Skip to main content

Bratislavský jazzový deň (BJD)

foto Igor Daniš a je odtiaľto

Na tohtoročné bratislavské jazzové dni som sa vôbec nechystal. Vedel som o dvoch zaujímavých headlineroch a to o triu bassgitaristov S.M.V. (Stanley Clarke, Marcus Miller, Victor Wooten) a o spevákovi Al Jarreau. Ale keď už, tak určite by som radšej šiel na S.M.V. . Nemal som na lístok peniaze, tak som sa ďalej o jazzáky nezaujímal. Navyše som sa tešil na Noc reklamožrútov, ktorá bola v prvý deň jazzákov.

Vo štvrtok večer som našiel na ICQ odkaz - kamarát má voľný lístok, či nechcem ísť. Dlho som nerozmýšľal a napadol ma jediný dobrý plán - od 20:00 na reklamožrútov a nejaký čas pred vystúpením S.M.V. ísť na električku do PKO a chytiť nejaké miesto. Poistil som sa dvoma dobrými ľuďmi, aby mi dali vedieť asi kedy ich vystúpenie začne. Prišiel som asi 20 minút pred začiatkom a navyše som mohol sedieť pri kamarátoch, ktorí mali vedľa volné miesto - zhruba v strede sály. Luxus ako pre VIP.

Ich koncert mal byť akýmsi promo k ich novému CD Thunder. Nič som z neho nepočul, takže som čakal "len" skvelý zážitok a tešil "len" na hustý bass a slapové javy (na tento názov by si mal dať Lukáš copyright).
Ako prichádzali na javisko, zneli akési fanfáry. Zdalo sa mi to trocha prehnane pompézne, ale zase môžu si to s čistým svedomím dovoliť. Ako prišli, chytili bassy a až na malé pauzy nepustili z ruky. Každý z nich hral svojim štýlom a zvukom. Wooten neviem akým, Miller tvrdými a presnými slapmi a Clarke takým pre mňa zvukom z 90. rokov, zato veľmi pekným.
Mne sa ozvučenie celkom páčilo, počul som trenie prstov o struny a nebolo to veľmi nahlas. Zato bratranec V musel po štyroch skladbách odísť, pretože ho bolelo ucho. Tiež mu vadilo akési splynutie bassgitár, keď hrali všetci rýchlo a naraz, nedali sa dobre od seba odlíšiť. To bola niekedy pravda, ale naše sluchy sú trocha deformované. Klávesák bol prvé skladby dosť ticho, všimol som si ho až pri jeho sóle, ktoré bolo výborné. Z rýchlej improvizácie do pomalších melódiií a všetko to krásne sedelo. Vydržal by som ho počúvať aj dlhšie, ale to už je moja slabosť pre klávesové nástroje.
Každý z bassgitaristov mal svoje sólo. Prvé patrilo Wootenovi, ktorý použil slučku a pridával ďalšie tóny. Po istom čase mu však jeden nesadol a aj keď sa snažil to nejako zachrániť, mne sa to nepáčilo. Millerovo sólo bolo o dosť lepšie. Páči sa mi ako búcha do gitary a má dobrú dynamiku. Z nich troch som dobre poznal len Millera, takže som nebol až tak veľmi prekvapený, aj keď hral výborne. Sólo Stanleyho Clarka by sa mohlo vryť do pamäti všetkým, ktorý to na vlastné oči videli a budú môcť o tom rozprávať vnúčatám. Na rozdiel od Wootena a Millera si Clarke vzal akustickú basu (alebo kontrabas, neviem aký je v tom rozdiel, je to veľké a drevené a hrá sa na tom so slákom). Začal príjemnou pomalou skladbou, potom zrýchľoval, začal robiť slapové javy a to už som pozeral s otvorenými ústami. S akustickou basou robil veci ako na elektrickej a znelo to dobre. Nevedel som, čo sa s tým nástrojom dá všetko robiť, ak to niekto vie. Neuveriteľné veci. Clarke si vyslúžil najväčší potlesk. Podľa mňa, z nich troch nielen najvyšší ale aj najväčší hudobník.
Celý koncert bol dosť živý, Miller si vzal na pódium bábku a blbol s ostatnými. Koncert nemal nejaké nudné alebo hluché pasáže, ale to som ani od takýchto hudobníkov nečakal. Páčili sa mi aj basové duely, Miller - Wooten a Clark - Wooten. Po vytlieskaní prišiel skvelý prídavok, ktorým pekne zakončili prvý deň jazzákov.



Koncert S.M.V. bol pre mňa jedným z najkrajších zážitkov, ktoré som na BJD zažil. Nebyť dobrých kamarátov a jedného rodinného príslušníka, bol by som oň prišiel.

Pekné foto a reportáže z koncertu:
http://www.hudba.sk/spravy/2008-10-25-prvy-den-bjd-2008-vyvrcholil-koncertom-s-m-v-reportaz-foto
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/23750/Hviezdou-piatkoveho-programu-BJD-basgitarove-trio-SMV.html

Comments

  1. Pripomienky od kamaráta:
    Clarke nie je basák z 90. rokov, Clarke je spolu ešte jedným černochom považovaný za objaviteľa slapu.

    Akustická basa je nezmysel, resp. poslovenčený amerikaznizmus, z anglického alebo ak chceš amerického acoustic bass, resp. double bass,
    tzn. acoustic bass = double bass = kontrabas

    ReplyDelete

Post a Comment

Popular posts from this blog

First Hawaii, then Oregon

Why? Hawaii - the international conference on MR (ISMRM) happened to be in Honolulu in 2017. Oregon - to counterbalance volcanic islands with sunny beaches and volcanic mountain with snow.

Part One: No Glamping in Hawaiian Islands

Island One: Kauai



After comfy 24-hour economy flights with Eva and Fabian, and just as I started to watch Moana, we landed in Lihue (Kauai). I assembled with Pedro, we took a rental car and quickly found our room in cosy Kauai Palms Hotel. For lunch next day we met Andrea in Kapaa and together we headed to see Wailua Falls, not far from Lihue. We left Andrea in Kapaa later that day and for our next night we were going to camp at Koke'e State Park Campground (thanks Evka for help with fixing my tent!). The night was very cold, roosters were loud and views from Kalalau Lookout were astonishing! It was time to warm up and see some beach so we decided to get a nice cup of coffee and visit a beach with restricted access for rental cars - Barking Sands Beach in 

Yamaha S08 - sticky keys repair

My keyboard Yamaha S08 suffered from several "sticky keys" disease already a year, perhaps more. That saying, I am pretty bad piano player. However, I like to have my devices fully functional for any cases.
I have found a very helpful guide, but with no photos. I made some for better visualization of the repair.
First, I unfastened all screws from both sides:

Second, I unfastened all screws from a wooden base plate which were holding the part with electronics.


Then I unfastened the golden screws holding the whole keyboard to the wood. The keyboard was now accessible from both sides.

The last step is described in the following video. It was just removing the sticky keys and reinserting them without a metal spring coming inside. The end of the metal spring has been left outside of the key:


So far it works well!

Inspiring music in Casey Neistat's vlogs

After watching a few vlogs by Casey Neistat on Youtube, I couldn't help notice the well-chosen music in the background. Particularly music by one artist named Julian Avila. Here is his music: https://soundcloud.com/julian_avila
Inspired, I took several months old videos I shot on GoPro Hero 2 when I was biking to Kahlenberg in the rain. After a few hours and two whiskeys, this came from my computer: