzia ako táto, no nenašiel som ju:




















18. 10. 2008

Slovensko je asi naozaj bohatá krajina

Bratislava sa pomaly mení na veľmi moderné mesto. Neustála výstavba len potvrdzuje, že peniaze sa tam točia rýchlym tempom. A dosť peňazí tam aj zostáva. Hospodársky rast sa trocha pozastavil, ale stále je pomerne dosť veľký. Ja to vidím skoro všade, kde sa pohybujem. Teda od našej dediny smerom do Bratislavy. Nedávno autobus, ktorým som cestoval, obehlo v Bratislave ferrari. Je to ale predsa len nejaká malá časť Slovenska. Neviem ako sa darí iným krajom. Ale dnes som si všimol niečo, čo ma znova trocha presvedčilo, že naša malá krajina je bohatá.

Dnes som bol v našej dedine oberať a ku koncu oberačky sme vykladali veci z traktora. Mne sa dostalo cti zobrať plastovú kanvicu. A do ruky som dostal kanvicu Tupperware. Vtedy som si nejako uvedomil, že keď sa už v traktore na dedine nachádza asi najdrahší americký kuchynský plast (s doživotnou zárukou), tak potom sme na tom asi naozaj dosť dobre.

13. 10. 2008

Zaťal som si do prsta

V duchu "naštiepaj drevo nech nevyhasne", som sa chystal udržiavať oheň pred opekačkou. V tom som dostal akýsi výpadok koordinácie a sekera letela pár milimetrov od cieľa. Zasiahla ukazovák na ľavej ruke. A ako to už býva zvykom, všade plno krvi a zveličovania.

Nuž zutekal som do domu a nad vaňou (do ktorej kvapkala krv) som si ranu umyl vo vlažnej vode. Stiahol som si ju leukoplastom a obviazal obväzom. Popritom som zjedol sladkú tyčinku, pretože som mal asi hypoglykémiu, a takmer som omdlel. Nakoniec všetko dobre dopadlo a aj sa opekalo.

Odvtedy prešiel asi mesiac a počas hojenia rany som si len tak pre zábavu fotil celý hojaci proces zvonka. Rana sa dobre zahojila, pamiatkou bude malá ryha, ktorá sa už asi nevyhladí do pôvodne dokonalého povrchu môjho ľavého ukazováka.

Popritom bolo však celkom zaujímavé zopakovať si proces zrážania krvi a zastavenia krvácania. Po poranení prsta začala celkom húfne tiecť krv. Pravdu povediac, čakal som to. Trafil som sa len do kože a možno poškodil sval. Prst je teraz plne funkčný, takže nič iné som si asi neporanil. Krv tiekla dosť dlho. Aj keď má najprv dôjsť ku zúženiu cievy, nenastane tak okamžite - vyplavenie sérotonínu z krvných doštičiek (trombocytov) a kontrakcia cievy nastala po rádovo minútach. Možno to má aj tú výhodu, že krv "premyje ranu" a vyplaví nečistotu. Infekciu som v rane nemal. Zúžená cieva má tú výhodu, že cez ňu pretečie menej krvi a tým sa zmenšia aj jej straty.
- Vascular phase

Potom nastane nahromadenie (trombocytov) a vznikne "prvá zátka". Normálne sa trombocyty na neporušenú stenu cievy nenalepia. Nastane tak až po poranení a odkrytí kolagénového väziva. Trombocyty sa navzájom pospájajú uvoľnia potrebné látky, ktoré sú potrebné pri ďalšom procese zrážania. Táto prvotná štruktúra síce zastaví krvácanie, no nie je veľmi pevná. Preto je celkom dobré nedávať leukoplast po chvíli dole. Ja som ho tam mal dlhšie a navyše som sa s ním aj umýval, takže večer vyzeral prst ako na obrázku v 1. deň. Ani vtedy však ešte rana nebola dostatočne pevná.
- Platelet phase

Spevnenie rany má na svedomí hemokoagulácia, teda zrážanie krvi. V krvi sa vyskytuje niekoľko koagulačných faktorov, ktoré sa aktivujú pri poškodení cievy. Aktivácia koagulačných faktorov je kaskádovitá, teda jeden aktivuje druhý a má dve rôzne cesty aktivácie - Intrinsic a Extrinsic pathway. Obe cesty sa spájajú a ďalej pokračuje vytvorenie trombínu a ten zmenu fibrinogénu na fibrín. Vznikajú tak fibrínové vlákna do ktorých sa zachytávajú krvinky a sieť vláken sa potom sťahuje.
- Coagulation phase a Clot retraction

Bunky sa v tkanive spájajú a rana sa hojí. Štruktúra, ktorá vznikla pri koagulácií sa zničí v procese fibrinolýzy, ktorú aktivuje plazmín.
Kdesi som našiel aj peknú schému:



Na zopakovanie som použil učebnicu z fyziológie od Igora Bédera.

6. 10. 2008

Ľudovít Ódor: Ekonómia z nadhľadu

Najskôr som nechcel o knihách, ktoré som v blízkej minulosti čítal, nič písať, len zverejniť názvy, aby bolo vidno, že viem čítať. Časom mi to nedalo a o niektorých knihách sa oplatí napísať zopár riadkov. Táto je jedna z nich.

Ekonómia je pre mňa záhadou a vôbec jej nerozumiem. Ľudia v tieto časy častokrát používajú také termíny z ekonómie a financií, ktorým možno ani sami nerozumejú. Ja im teda vo väčšine nerozumiem a čomu nerozumiem to ma obvykle priťahuje.

Túto knižku mi kúpila sestra na narodeniny a na moje želanie. Reklamu na ňu som videl na etrend.sk. Tam sa dá priamo objednať, ale mne sa nechcelo čakať a tak som si ju kúpil v Artfóre (10 % študentská zľava na ISIC, btw).

Písaná je veľmi pútavo a vtipne. Je poskladaná z veľa krátkych vačšinou jednostranných textov. Na druhej strane sú skvelé Shooty-ho ilustrácie. Texty sú dosť dobové (nie staré), teda sú tam časti o prechode na euro a viaceré vtedajšie či súčasné ekonomické problémy. Veľmi sa mi páčil štýl písania a druh humoru. Okrem autorových textov sa na knihe podieľajú aj ďalší "podkutí" autori.
Knihu som prečítal asi za 2 dni. Pravdupovediac mi to nestačilo, niektoré veci si musím ešte ujasniť a tak si ju chcem prečítať ešte raz. Na konci knihy sú veľmi dobré citáty od známych ľudí súvisiace s ekonómiou a odporúčaná literatúra pre ďalšie štúdium od autora + ekonomický slovník, ktorý je dobré si prečítať asi najkôr (môj prípad).

Zapamätal som si z knihy túto modelovú situáciu: traja podnikatelia začnú predávať vo svojich obchodoch topánky. Prvý si dá na obchod nápis: Najkvalitnejšie topánky. Druhý: Najlacnejšie topánky. Čo by mal urobiť tretí? Jedno z riešení nájdete v knihe a stojí za to, rovnako ako celá kniha za prečítanie.
4.5/5

5. 10. 2008

Sennheiser HD 555

V roku 2006 som bol na výstave High-End pozrieť sa na 6 miliónovú zostavu McIntosh. Pravdupovediac ma to veľmi nebralo. Hralo to síce nádherne, ale čo iné človek môže od takého nadupaného drahého kolosa čakať. Najväčším zážitkom výstavy bolo pre mňa počúvanie hudby na slúchadlách Sennheiser HD 650, čo je ich najvyšší model. Mal som so sebou svoje CD, takže som počul aj to, čo som dovtedy nepočul a to, čo som dovtedy počul, som počul oveľa lepšie a krajšie. Vtedy som si povedal, že keď budem veľký, kúpim si slúchadlá Sennheiser, trebárs aj 650-ky.


Cesta za HD 555 trvala asi 3 roky. Od prvého ročníka na VŠ si so spolužiakom hovoríme, aké si kúpime Sennheisery. Na jar som mal celkom dobrú ponuku objednať elektroniku z USA, asi cez n ľudí, kde n > 3. Najprv som nechcel nič, ani som nemal peniaze. Potom som však dostal výplatu a napadli ma slúchadlá. Nechcel som dať viac ako 3000 Sk, a tak najlepšie vyšli HD 555. Po akýchsi neúspechoch, som sa ani na konci prázdnin slúchadiel nedočkal. Zavrhol som teda možnosť objednávky cez n ľudí a rozhodol sa pre variantu s 1. človekom. Napísal som kamarátovi, ktorý v USA pracoval a mal sa vrátiť v septembri. Pre neho to nebol problém, tak som ich objednal (aj keď asi o 30 $ drahšie ako na jar a kurz tiež nebol o nič lepší), zaplatil cez Visu electron a nechal poslať na jeho adresu. Slúchadlá prišli minulú nedeľu (ešte raz dakujem Palo) a odvtedy som ich nechal zahrať veľkú časť mojej hudobnej zbierky.

Jeden z hlavných dôvodov prečo som sa rozhodol pre HD 555 bolo aj toto vyčerpávajúce fórum. Je tam asi všetko čo by mal kúpychtivý človek vedieť. Preto sa mi nechce písať vo forme nejakej odbornej recenzie.
Skvele mi padli na hlavu. Mäkkučké okoloušníky a nadhlavník (moje vymyslené názvy) sú skutočne stále komfortné a pohodlné aj po niekoľko hodinovom nosení. Uši sa do slúchadiel s prehľadom zmestia (aspoň tie moje a nie najmenšie). No pri teplejšom počasí sa uši môžu po nejakom čase "potiť". Slúchadlá sa dodávajú s redukciou na jack, takže ich nie je problém zapojiť do zvukovej karty. Ja som ich pripojil k notebooku, kde počúvam hudbu.

Ani neviem ktorú skladbu som počul ako prvú. Čo si pamätám bol krásny zvuk. Chcel som si naraz pustiť všetko, aby som zistil ako to všetko hrá. Bol to jednoducho zážitok, no pravdu povediac nebolo to ani veľké prekvapenie. Myslel som si, že budú hrať nádherne. Tam kde mali znieť basy hrali basy, tam kde výšky, výšky. Všetko to hralo ako malo. Žiadne oneskorenia, keď bol zvuk dynamický, bola to radosť počúvať nezávisle na interpretovi. To bolo vlastne prvé dni jedno. Hlavne, že som ich mohol mať na ušiach a počúvať ten zvuk. Prvý moment bol viac o zvuku ako o hudbe.
Skúšal som všetko cez 128 až 320 kbps mp3, nejaké ogg-y, flac, CD, hudobné DVD, DVD. Počúval som koľko som mohol a podľa chuti. Na mojom last.fm profile je to všetko pohromade. Čo si človek asi ihneď všimne, je zvláštne praskanie a nejaký divný zvuk u nízko bitratových skladieb. Niet sa čomu čudovať, na týchto slúchadlách som počul asi všetko čo sa počuť s mojim biednym sluchom dalo. Niekde je kompresia veľmi počuť. Samozrejme pri veľmi nízkych a veľmi vysokých frekvenciách. Mp3 do 192 kbps sa niekedy dajú v pohode počúvať, no nižšie kbps je už zlé. Na dobrý odposluch sú vhodné mp3 od 256 kbps. Tie zvuku až tak neublížili. Tých zopár ogg-ov čo mám, má bitrate okolo 120 kbps a nie je to žiadna sláva. Platí to isté čo pri 192 kbps mp3. Flac je radosť počúvať, ale nemám veľa skladieb v tomto formáte, len nejakú klasiku. Keďže mám celkom veľký priestor na hudbu, ripovať by som chcel už do tohto formátu. Aspoň tie kvalitné a obľúbené skladby a albumy. Audio na DVD je výborné. Rovnako ako aj sledovanie DVD filmov cez domáce kino (majú dosť dlhý kábel). Doma máme len stredotriedny Thomson, no aj tak to znelo celkom dobre. Na nejakom AV receiver-i YAMAHA s 7x100 W to musí byť iná káva.

Nebol som si istý ako slúchadlá utiahne moja zvukovka SoundMAX na notebook-u. Poradila si s nimi celkom dobre. Nechcelo by sa mi kupovať stereo zosilňovač a zapratávať miesto na stole. K tomu ďalšie magnetické pole. S iPod-om hrali slúchadlá ešte hlasnejšie a zvuk bol skvelý. Pri vysokej impedancií však dôjde k rýchlejšej spotrebe energie. Tieto slúchadlá však nie sú určené k prenosnému audiu.

Pre mňa sú HD 555 najlepšie slúchadlá, aké som mal na hlave a zároveň referenčné pre všetky ostatné. Po týždni som si na ich zvuk celkom zvykol a veľmi mi vyhovuje. Aj keď som počul HD 650, nemôžem ich porovnať z dôvodu celkového času, počas ktorého sedeli na mojej hlave. 650-ky som len skúšal, no 555-ky som naozaj počul. A počúvam stále, aj teraz (hrá mi Nirvana live), a dúfam, že mi vydržia veľmi dlho. Nenašiel som na nich jedinú chybu. Po týždni počúvania 5/5.


Dobré linky:
http://avforum.zive.cz/
http://www.headphone.com/products/headphones/full-size/sennheiser-hd-555.php
http://www.dansdata.com/hd555.htm