31.8.08

Kellys Dubnický maratón 2008

Na tento MTB maratón ma nalákala kamarátka z toho tam kraja, kde sa konal. Moje prvé preteky na jar dopadli celkom žalostne, ale nie najhoršie. Vzal som si nejaké ponaučenia a ako prvé bolo trénovať. Plánoval som bicyklovať u nás v Malých Karpatoch cez leto, no nakoniec som sa na bicykel dostal až v auguste. Občas som behával krátku trasu nad dedinou, aby som potrénoval trocha dýchanie. To bolo totiž to dôležité, čo som nevedel na prvých pretekoch. Najhoršie je, že som cez leto pribral a zatiaľ zhodil asi kilo. Všade zo mňa vysí tuk, až mi to niekedy lezie na nervy. Cítil som to aj na Muráni a Nízkych Tatrách. Dva týždne pred maratónom som dostal nejakú nemoc tráviaceho traktu, čo sa prejavovalo hnačkami a vracaním. Sedel som doma a držal miernu diétu. Víkend pred štartom som šiel s kamarátmi na Muránsku planinu, kde som sa chcel trocha zotaviť, čo sa aj skoro podarilo, nebyť jednej noci a dňa, kedy mi znova prišlo zle.

Môj bicykel je už pár rokov v zlom stave. Jedna z posledných vecí po ktorej som na trati túžil, bol defekt, roztrhnutá reťaz, pokazené prevody alebo brzdy. V garáži som sušil riadítka Ritchey už dva roky, mal som nejaké staršie gripy. Bol čas niečo s bicyklom spraviť, takže som vymenil riadítka s novými gripmi, nasadil nové rohy, sedlovku a pridal ďalší držiak na fľašu. Bicykel som odľahčil o asi 500 gramov. Kamarát mi dal svoje staré ľahké kovové pedále, čo bol dosť veľký rozdiel oproti mojim starým plastovým. Navyše mali o dosť lepšie ložiská. Pri prehliadke "hotového" bicykla som si všimol, že okrem osmičky na zadnom kolese, sú úplne voľné niektoré špajle. Čudoval som sa ako s tým ešte môžem jazdiť. Zobral som koleso do Bratislavy, kde ho za 200 Sk vycentrovali a podoťahovali. Pre každý prípad som ešte vymenil brzdové lanko a brzdové doštičky s tromi rôznymi zmesami. Tento upgrade bol asi jeden z najdôležitejších. Brzdilo sa mi skvelo a nebyť dobre nastavených bŕzd, bohvie koľko stromov by som obchytal.

Ešte bolo treba vyriešiť dopravu do Novej Dubnice. Mal som v pláne ísť k tete, prespať a odtiaľ odbicyklovať do Novej Dubnice, že sa trocha zahrejem. Rodičia však odleteli na juh skôr ako som plánoval, takže auto bolo moje. Bohužiaľ som cestoval sám, takže si cestu budem musieť draho zaplatiť. V sobotu som stihol byť o deviatej na prezentácií. Zaplatil som prevodom pár dní vopred, takže som si len vzal čip, číslo a promo igelitku.

Pred štartom som sa stretol s kamarátkou Alenkou (to je tá, ktorá ma sem nalákala), jej priateľom Tomášom a s ich kamarátmi Katkou a Jankom. Na maratón išli len Alenka s Tomášom, Katka s Jankom o rok ;-). Obitraja sme si zvolili trasu Klasik - 67 km/2000 m. Viac na stránke maratónu. Na viac som si netrúfal, netušil som, čo môžem od Strážovských vrchov čakať. So sebou som si vzal vodu, sladký čaj, hroznový cukor, dia keks, horalku, energetický gél, glukomer (na Alenkinu dobrú radu), mobil a mapku trate. Glykémiu pred štartom som mal 9,6, čo bolo dobré.


Na štarte sa zhustilo kopec cyklistov. Srdce mi búšilo o dosť menej ako na štarte na jar. Štart vyšiel presne na 10:00. Ráno som zjedol len jogurt, žalúdok bol celkom pokojný. Prvé metre viedli po asfaltke v Novej Dubnici, taký fajn rozjazd. Šlapalo sa do kopca už od začiatku, bok po boku, dosť nahusto. Občas som dakoho predbehol, občas niekto mňa. Celkovo som bol so štartom spokojný. Prvý problém bol s prešmykačom, čo som aj čakal. Prvé menšie stúpania fungoval, ale pri stúpaní na Baske som musel párkrát zosadnúť a ručne navinúť reťaz na menší prevod. Zjazd z Kamenných vrát bol celý v prachu, niekedy som nevidel na meter pred seba. V Omšení som to zo seba sfúkol, obišiel som prvé občerstvenie a začal šľapať na Baske. Bolo mi jasné, že jazdím s trocha inou ligou, takže som šiel v pohode, chcel som šetriť energiu na vnímanie okolia a na cestu domov. Pár výškových metrov pod Baske som už bicykel tlačil. Mal som dosť toho stúpania a navyše ma strašne boleli kríže. Išlo sa serpentínami širokou lesnou cestou.

Na vrchol som prišiel o 12:00. Na občerstvení P02 som doplnil fľaše iontovým nápojom, zjedol trocha hroznového cukru, zmeral glykémiu - 5,1. Zdržal som sa len chvíľu. Vypočul som si ešte radostné výkriky ujov v nálade pri občerstvovačke :-). Trasa viedla ďalej lesom a lúkami. A cez krásnu prírodu, čo viedla vlastne stále. Na lúkach ma osušil vietor a potešili krásne výhľady. Pri jednom zjazde v sypkej hline som z neovládateľného bicykla radšej zoskočil. Zjazd bol inak super, tu som veľmi ocenil brzdy. S mojimi starými by som to zvládal horšie. Na občerstvovačku K02 som dorazil o 12:50. Cítil som trocha hlad, dal som si müssli tyčinku, banán, doplnil fľaše. Glykémiu som mal 7,3.

Nasledoval asi najdlhší zjazd po lúkach, lesoch a asfaltke. Často mi slzili oči. Mal som dioptrické okuliare, slnečné na bicykel mám zlomené, takže jediná možnosť ako dobre vidieť. Možno by pomohli eliminovať slzenie. Z asfaltky viedla trasa do kopcov, popod Slopský vrch. Opäť nádherná príroda a výhľady.


Asi na 42. kilometri som už pociťoval hlad a tešil som sa na ďalšie občerstvenie. Po nastúpaní na vrchol nasledovalo jedno malé prevýšenie a potom zjazd do Hornej Poruby. V K03 som bol o 14:00. Až tam som si všímal všetko to jedlo. Dal som si nejaký posúch, croissant a doplnil fľaše. Začal som trocha cítiť plné brucho a do kopcov som tlačil bicykel stále častejšie. O 25 minút som bol v poslednej občerstvovačke K04. Tam som sa dorazil jablkami, melónmi a müssli tyčinkami. Nástup bol dosť hard, s plným bruchom rovno do prudkého kopca. Drvivá väčšina to riešila tlačením bicyklov do kopca.


Pár kilometrov som šiel v pohodovom tempe až po niektoré posledné stúpania, kde som to riešil zosadnutím a tlačením bicykla. Mal som toho už celkom dosť za sebou, nechcel som si to pokaziť nejakým vysilením pred koncom. Očakával som finálny zjazd, ktorý mal viesť po kvalitnejšej horskej ceste. Ten prišiel relatívne onedlho a úplne som si ho vychutnal. Šiel som spolu s ďalším jazdcom, ktorý ma na konci predbehol a pochválil dobrý zjazd. No lepší koniec som si ani neželal. Pár metrov pred cieľom mi zazvonil telefón, zdvihol som ho, či sa nedeje niečo vážne, nakoniec sa ma chcel kamarát spýtať niečo ohľadom Linuxu. No nič, obehol ma ďalší jazdec a konečne som bol v cieli.

Trasa mi trvala 5:28:00,10. Vo svojej kategórií som skončil na 139. mieste :-), z celkovo asi 180 jazdcov. Dalo by sa povedať, že som patril k tým, čo si to chceli po prvý raz vyskúšať a trasu vychutnať. Priemerná rýchlosť 12,25 km/h. V cieli som mal glykémiu 9,5. Hypoglykémiu som počas preteku necítil žiadnu a nad 10 som sa asi tiež nedostal, čo bolo veľmi dobré. Aj preto som trať prešiel celkom v dobrej pohode. Dokonca aj bolesť krížov ustúpila a čo bolo skvelé, žiadna bolesť kolena.

Doma som si tlačil mapky trate, ale ukázalo sa to zbytočné, pretože mapku dostane každý pretekár a trate sú veľmi dobre značené. Organizácia celého maratónu bola výborná. Bolo vidno, že už je to 14. ročník. Trasa bola vypilovaná do detailu, jazdilo sa asi cez všetky druhy povrchov, hore aj dole, navyše tá krásna príroda. Jednoznačne moja najlepšia jazda na horskom bicykli. Len trocha sa chytali švajčiarske Alpy.

V cieli sme sa všetci stretli, od Katky s Jankom sme dostali čokoládu, mňam :-). V jedálni navarili dobrý guláš, ktorý som z chuti zjedol. Prvé poriadne jedlo dňa. Zatlieskali sme viťazom na záver, v tombole, ako obvykle, som nevyhral nič.
Z môjho prvého MTB maratónu som mal skvelý pocit. Na budúci rok treba viac trénovať a možno sa nacpem aj do prvej stovky.


Odkazy:
Pekný článok o maratóne na MTBiker.sk .
Stále updatovaná stránka maratónu s fotkami a ďalšími článkami.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára