Na Pohodu som šiel v piatok na obed. Štvrtkový termín odchodu mi veľmi nevyhovoval a počasie vyzeralo dosť nepriaznivo. Neskôr som sa dozvedel, že sa tancovalo v pršiplášťoch, čo muselo byť dosť dobré. Ale riskovať angínu sa mi moc nechcelo.
Tentokrát som išiel autom a nie vlakom ako po iné roky (tuším 2: 2006, 2007). Vlastne som bol v posádke auta namiesto niekoho iného a v správny čas som sa ozval kamarátovi a on mne. Vyrazili sme asi o 12:30 z Modry a niečo po 14:30. Parkovali sme dosť v predu, v 13. rade, čo ma prekvapilo, čakal som viac áut (na konci ma parkovisko prekvapilo znova). Kúpil som si lístok a začali sme hľadať miesto pre stan. Keďže ostatní kamaráti boli v stanovom mestečku na druhej strane, počas presúvania cez areál sme si dali obed, pivo, kofolu. Hľadali sme stany kamarátov, no bezvýsledne a rýchlo sme rezignovali postavením stanov v bloku B. Neskôr som sa dozvedel, že boli v bloku G, čo bolo celkom ďaleko a my sme boli lenivý chodiť taký kus navyše. Postavili sme stany, odložili nepotrebné veci a išli sme konečne Pohodovať.
Medzitým sme sa rozišli a ja som sa pridal k iným kamarátom. V tom čase už dohrala Fermata a tak sme zamierili do Devín_FM stanu, kde mali vysielať priamy prenos Baláž a Hubinák. Pre technickú poruchu nebolo live, ale to nemenilo nič na tom, že show bola dobrá ako vždy. Zo začiatku som neveril, že niekto sa podujme splniť ich úlohu promemádovať sa pred nimi a robiť veci, ktoré ich zaujmú. Za odmenu tričko. O chvíľu sa však pred nimi objavovali ľudia s úmyslom ich úlohu splniť a niektorí to zobrali dosť vážne. Najviac sa mi páčilo, keď Hubinák dal tričko človeku, ktorý si priniesol pivo. Jednoducho ho zaujal.
Po skončení sme sa išli ešte pozrieť na nacvičovanie tanca ku klipu Fatboya Slima - Praise You. Ľudia boli skvelí a tancovali s chuťou. Pôvodne som sa chcel zúčastniť, ale časom ma prešla chuť. Neviem či bol ten tanec presne podľa klipu, myslím, že skôr nie. Nevidel som tento tanec celý a ani pred vystúpením Fatboya, tak nechcem kritizovať. V každom prípade super nápad.
Prvý koncert na ktorom som bol, mala na svedomí skupina My toys like me. Vyzerala zaujímavo a tak som sa na ňu celkom tešil. Prvé skladby boli celkom fajn, ale potom som na to už nemal chuť. Zdalo sa mi to nejaké nesúrodé. Možno sa časom zlepšia alebo ja sa ich naučím počúvať. Stačili mi prvé tri skladby.
Celkom fajn koncert mala Jana Kirschner. Videl som ho na obrazovke pred preplnenou Tatra banka arénou. Dobrý nápad to s tou obrazovkou. Počul som svoje obľúbené skladby a málo z albumu Shine, čo sa mi páčilo a tak to bol asi druhý najlepší piatkový koncert.
Po takých menších trabloch s kamarátom vo "veselej nálade" (:-)), som japonských GOCOO videl asi minútu a tá bola celkom dobrá. Počul som, že im počas koncertu vypadla elektrika.
Našli sme sa neskôr s kamarátmi na koncerte Mathewa Herberta a jeho big bandu. Dobrý nástup a výborný hlas objemnejšej černošky pripravil pekný úvod. Bohužial, pekný bol len úvod. Neskôr nejako prišli o šťavu. Repertoár skladieb sa mi na Pohodu vôbec nehodil. Ľudia sa chceli baviť a z tohoto som mal pocit, ako keby hrali pred vyšinutým jazzovým publikom. Vraj bol aj zvuk nejaký zlý, ja som to vtedy nepostrehol, vlastne som tomu nevenoval veľa pozornosti. Zaujala ma až záverečná skladba. Herbert je dosť dobrý hudobník, vypočul by som si ho ešte niekedy. Ale bez big bandu a niekde na menšom jazzovom javisku.
Z Bažant stageu sme šli rýchlo do O2 arény, kde hrali UNKLE. Začiatok sme nestihli, ale to čo sme videli mi stačilo, aby som mal z týchto hudobníkov najkrajší zážitok dňa. UNKLE nemám veľa napočúvaných, poznal som akurát Lonely Soul. Ostatné skladby boli výborné a podľa môjho vkusu. Jediná chybička bola so zvukom, ktorý bol trocha dosť hlasný. Miestami ma boleli uši a zvuk nebol moc čistý. V ich žánri som sa celkom našiel a túto hudbu teda môžem. Jednoducho výborné.
S dobrým dojmom z UNKLE sme šli rovno na piatkového headlinera. Ušli sa nám miesta ďaleko od pódia, čo bolo neskôr výhodou. Skvelý remix Right here, Right now vystriedalo všeličo, okrem dobrej elektronickej hudby. To naozaj Norman Cook nevie zmixovať dve skladby? Páčili sa mi tie animácie za ním, ale hudba bola skutočne dosť zlá. Zhodli sme sa, že niečo také dokáže zahrať DJ na svadbe. Od Normana Cooka, človeka, ktorý vypustil do sveta The Rockafeller Skank som toto teda nečakal. Pokojne mohol pustiť nejaké svoje CD namiesto tohto nešťastia. Ale tancovať sa na to dalo. Trebalo ale na to mať v sebe zopár pív.
Po 15 minútach sme odišli. Cestou ku stanu som ešte ešte počul Fatboya ako púšťa Jump Around od House of Pain (alebo niečo dosť príbuzné). Naozaj zlé. V stane som našťastie jeho hudbu nevnímal a podarilo sa mi celkom dobre sa vyspať.
Sobotné ráno bolo skvelé, počasie bolo naďalej OK a nevyzeralo, že by sa malo prudko zmeniť. Po raňajkách v stane sme šli dokúpiť (niektorí nakúpiť) potraviny do Trenčianskeho Kauflandu. Slnko začalo pripekať a tak bola sprcha fakt dobrá voľba. Síce teplá a so slabým prúdom, ale sprchovali ste sa niekedy za zvuku opery SND a Royal Choral Society, kotrí hrali a spievali Verdiho Va pensiero pár metrov od Vás? Zo sprchy som šiel rovno k javisku, aby som si ich pozrel z blízka. Ale smola, po pár minútach som dostal hypoglykémiu a začal som vidieť veci, ktoré tam ani neboli. Pri sebe som mal len vlhký uterák (0 sacharidových jednotiek a 0. glykemický index), takže som sa dotrepal do stanu a začal jesť každú sladkosť, čo mi padla pod ruku. Rovno som si dal aj obed, takže nič iné ako následnú hyperglykémiu som nečakal.
Siestu som trábil v stane Devín_FM, kde bola nejaká literárna diskusia (Rozhovory o literatúre). Okrem toho, že bola o literatúre, si z nej nič nepamätám. Vlastne som videl, komu patrí ten hlas, ktorý občas počujem pri literárnych kritikách v rádiu Devín. Väčšinou to prepnem na túto stanicu, keď sa už fakt na žiadnej inej rádiostanici nedá nič počúvať. Zabudol som jej meno, ale vidieť ju bol pekný zážitok.
Príjemne sa mi ležalo na koberci. Ani neviem kedy sa relácia skončila, na pódiu boli hudobníci zo skupiny Duo Cordefiato. Hrali hudbu nejakého bulharského skladateľa a potom niečo od Astora Piazzolu. Ich koncert ma prebral, naozaj príjemná až historická hudba.
Na hudbu som ale chuť nemal, tak som šiel do Tatra banka arény, kde bola prednáška z Ligy pre duševné zdravie. Tajne som dúfal, že si ich budem môcť vypočut. Rozprávali psychiater a psychológ o schizofrénií v spojitosti s drogami. Zaujali ma hlavne príbehy ľudí, ktorí boli svojim spôsobom normálni a pomaly sa začali meniť na základe nejakých bizarností - posadnutosť Britney Spears príklad. Podľa nich schizofrénia nie je striktné rozdvojenie osobnosti, ale až rozštiepenie osobnosti na viacero rôznych, ktoré viažu isté spoločné body. Zase moc som sa nad tým nezamýšľal, lebo by som si schizofréniu sám diagnostikoval. Celkom si vystačím s terajšími duševnými problémami. Po skončení som nemal dosť a šiel na ďalšiu diskusiu o vzťahu matky a dieťaťa v prvom roku života. Narušenie tohto vzťahu môže mať vážne dôsledky v neskoršom veku, vraj. Dobré vedieť. Ak budem v budúcnosti na Pohode, rád prídem na podobné diskusie. Po skončení som už mal ale chuť na hudbu. A vtedy začala hrať Para.
Naozaj som nebol na koncerte Pary, kde by nebola dobrá atmosféra. Stále rovnaké pesničky a hádzanie sa do divákov je stále celkom zábavné. V O2 aréne bolo úplne plno. Hrali skvelo, z chuti som si zakričal a zaskákal. Ale mohli by skúsiť aj niečo nové. Aby sa nestali skupinou, ktorá hrá stále to isté, aj keď rovnako dobre, ale ničím neprekvapí.
Po koncerte sme šli pozrieť Václava Havla. Ako sa má a tak. Keď sme prišli pred Tatra banka arénu, ktorá bola úplne natrieskaná, divil som sa čo a koho to vidím na monitore. Hrali Bez ladu a skladu! Vraj prekvapenie pre Havla, ktorý ich má rád. Neviem ako pán ex-prezident, ale ja som bol milo prekvapený. Spomenul som si na ich super koncert na Pohode 2006. Zahrali pár skladieb a potom prišiel Štefan Hríb s Havlom. Začal rozhovor, ale počuť bolo len Hríba. Priblížili sme sa bližšie k monitoru, ale aj tak ho nebolo dobre počuť. Nevydržali sme dlho. Lákadlom bola totiž mrkva v našom stane, na ktorú som sa a iných pozval. Neskôr som sa dozvedel, že zvuk vylepšili a Havla bolo nakoniec počuť a bol to vraj skvelý zážitok.
Nevadí, my sme si v stane dali mrkvu na rôzne spôsoby. Neošúpanú so syrom, neošúpanú so syrom a kokosovým Diskom a panensky neošúpanú. Potom sme uvažovali kam najbližšie a tam sa naše cesty rozchádzali spolu s hudobnými žánrami. Ďalšou skupinou boli Blood Red Shoes. Podľa mňa hrali dobre, ale moc som zas takúto hudbu nemusel. Vraj niečo ako The White Stripes. Odtiaľ som zamieril znova k Tatra banka aréne, kde hrali legendárni The Plastic People of The Universe. Asi nikdy som ich nepočul a priznám sa, že som čakal niečo horšie. Títo muzikanti naozaj vedeli dobre hrať. Bližil sa západ slnka, ochladzovalo sa, tak som si šiel zobrať do stanu niečo teplejšie. Keď som šiel okolo O2 arény, zapáčila sa mi v nej hrajúca hudba, tak som šiel bližšie. Vedel som, že hrá Hexstatic z Ninja Tune. Namiesto plánovaného prechodu som tam zostal až do konca. Po celkom dobrej skladbe prišla ešte lepšia, stretol som kamaráta a tak sme tancovali aj na super remix Smack My Bitch Up od The Prodigy s Beckom, ktorý ku koncu mal asi 200 BPM. Nečakaný skvelý zážitok.
K Bažant stageu prišla skoro celá Pohoda. Začal spievať Richard Müller. Keď som ho prvý krát videl pred mikrofónom, myslel som si, že je opitý a poslali ho na javisko, že nech je sranda. Kamarát mi ale hneď povedal, že trpí psychickou poruchou a berie lieky. Zobral som to na vedomie (viem, čo také lieky človeku robia) a celý koncert som si vychutnal. Naozaj sa mi páčil a mal som z neho zážitok. Nech znalci odpustia, ale fakt som si myslel, že Hiram Bullock, je len nejaký nezaujímavý Američan v teplákoch :-). Čo mi trocha pokazilo dojem koncert, bol výstup Milana Lasicu. Nemal tam čo robiť. Dobrý článok o koncerte vyšiel v SME: http://www.sme.sk/c/3988935/richard-mller-si-pohodu-prilis-neuzil.html .
Ku koncu som už začal cítiť únavu, čo nebolo dobré znamenie, hlavne pred Pendulum DJs. Šiel som ešte pozrieť na Lou Rhodes, na ktorú som sa celý deň tešil. Bohužial únava sa zväčšovala, až som tam skoro odkväcol na lavičke. Zapamätal som si, že mala pekný hlas (šak Lamb) a jej pesničky je dobre počúvať pred 20:00. Škoda, mám z jej koncertu dobrý pocit, ale okrem neho si na nič nepamätám. Cítil som sa veľmi ospalo, pozbieral som nejakú energiu, aby som aspoň došiel k stanu. V tom mi zavolala kamarátka, s ktorou som sa hľadal celý festival. Po pár minútach zlej lokalizácie nás oboch sme sa stretli a dali sme skvelú varenú kukuricu. Počas rozhovoru s ňou a jej kamarátmi som chytil druhý dych. Takže som sa potom mohol smelo predierať pred pódium, kde mala hrať Hiromi.
Celkom rýchlo sa naladili. Okrem tria Hiromi Uehara, Martin Valihora,Tony Grey pribudol gitarista David Fiuczynskim, s ktorým nahrala album Time Control. Skladby na koncerte boli viacmenej z tohto albumu.
Hrali úplne fantasticky. Zvuk bol veľmi dobrý a už od začiatku Hiromi ohúrila diváctvo svojimi rýchlymi prstami. Skladby som si matne pamätal z albumu, ale naozaj len matne. Trocha ma mrzelo, že nezahrali niečo aj z albumu Brain. Jednou z najkrajších častí koncertu bolo sólo Hiromi. Jednoducho geniálne dieťa a zážitkom je, keď okolo vedľa vás stoja ľudia a civia na ňu podobne ako vy. Možno najkrajší zážitok z Pohody.
Po koncerte som sa rýchlo presunul do O2 arény, stihnúť aspoň pár minút z Pendulum DJs. Počul som čo som chcel počuť - drum & bass. Skladby som nepoznal, stačil mi dobrý rytmus, na ktorý sa dá tancovať. V O2 aréne som zostal asi do 5:00 s malou prestávkou na minimal v Devín_FM stane. Toto mám na Pohode rád, keď vo vás zostala nejaká energia, môžete ju vybiť na poriadnom D'n'B. Zaspal som asi na tri hodiny.
Ráno zavolal chalan, ktorý nás doviezol, či môžeme odísť čo najskôr. Pre mňa skvelá správa, vedel som, že už nezaspím a poflakovať sa mi na Pohode už nechcelo. Zbalili sme stany a šli cez celý prebúdzajúci sa a hudbou zničený areál letiska k parkovisku. Nalodili sme sa to auta okolo 10:00 a vyrazili sme. Najprv sme zastali asi po minúte. Nielen my sme sa rozhodli odísť o desiatej. Zrejme sa tak rozhodly všetci a tým sme sa k asi kilometer vzdialenej bránke dostali o 11:30. Neviem, či to tak je každý ročník, no mohlo by sa s tým niečo spraviť. Napríklad púšťať tri pruhy naraz. V aute bola fajn atmosféra, takže čas ubehol rýchlo aj počas cesty domov.
Som rád, že som na tohtoročnej Pohode nakoniec bol. Je to dobrý festival. Každým rokom sa zlepšuje a keď na ňom raz vystúpia Jaga Jazzist a Pat Metheny, lepší ani hádam nebude :-).
Tentokrát som išiel autom a nie vlakom ako po iné roky (tuším 2: 2006, 2007). Vlastne som bol v posádke auta namiesto niekoho iného a v správny čas som sa ozval kamarátovi a on mne. Vyrazili sme asi o 12:30 z Modry a niečo po 14:30. Parkovali sme dosť v predu, v 13. rade, čo ma prekvapilo, čakal som viac áut (na konci ma parkovisko prekvapilo znova). Kúpil som si lístok a začali sme hľadať miesto pre stan. Keďže ostatní kamaráti boli v stanovom mestečku na druhej strane, počas presúvania cez areál sme si dali obed, pivo, kofolu. Hľadali sme stany kamarátov, no bezvýsledne a rýchlo sme rezignovali postavením stanov v bloku B. Neskôr som sa dozvedel, že boli v bloku G, čo bolo celkom ďaleko a my sme boli lenivý chodiť taký kus navyše. Postavili sme stany, odložili nepotrebné veci a išli sme konečne Pohodovať.
Medzitým sme sa rozišli a ja som sa pridal k iným kamarátom. V tom čase už dohrala Fermata a tak sme zamierili do Devín_FM stanu, kde mali vysielať priamy prenos Baláž a Hubinák. Pre technickú poruchu nebolo live, ale to nemenilo nič na tom, že show bola dobrá ako vždy. Zo začiatku som neveril, že niekto sa podujme splniť ich úlohu promemádovať sa pred nimi a robiť veci, ktoré ich zaujmú. Za odmenu tričko. O chvíľu sa však pred nimi objavovali ľudia s úmyslom ich úlohu splniť a niektorí to zobrali dosť vážne. Najviac sa mi páčilo, keď Hubinák dal tričko človeku, ktorý si priniesol pivo. Jednoducho ho zaujal.
Po skončení sme sa išli ešte pozrieť na nacvičovanie tanca ku klipu Fatboya Slima - Praise You. Ľudia boli skvelí a tancovali s chuťou. Pôvodne som sa chcel zúčastniť, ale časom ma prešla chuť. Neviem či bol ten tanec presne podľa klipu, myslím, že skôr nie. Nevidel som tento tanec celý a ani pred vystúpením Fatboya, tak nechcem kritizovať. V každom prípade super nápad.
Prvý koncert na ktorom som bol, mala na svedomí skupina My toys like me. Vyzerala zaujímavo a tak som sa na ňu celkom tešil. Prvé skladby boli celkom fajn, ale potom som na to už nemal chuť. Zdalo sa mi to nejaké nesúrodé. Možno sa časom zlepšia alebo ja sa ich naučím počúvať. Stačili mi prvé tri skladby.
Celkom fajn koncert mala Jana Kirschner. Videl som ho na obrazovke pred preplnenou Tatra banka arénou. Dobrý nápad to s tou obrazovkou. Počul som svoje obľúbené skladby a málo z albumu Shine, čo sa mi páčilo a tak to bol asi druhý najlepší piatkový koncert.
Po takých menších trabloch s kamarátom vo "veselej nálade" (:-)), som japonských GOCOO videl asi minútu a tá bola celkom dobrá. Počul som, že im počas koncertu vypadla elektrika.
Našli sme sa neskôr s kamarátmi na koncerte Mathewa Herberta a jeho big bandu. Dobrý nástup a výborný hlas objemnejšej černošky pripravil pekný úvod. Bohužial, pekný bol len úvod. Neskôr nejako prišli o šťavu. Repertoár skladieb sa mi na Pohodu vôbec nehodil. Ľudia sa chceli baviť a z tohoto som mal pocit, ako keby hrali pred vyšinutým jazzovým publikom. Vraj bol aj zvuk nejaký zlý, ja som to vtedy nepostrehol, vlastne som tomu nevenoval veľa pozornosti. Zaujala ma až záverečná skladba. Herbert je dosť dobrý hudobník, vypočul by som si ho ešte niekedy. Ale bez big bandu a niekde na menšom jazzovom javisku.
Z Bažant stageu sme šli rýchlo do O2 arény, kde hrali UNKLE. Začiatok sme nestihli, ale to čo sme videli mi stačilo, aby som mal z týchto hudobníkov najkrajší zážitok dňa. UNKLE nemám veľa napočúvaných, poznal som akurát Lonely Soul. Ostatné skladby boli výborné a podľa môjho vkusu. Jediná chybička bola so zvukom, ktorý bol trocha dosť hlasný. Miestami ma boleli uši a zvuk nebol moc čistý. V ich žánri som sa celkom našiel a túto hudbu teda môžem. Jednoducho výborné.
S dobrým dojmom z UNKLE sme šli rovno na piatkového headlinera. Ušli sa nám miesta ďaleko od pódia, čo bolo neskôr výhodou. Skvelý remix Right here, Right now vystriedalo všeličo, okrem dobrej elektronickej hudby. To naozaj Norman Cook nevie zmixovať dve skladby? Páčili sa mi tie animácie za ním, ale hudba bola skutočne dosť zlá. Zhodli sme sa, že niečo také dokáže zahrať DJ na svadbe. Od Normana Cooka, človeka, ktorý vypustil do sveta The Rockafeller Skank som toto teda nečakal. Pokojne mohol pustiť nejaké svoje CD namiesto tohto nešťastia. Ale tancovať sa na to dalo. Trebalo ale na to mať v sebe zopár pív.
Po 15 minútach sme odišli. Cestou ku stanu som ešte ešte počul Fatboya ako púšťa Jump Around od House of Pain (alebo niečo dosť príbuzné). Naozaj zlé. V stane som našťastie jeho hudbu nevnímal a podarilo sa mi celkom dobre sa vyspať.
Sobotné ráno bolo skvelé, počasie bolo naďalej OK a nevyzeralo, že by sa malo prudko zmeniť. Po raňajkách v stane sme šli dokúpiť (niektorí nakúpiť) potraviny do Trenčianskeho Kauflandu. Slnko začalo pripekať a tak bola sprcha fakt dobrá voľba. Síce teplá a so slabým prúdom, ale sprchovali ste sa niekedy za zvuku opery SND a Royal Choral Society, kotrí hrali a spievali Verdiho Va pensiero pár metrov od Vás? Zo sprchy som šiel rovno k javisku, aby som si ich pozrel z blízka. Ale smola, po pár minútach som dostal hypoglykémiu a začal som vidieť veci, ktoré tam ani neboli. Pri sebe som mal len vlhký uterák (0 sacharidových jednotiek a 0. glykemický index), takže som sa dotrepal do stanu a začal jesť každú sladkosť, čo mi padla pod ruku. Rovno som si dal aj obed, takže nič iné ako následnú hyperglykémiu som nečakal.
Siestu som trábil v stane Devín_FM, kde bola nejaká literárna diskusia (Rozhovory o literatúre). Okrem toho, že bola o literatúre, si z nej nič nepamätám. Vlastne som videl, komu patrí ten hlas, ktorý občas počujem pri literárnych kritikách v rádiu Devín. Väčšinou to prepnem na túto stanicu, keď sa už fakt na žiadnej inej rádiostanici nedá nič počúvať. Zabudol som jej meno, ale vidieť ju bol pekný zážitok.
Príjemne sa mi ležalo na koberci. Ani neviem kedy sa relácia skončila, na pódiu boli hudobníci zo skupiny Duo Cordefiato. Hrali hudbu nejakého bulharského skladateľa a potom niečo od Astora Piazzolu. Ich koncert ma prebral, naozaj príjemná až historická hudba.
Na hudbu som ale chuť nemal, tak som šiel do Tatra banka arény, kde bola prednáška z Ligy pre duševné zdravie. Tajne som dúfal, že si ich budem môcť vypočut. Rozprávali psychiater a psychológ o schizofrénií v spojitosti s drogami. Zaujali ma hlavne príbehy ľudí, ktorí boli svojim spôsobom normálni a pomaly sa začali meniť na základe nejakých bizarností - posadnutosť Britney Spears príklad. Podľa nich schizofrénia nie je striktné rozdvojenie osobnosti, ale až rozštiepenie osobnosti na viacero rôznych, ktoré viažu isté spoločné body. Zase moc som sa nad tým nezamýšľal, lebo by som si schizofréniu sám diagnostikoval. Celkom si vystačím s terajšími duševnými problémami. Po skončení som nemal dosť a šiel na ďalšiu diskusiu o vzťahu matky a dieťaťa v prvom roku života. Narušenie tohto vzťahu môže mať vážne dôsledky v neskoršom veku, vraj. Dobré vedieť. Ak budem v budúcnosti na Pohode, rád prídem na podobné diskusie. Po skončení som už mal ale chuť na hudbu. A vtedy začala hrať Para.
Naozaj som nebol na koncerte Pary, kde by nebola dobrá atmosféra. Stále rovnaké pesničky a hádzanie sa do divákov je stále celkom zábavné. V O2 aréne bolo úplne plno. Hrali skvelo, z chuti som si zakričal a zaskákal. Ale mohli by skúsiť aj niečo nové. Aby sa nestali skupinou, ktorá hrá stále to isté, aj keď rovnako dobre, ale ničím neprekvapí.
Po koncerte sme šli pozrieť Václava Havla. Ako sa má a tak. Keď sme prišli pred Tatra banka arénu, ktorá bola úplne natrieskaná, divil som sa čo a koho to vidím na monitore. Hrali Bez ladu a skladu! Vraj prekvapenie pre Havla, ktorý ich má rád. Neviem ako pán ex-prezident, ale ja som bol milo prekvapený. Spomenul som si na ich super koncert na Pohode 2006. Zahrali pár skladieb a potom prišiel Štefan Hríb s Havlom. Začal rozhovor, ale počuť bolo len Hríba. Priblížili sme sa bližšie k monitoru, ale aj tak ho nebolo dobre počuť. Nevydržali sme dlho. Lákadlom bola totiž mrkva v našom stane, na ktorú som sa a iných pozval. Neskôr som sa dozvedel, že zvuk vylepšili a Havla bolo nakoniec počuť a bol to vraj skvelý zážitok.
Nevadí, my sme si v stane dali mrkvu na rôzne spôsoby. Neošúpanú so syrom, neošúpanú so syrom a kokosovým Diskom a panensky neošúpanú. Potom sme uvažovali kam najbližšie a tam sa naše cesty rozchádzali spolu s hudobnými žánrami. Ďalšou skupinou boli Blood Red Shoes. Podľa mňa hrali dobre, ale moc som zas takúto hudbu nemusel. Vraj niečo ako The White Stripes. Odtiaľ som zamieril znova k Tatra banka aréne, kde hrali legendárni The Plastic People of The Universe. Asi nikdy som ich nepočul a priznám sa, že som čakal niečo horšie. Títo muzikanti naozaj vedeli dobre hrať. Bližil sa západ slnka, ochladzovalo sa, tak som si šiel zobrať do stanu niečo teplejšie. Keď som šiel okolo O2 arény, zapáčila sa mi v nej hrajúca hudba, tak som šiel bližšie. Vedel som, že hrá Hexstatic z Ninja Tune. Namiesto plánovaného prechodu som tam zostal až do konca. Po celkom dobrej skladbe prišla ešte lepšia, stretol som kamaráta a tak sme tancovali aj na super remix Smack My Bitch Up od The Prodigy s Beckom, ktorý ku koncu mal asi 200 BPM. Nečakaný skvelý zážitok.
K Bažant stageu prišla skoro celá Pohoda. Začal spievať Richard Müller. Keď som ho prvý krát videl pred mikrofónom, myslel som si, že je opitý a poslali ho na javisko, že nech je sranda. Kamarát mi ale hneď povedal, že trpí psychickou poruchou a berie lieky. Zobral som to na vedomie (viem, čo také lieky človeku robia) a celý koncert som si vychutnal. Naozaj sa mi páčil a mal som z neho zážitok. Nech znalci odpustia, ale fakt som si myslel, že Hiram Bullock, je len nejaký nezaujímavý Američan v teplákoch :-). Čo mi trocha pokazilo dojem koncert, bol výstup Milana Lasicu. Nemal tam čo robiť. Dobrý článok o koncerte vyšiel v SME: http://www.sme.sk/c/3988935/richard-mller-si-pohodu-prilis-neuzil.html .
Ku koncu som už začal cítiť únavu, čo nebolo dobré znamenie, hlavne pred Pendulum DJs. Šiel som ešte pozrieť na Lou Rhodes, na ktorú som sa celý deň tešil. Bohužial únava sa zväčšovala, až som tam skoro odkväcol na lavičke. Zapamätal som si, že mala pekný hlas (šak Lamb) a jej pesničky je dobre počúvať pred 20:00. Škoda, mám z jej koncertu dobrý pocit, ale okrem neho si na nič nepamätám. Cítil som sa veľmi ospalo, pozbieral som nejakú energiu, aby som aspoň došiel k stanu. V tom mi zavolala kamarátka, s ktorou som sa hľadal celý festival. Po pár minútach zlej lokalizácie nás oboch sme sa stretli a dali sme skvelú varenú kukuricu. Počas rozhovoru s ňou a jej kamarátmi som chytil druhý dych. Takže som sa potom mohol smelo predierať pred pódium, kde mala hrať Hiromi.
Celkom rýchlo sa naladili. Okrem tria Hiromi Uehara, Martin Valihora,Tony Grey pribudol gitarista David Fiuczynskim, s ktorým nahrala album Time Control. Skladby na koncerte boli viacmenej z tohto albumu.
Hrali úplne fantasticky. Zvuk bol veľmi dobrý a už od začiatku Hiromi ohúrila diváctvo svojimi rýchlymi prstami. Skladby som si matne pamätal z albumu, ale naozaj len matne. Trocha ma mrzelo, že nezahrali niečo aj z albumu Brain. Jednou z najkrajších častí koncertu bolo sólo Hiromi. Jednoducho geniálne dieťa a zážitkom je, keď okolo vedľa vás stoja ľudia a civia na ňu podobne ako vy. Možno najkrajší zážitok z Pohody.
Po koncerte som sa rýchlo presunul do O2 arény, stihnúť aspoň pár minút z Pendulum DJs. Počul som čo som chcel počuť - drum & bass. Skladby som nepoznal, stačil mi dobrý rytmus, na ktorý sa dá tancovať. V O2 aréne som zostal asi do 5:00 s malou prestávkou na minimal v Devín_FM stane. Toto mám na Pohode rád, keď vo vás zostala nejaká energia, môžete ju vybiť na poriadnom D'n'B. Zaspal som asi na tri hodiny.
Ráno zavolal chalan, ktorý nás doviezol, či môžeme odísť čo najskôr. Pre mňa skvelá správa, vedel som, že už nezaspím a poflakovať sa mi na Pohode už nechcelo. Zbalili sme stany a šli cez celý prebúdzajúci sa a hudbou zničený areál letiska k parkovisku. Nalodili sme sa to auta okolo 10:00 a vyrazili sme. Najprv sme zastali asi po minúte. Nielen my sme sa rozhodli odísť o desiatej. Zrejme sa tak rozhodly všetci a tým sme sa k asi kilometer vzdialenej bránke dostali o 11:30. Neviem, či to tak je každý ročník, no mohlo by sa s tým niečo spraviť. Napríklad púšťať tri pruhy naraz. V aute bola fajn atmosféra, takže čas ubehol rýchlo aj počas cesty domov.
Som rád, že som na tohtoročnej Pohode nakoniec bol. Je to dobrý festival. Každým rokom sa zlepšuje a keď na ňom raz vystúpia Jaga Jazzist a Pat Metheny, lepší ani hádam nebude :-).
Comments
Post a Comment