Na tohtoročné bratislavské jazzové dni som sa vôbec nechystal. Vedel som o dvoch zaujímavých headlineroch a to o triu bassgitaristov S.M.V. (Stanley Clarke, Marcus Miller, Victor Wooten) a o spevákovi Al Jarreau. Ale keď už, tak určite by som radšej šiel na S.M.V. . Nemal som na lístok peniaze, tak som sa ďalej o jazzáky nezaujímal. Navyše som sa tešil na Noc reklamožrútov, ktorá bola v prvý deň jazzákov.
Vo štvrtok večer som našiel na ICQ odkaz - kamarát má voľný lístok, či nechcem ísť. Dlho som nerozmýšľal a napadol ma jediný dobrý plán - od 20:00 na reklamožrútov a nejaký čas pred vystúpením S.M.V. ísť na električku do PKO a chytiť nejaké miesto. Poistil som sa dvoma dobrými ľuďmi, aby mi dali vedieť asi kedy ich vystúpenie začne. Prišiel som asi 20 minút pred začiatkom a navyše som mohol sedieť pri kamarátoch, ktorí mali vedľa volné miesto - zhruba v strede sály. Luxus ako pre VIP.
Ich koncert mal byť akýmsi promo k ich novému CD Thunder. Nič som z neho nepočul, takže som čakal "len" skvelý zážitok a tešil "len" na hustý bass a slapové javy (na tento názov by si mal dať Lukáš copyright).
Ako prichádzali na javisko, zneli akési fanfáry. Zdalo sa mi to trocha prehnane pompézne, ale zase môžu si to s čistým svedomím dovoliť. Ako prišli, chytili bassy a až na malé pauzy nepustili z ruky. Každý z nich hral svojim štýlom a zvukom. Wooten neviem akým, Miller tvrdými a presnými slapmi a Clarke takým pre mňa zvukom z 90. rokov, zato veľmi pekným.
Mne sa ozvučenie celkom páčilo, počul som trenie prstov o struny a nebolo to veľmi nahlas. Zato bratranec V musel po štyroch skladbách odísť, pretože ho bolelo ucho. Tiež mu vadilo akési splynutie bassgitár, keď hrali všetci rýchlo a naraz, nedali sa dobre od seba odlíšiť. To bola niekedy pravda, ale naše sluchy sú trocha deformované. Klávesák bol prvé skladby dosť ticho, všimol som si ho až pri jeho sóle, ktoré bolo výborné. Z rýchlej improvizácie do pomalších melódiií a všetko to krásne sedelo. Vydržal by som ho počúvať aj dlhšie, ale to už je moja slabosť pre klávesové nástroje.
Každý z bassgitaristov mal svoje sólo. Prvé patrilo Wootenovi, ktorý použil slučku a pridával ďalšie tóny. Po istom čase mu však jeden nesadol a aj keď sa snažil to nejako zachrániť, mne sa to nepáčilo. Millerovo sólo bolo o dosť lepšie. Páči sa mi ako búcha do gitary a má dobrú dynamiku. Z nich troch som dobre poznal len Millera, takže som nebol až tak veľmi prekvapený, aj keď hral výborne. Sólo Stanleyho Clarka by sa mohlo vryť do pamäti všetkým, ktorý to na vlastné oči videli a budú môcť o tom rozprávať vnúčatám. Na rozdiel od Wootena a Millera si Clarke vzal akustickú basu (alebo kontrabas, neviem aký je v tom rozdiel, je to veľké a drevené a hrá sa na tom so slákom). Začal príjemnou pomalou skladbou, potom zrýchľoval, začal robiť slapové javy a to už som pozeral s otvorenými ústami. S akustickou basou robil veci ako na elektrickej a znelo to dobre. Nevedel som, čo sa s tým nástrojom dá všetko robiť, ak to niekto vie. Neuveriteľné veci. Clarke si vyslúžil najväčší potlesk. Podľa mňa, z nich troch nielen najvyšší ale aj najväčší hudobník.
Celý koncert bol dosť živý, Miller si vzal na pódium bábku a blbol s ostatnými. Koncert nemal nejaké nudné alebo hluché pasáže, ale to som ani od takýchto hudobníkov nečakal. Páčili sa mi aj basové duely, Miller - Wooten a Clark - Wooten. Po vytlieskaní prišiel skvelý prídavok, ktorým pekne zakončili prvý deň jazzákov.
Koncert S.M.V. bol pre mňa jedným z najkrajších zážitkov, ktoré som na BJD zažil. Nebyť dobrých kamarátov a jedného rodinného príslušníka, bol by som oň prišiel.
Pekné foto a reportáže z koncertu:
http://www.hudba.sk/spravy/2008-10-25-prvy-den-bjd-2008-vyvrcholil-koncertom-s-m-v-reportaz-foto
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/23750/Hviezdou-piatkoveho-programu-BJD-basgitarove-trio-SMV.html
Pripomienky od kamaráta:
ReplyDeleteClarke nie je basák z 90. rokov, Clarke je spolu ešte jedným černochom považovaný za objaviteľa slapu.
Akustická basa je nezmysel, resp. poslovenčený amerikaznizmus, z anglického alebo ak chceš amerického acoustic bass, resp. double bass,
tzn. acoustic bass = double bass = kontrabas