M4rt1n0v b10g

“When you realize you want to spend the rest of your life with somebody, you want the rest of your life to start as soon as possible.”  When Harry Met Sally... (1989) In the midst of a global pandemic, when the future was so uncertain, we knew that it wouldn’t be a traditional wedding.  Our wedding planning all started months ago in our small Upper West Side studio apartment. We began planning our wedding together the day after we got engaged (but if you know anything about Mia, you would know that she had really been planning her wedding day since she was a little girl). Without all the answers and with a lot of moments of “wait..., what!?”, we began planning the day that would mark the beginning of our lives together. And like in the movie quote, we both agreed that we wanted that day to start as soon as possible, before the situation with COVID-19 in New York, and in the world, got worse. Truth be told, the process was anything other than what we expected wedding planning w...

Pátek Traktorista Fero išel združstva domo. Nevedzel a nevidzel, jak ho to tahalo šregem do šenku. "Lojzka, nalej, boha-ci, jaký sem smadný," zachrapčal Fero. "Na sekeru ci nedám, any čo bys mal padesát korun. Ic domo." "Any ty mi nedáš, Frno?" Frno, který sedzel vedla neho, bol cicho. "Frno. Frno daj mi deci!" zahučal Fero. "Čos nedošel Frno, včera sem musel byt kostelnýkem já, ja to robit už nebudem, serem na to!" "Tak ca kopnem do rici, ešče raz tak zaziapneš!" z druhého konca sa ozval Augustín, kerého nekedy volali aj Brmbolec. Medzitým Lojzka chnápala posratého ožrana, kerý sa durch pomočil. Tu sa Fero nahel k cudzému pivu. Scel sa z teho vyzut, ale Gusto už vstával ze stoličky. V šenku zavládlo cicho a napecí sa dalo krájat. Gusto s kríglem v ruke zastal pred Ferem a takto nanho čudným pohladem kukel. "V rodzine si rob porádky, ne v šenku. S tvoju tlstú, bych si to nescel vymenyt." Gusto šlahel kríge...

Yesterday I had a sick day, so I was in my bed reading and watching some movies. Towards the evening I realized that I spoke almost nothing. So I wrote down all the words I spoke out loud during the day. Here is the list: Zitch dog! Waldo Fingergut Neu laden Shit The last word (shit) I spoke at night when I realized I have a low blood sugar (2.8 mmol/l). Survived.

Vyzerá chaosne, ale keď sa podívaš z dobrého uhla tak uzrieš ten poriadok. Táto podobizeň vznikla pri Slnečných jazerách pri Senci a podieľali sa na nej Hanka, Milan, Roman a ja.

Dnes ráno som vlakom prišiel po prebdenej a pretancovanej noci v Bratislave do Pezinka. Všeličo som popil a tak ma už vo vlaku začalo bolieť brucho a hnalo ma to dosť na toaletu. Myslel som si, že na stanici nejaké budú a tak som sa na to dosť spoliehal. Toalety tam boli, no zatvorené. Myslel som, že si treba vypýtať kľúč a tak som šiel za tetou, ktorá predáva lístky na vlak. Tá mi však povedala, že ona s toaletami nemá nič spoločné a tvárila sa ako keby ani nevedela, že na stanici nejaké sú. Tu už som mal dosť silné nutkanie a brucho ma začalo bolieť ešte viac. Povedal som si, že aj keď o žiadnych verejných toaletách v Pezinku neviem, pôjdem cez námestie a možno tam nejaké predsa len budú. No neboli. Tak som začal uvažovať že pôjdem niekam do parku, už sa to nedalo vydržať. Potom mi napadlo, že skúsim Zámocký park. Tak som sa pomaly horko-ťažko dostal až k parku, kde som skutočne našiel toalety. Ale zavreté. Vedľa stál nejaký chlapík tak som sa ho spýtal že teda kam ďalej. Povedal mi,...

Už takmer pol roka (tuším až na 2 výnimky) som sa nezobudil v stredu ráno vo svojej izbe. Tento týždeň som kvôli chorobe zostal doma, aby som sa vyliečil a najedol dobrej domácej stravy, lebo mám nejaké divné trávenie. A tak som sa po včerajšku, ktorý som prežil v horúčke a pri bolestiach brucha, dnes ráno, v stredu, zobudil. Nezobudil ma budík, ani rodičia, ani sestra a ani brechot psa. Zobudil ma Robo Kazík, ako to už len on vie v stredu ráno. Samozrejme prostredníctvom nášho dedinského rozhlasu. Rozospatý som vstal, šiel najskôr do kúpelne, kde som stretol svoju sestru, ktorá odchádzala do práce, a niečo som zanadával, ale určite mi nerozumela, lebo ani ja som si nerozumel. Vtedy som si uvedomil, že som doma a je streda ráno - čas oznamov a ľudovej hudby v rozhlase. Utekal som teda k oknu (cestou som sa potkol o debnu plnú knižiek) a rýchlo som zavrel okno. Hudba utíchla, ale tú melódiu a hlas som už mal v hlave, takže som už ďalej nezaspal. Na druhej strane, táto hudba nie je neja...

Seriózne som sa nad zmenami všelijakého typu, hlavne však psychiky, pozastavil asi pred troma týždňami na posvadobnej párty a po dvoch štamperlíkoch pálenky. Hneď ako som dostal túto nebezpečnú myšlienku, šiel som do izby a načrtol som si niečo na papier a potom som na to zabudol. Dnes som úplnou náhodou narazil na túto krivku: Našiel som ju na tomto blogu a týka sa "nálady" na trhu. Celkom ma to zaujalo, pretože podobné nálady zažívam občas aj ja. Nemusel som dlho hľadať a našiel som ďalšiu krivku, tento krát už z oboru psychológia z tejto stránky . Týka sa nálady pri nejakej ťažšej strate. A našiel som aj "klasickú" krivku niekde. Občas sa nad tým treba zamyslieť. Myslím, že veľa ľudí prežíva tieto periodické výkyvy - ja dosť často, individuálna môže byť asi akurát dĺžka periódy a amplitúda krivky.

Už pomaly stereotypné cestovanie do Viedne mi dnes skrášlila celkom zaujímavá situácia. Na Südbahnhof som čakal na nástupišti 21 a zrazu ku mne prišli dve ženy s kuframi. Na batožine mali nálepky z letiska, tak som si hneď pomyslel, že turistky. Jedna sa ma takou anglickou nemčinou spýtala, či tento vlak (na ktorý som čakal) ide cez Praterstern. Cestoval som až do Floridsdorfu, takže som odpovedal, že áno. Potom sme sa o niečom rozprávali a spýtal som sa ich, odkiaľ prišli. Pricestovali z Kanady a ja som im povedal, že som študent a normálne študujem na Slovensku. V tom jedna z nich začala rozprávať po slovensky a druhá, že sa narodila v Komárne. Bola to mama s dcérou a ako som sa neskôr dozvedel, boli vo Viedni na párdňovom výlete. Dcéra už 7 rokov žije pri Stuttgarte a mama stále v Kanade, kde sa v 70. rokov presťahovali. Dozvedel som sa, že v Kanade pri Manitobe je mesto Komarno. Nachádza sa tam veľká socha komára. Keďže som si na túto situáciu spomenul, vyhľadal som ho teda. Cesto...

Včera som asi prvýkrát v živote pocítil ako mi chýba moja rodina a priatelia. Okrem niekoľkých ciest domov na pár dní, som vo Viedni mesiac a 21 dní. Doteraz som bol najdlhšie z domu asi mesiac a tak som fakt nevedel čo sa tým myslí, keď je niekto dlho preč a začnú mu chýbať osoby alebo veci. Tak moja doba, keď sa začnú objavovať prvé myšlienky na domov, je mesiac a 20 dní. Ešte, že je tu Eliza a Isabel , ktoré mi spríjemňujú tieto dni :-).

Tento týždeň boli hrozne bolestné rána. Ani neviem kedy naposledy som mal také s-nechuťou-do-nového-dňa rána. Vlastne viem, nedávno a ešte aj predtým. A to som tento týždeň jedol aj šunku a dal si aj deci vínka. Najlepšie to vystihuje video zo zabava.sme.sk . A to bol aj vlastne stimul pre tento príspevok.