M4rt1n0v b10g

Mesiac mi trvalo kým sa mi podarilo opraviť bicykel. Opravil som jednu časť a druhá bola pokazená a navyše som bol doma len na pár hodín cez víkendy. Našťastie mi pomohol otec a tento týždeň opravil ostatné veci a keď som včera prišiel domov, vymenil som len predné brzdy. Bol som sa previezť do Pezinka a zhodnotil som bicykel ako pojazdný. Dlhšie plánovaná cesta naspať do Viedne na bicykli už bola reálnejšia. Chcel som vyraziť o 9:00, no vyrazil som až o 12:40. Snívali sa mi kadejaké bujaré sny a nedarilo sa mi z nich vymaniť. Vlastne som vyrazil o 12:25, no medzi Dubovou a Kráľovou som si spomenul, že som si nevzal zámok na bicykel. Tak som sa vrátil. Okrem zámku som mal so sebou asi 4 kg batoh, kde som mal všetky potrebné doklady, potraviny, 2l nápoja a iné potrebné veci. Cesta do Bratislavy bola v pohode, o hodinu som bol dakde v Rači. Cestou som už mal príznaky hypoglykémie, tak som sa poistil niekoľkými tabletkami hroznového cukru a v Rači som zjedol asi polovicu zásob potravín. N...

Už pomaly stereotypné cestovanie do Viedne mi dnes skrášlila celkom zaujímavá situácia. Na Südbahnhof som čakal na nástupišti 21 a zrazu ku mne prišli dve ženy s kuframi. Na batožine mali nálepky z letiska, tak som si hneď pomyslel, že turistky. Jedna sa ma takou anglickou nemčinou spýtala, či tento vlak (na ktorý som čakal) ide cez Praterstern. Cestoval som až do Floridsdorfu, takže som odpovedal, že áno. Potom sme sa o niečom rozprávali a spýtal som sa ich, odkiaľ prišli. Pricestovali z Kanady a ja som im povedal, že som študent a normálne študujem na Slovensku. V tom jedna z nich začala rozprávať po slovensky a druhá, že sa narodila v Komárne. Bola to mama s dcérou a ako som sa neskôr dozvedel, boli vo Viedni na párdňovom výlete. Dcéra už 7 rokov žije pri Stuttgarte a mama stále v Kanade, kde sa v 70. rokov presťahovali. Dozvedel som sa, že v Kanade pri Manitobe je mesto Komarno. Nachádza sa tam veľká socha komára. Keďže som si na túto situáciu spomenul, vyhľadal som ho teda. Cesto...

Včera som asi prvýkrát v živote pocítil ako mi chýba moja rodina a priatelia. Okrem niekoľkých ciest domov na pár dní, som vo Viedni mesiac a 21 dní. Doteraz som bol najdlhšie z domu asi mesiac a tak som fakt nevedel čo sa tým myslí, keď je niekto dlho preč a začnú mu chýbať osoby alebo veci. Tak moja doba, keď sa začnú objavovať prvé myšlienky na domov, je mesiac a 20 dní. Ešte, že je tu Eliza a Isabel , ktoré mi spríjemňujú tieto dni :-).

Doklikal som sa k možnosti zriadiť si na škole blog, tak som to využil. Nič extra, ale z času na čas tam snáď niečo napíšem. Adresa: http://twoday.tuwien.ac.at/marts47/